Verejné debaty prezidentských kandidátov sú pre Rusov nepredstaviteľné – Ukrajina prezentuje nie simulovanú, ale reálnu konkurenciu politikov

Komentátor britského denníka Robert Shrimsley v súvislosti s prezidentskými voľbami na Ukrajine napísal, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal byť herec alebo komik menej kvalifikovaný na to, aby kandidoval na prezidentský úrad, ako napríklad učiteľ, právnik alebo profesionálny politik. Samozrejme, Ukrajina má svoje vlastné problémy, ale toto nie je absolútne primárne. V Taliansku komik Beppe Grillo založil politické hnutie Piatich hviezd, ktoré sa teraz podieľa na vláde. Vzhľadom na frašku Brexit-u je také ťažké predstaviť si niečo podobné, čo sa deje vo Veľkej Británii, aj niekde inde? – položil si otázku britský komentátor.

Z iného zorného uhla hodnotia situáciu okolo prezidentských volieb na Ukrajine niektorí ruskí komentátori, ale osobitnú pozornosť si zaslúži Vladimír Ruvinskij, ktorý v ruskom denníku Vedomosti uviedol, že „štadiónové debaty úradujúceho prezidenta s reálnym súperom sú pre ukrajinských politikov silným krokom, ale neuveriteľné pre ruských.“ Ruský novinár pripomína, že súčasný prezident Ukrajiny Petro Porošenko -ktorý po prvom kole prezidentských volieb ďaleko zaostáva za favoritom pretekov, hercom Vladimírom Zelenským  – súhlasil s jeho návrhom, že absolvuje s ním  diskusiu na 70-tisícovom olympijskom štadióne v Kyjeve. Toto je veľkolepý obrat v už aj tak ostrej ukrajinskej kampani – o to impozantnejší je pre ruskú verejnosť, pre ktorú je jednoducho nemožné predstaviť si debatu úradujúcej hlavy štátu s konkurentom – v akomkoľvek formáte – v Rusku.

Druhé kolo prezidentských volieb na Ukrajine sa uskutoční 21. apríla, debaty sú naplánované na 19. apríla – budú posledným akordom volebnej kampane. Nebudú to prvé debaty súčasného ukrajinského prezidenta so skutočným konkurentom – hoci doteraz sa konali v klasickom televíznom formáte (naposledy v roku 2004 medzi Viktorom Juščenkom a Viktorom Janukovyčom ich sledovala takmer polovica obyvateľov krajiny). Výzva pripomenula bojovú videohru: na Porošenka reagoval Zelenský oficiálnym návrhom na videozázname, s podmienkou debaty na štadióne „pred ľudom Ukrajiny“ a s požiadavkou lekárskeho vyšetrenia, aby sa preukázalo, že budúca hlava štátu „nie je alkoholik ani narkoman“. A prezident súhlasil s neobvyklým miestom debaty i s vyšetreniami. Výsledok ich debaty je nepredvídateľný: Porošenko má viac skúseností z verejných diskusií o vážnych politických, ekonomických a sociálnych témach, ale Zelenský je skúsený šoumen, ktorý vie, ako zaujať publikum. Nemožno predpovedať, ako bude vyzerať súboj takýchto protivníkov – o to väčší záujem bude o ich diskusiu.

A to nielen na Ukrajine. Podľa aprílového prieskumu Všeruského centra pre výskum verejnej mienky (VCIOM) ukrajinskú volebnú kampaň sleduje v Rusku 39 % respondentov, v roku 2014 to bolo 28 %. Rusi uprednostňujú Zelenského (31 % – udáva VCIOM), nie Porošenka (1 %) – sympatie k politickému nováčikovi vysvetľujú nádejou na zmenu k lepšiemu, na zmenu vlády. Vidia v ňom nového človeka, čo súvisí s ich pocitmi stagnácie v Rusku a hlbšom chápaní procesov na Ukrajine.

Vladimír Putin – ktorý bol v roku 2018 po štvrtýkrát zvolený za prezidenta Ruska – sa nikdy „neznížil“ k osobnej účasti na volebných debatách. Odmietnutie bolo formálne vysvetlené zaneprázdnenosťou prezidenta, ale bolo jasné, že hlava štátu jednoducho považovala za nezmyselné a dokonca škodlivé verejné diskusie s jeho poslušnými „sparing partnermi.” Výsledky debát nemohli mať pre kampaň žiadny význam: víťaz volieb bol známy už v čase nominácie. Ukrajina je iná záležitosť: skutočná, nie simulovaná konkurencia robí výsledok debát a druhého kola volieb nepredvídateľnými. Podľa Vladimíra Ruvinského „ak by sme chceli, aby to v Rusku bolo ako na Ukrajine, otázkou sa mal zaoberať v roku 2017 Vladimír Putin. V roku 2019 je stále viac a viac dôvodov, aby sme odpovedali kladne.“