Zo summitu prezidentov USA a Ruska neprišli žiadne povzbudzujúce signály – Putin sa nevzdal plánu podrobiť si Ukrajinu  

Bývalý šéf Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger komentoval summit Trump-Putin na Aljaške na sociálnej sieti X jednoznačne: „Žiadny skutočný pokrok – jasné 1:0 pre Putina – žiadne nové sankcie. Pre Ukrajincov: nič. Pre Európu: hlboké sklamanie.“  Podobne čítali krátku a prevažne bezobsažnú tlačovú konferenciu prezidentov Donalda Trumpa a Vladimíra Putina aj analytici, ktorí konštatovali, že Trump nedosiahol minimum, v ktoré dúfal – a to dočasné prímerie na Ukrajine. Napriek Putinovým lichotivým formuláciám adresovaným Trumpovi – a jeho charakteristike Trumpa ako „fantastického“ partnera – bolo zreteľné, že autokrat z Kremľa vôbec nezmenil svoj zásadný postoj, že Ukrajinu považuje za ruské územie a neakceptuje žiaden kompromis. Z verejne dostupných informácií možno usudzovať, že Putin je ochotný ponúknuť Trumpovi len toľko, aby získal čas na ďalšie upevňovanie ruských pozícií na východe Ukrajiny.

Hoci Putinovu cestu do Anchorage na stretnutie s Trumpom označili komentátori za historickú návštevu, zostáva faktom, že  síce posilnila pozíciu ruského lídra, ale  bezprostredne však nepriniesla mier na Ukrajine, o ktorý sa Trump tak okázalo usiluje. Potvrdila sa Putinova neochota robiť ústupky v jeho dlhodobom kurze neutralizovať snahy Kyjeva o nezávislosť ako suverénneho štátu. „Sme presvedčení, že na to, aby bolo urovnanie trvalé a dlhodobé, musíme odstrániť všetky základné príčiny konfliktu,“ vyjadril sa Putin – použil slová, ktorými sa často sťažuje na túžbu Ukrajiny integrovať sa do Európskej únie a pevne zakotviť nezávislosť od Ruska. Proti tomu je Trumpova diplomacia založená na lichôtkach neúčinným prostriedkom, ktorý zodpovedá iba jeho mentálnej výbave a intelektuálnemu štandardu.

Niektorí expert i politici prezentovali názor, že už dávno je načase vyskúšať nejakú formu diplomacie po viac ako troch rokoch barbarskej vojny, ktorú inicioval Putin bez nádeje na jej ukončenie – a tiež čeliť pravdepodobnosti, že Ukrajina v určitom okamihu môže prehrať. Podľa mienky komentátora amerického časopisu Foreign Policy – Michaela Hirsha v tomto kontexte je dôležité poznamenať, že táto „situácia v tom, čo je v hre, nepodobá sa ani Mníchovu, ani Jalte Na rozdiel od Hitlera sa značne oslabený Putin nechystá vpochodovať do západnej Európy – a prekročiť hranice zjednoteného NATO – ani si nepresadiť kontrolu nad väčšinou Ukrajiny, nieto ešte nad inými bývalými krajinami východného bloku. Putin už mnohokrát naznačil, že by bol spokojný so zachovaním kontroly nad Krymom, ktorý anektoval v roku 2014 bez väčších protestov zo strany Západu, ako aj nad východnými časťami Ukrajiny, ktoré teraz neistým spôsobom drží.“

Keďže prezident Trump sa štylizuje do úlohy „mierotvorcu“ a verejne deklaroval ašpiráciu na Nobelovu cenu mieru, azda najlepším možným výsledkom stretnutia prezidentov na Aljaške by bolo dlhodobé prímerie pozdĺž súčasných frontových línií, pričom by územné otázky zostali nevyriešené – možno aj na desaťročia. Na východe Ukrajiny ruské sily však pomaly postupujú, zatiaľ čo ukrajinská armáda trpí nedostatkom vojakov. Za takéhoto stavu by uvedený model zmrazenia konfliktu na Ukrajine ruskému prezidentovi nevyhovoval. Summit v Anchorage zreteľne potvrdil, že uzavretie dohody o prímerí v krátkodobom horizonte je nepravdepodobné. Máloktorí diplomati – a čo je dôležitejšie, Volodymyr Zelenskyj a najvyšší predstavitelia v Kyjeve – neveria, že Putin bude dlhodobo dodržiavať prímerie bez toho, aby si zabezpečil trvalú kontrolu ukrajinského územia. A to je ústupok, ktorý Zelenskyj nie je ochotný urobiť, najmä bez nejakej záruky členstva v NATO alebo podpory zo strany amerických alebo európskych bezpečnostných síl. Trump už pred svojím druhým zvolením naznačil, že Ukrajinu do NATO neprijme.

Aj keď kľúčovou témou summitu na Aljaške bola Ukrajina, najmä ruská strana naznačila, že má záujem o širokospektrálny „reset“ americko-ruských vzťahov. Nie sú známe podrobnosti z rokovania Trumpa s Putinom, ale už vopred bolo avizované, že Putin požiada o zrušenie sankcií a ekonomický aspekt vzťahov medzi USA a Ruskom bude súčasťou rokovacej agendy, čo potvrdzovala prítomnosť ministra financií Antona Siluanova v skupine ruských predstaviteľov, ktorí sprevádzali Putina. Po skončení rozhovorov s Trumpom Putin na tlačovej konferencii vyjadril nádej, že „dnešné dohody sa stanú východiskovým bodom nielen pre riešenie ukrajinského problému, ale aj pre začatie obnovy obchodných, pragmatických vzťahov medzi Ruskom a USA.“ Prezident Trump reagoval: „ Dohoda neexistuje, kým nebude dohoda. Nedostali sme sa tam, ale máme veľmi dobrú šancu sa tam dostať.“