Umelá inteligencia prináša revolúciu v špionáži, ale ľudské zdroje a analytikov nenahradí

Pred rokom britský denník The Telegraph prezradil, že spoločnosť Microsoft spustila prísne tajný systém umelej inteligencie pre amerických špiónov. Podľa expertov predstavuje významný míľnik v technológii umelej inteligencie, ale aj vo svete špionáže. Na rozdiel od väčšiny modelov umelej inteligencie, ktoré sa spoliehajú na cloudové služby pri učení a odvodzovaní vzorcov z údajov, tento systém je úplne izolovaný od internetu, čo zaisťuje vysokú úroveň bezpečnosti.  Hlavný technologický riaditeľ spoločnosti Microsoft pre strategické misie a technológie William Chappell opísal systém ako prostredie so „vzduchovou stenou“ – teda nemá žiadne prepojenie s počítačovou sieťou. Uvedená funkcia je navrhnutá tak, aby poskytovala skutočne bezpečnú platformu pre americkú spravodajskú komunitu. Tento vývoj je dôležitý práve v čase, keď sa zintenzívňujú preteky o integráciu generatívnej umelej inteligencie do spravodajských údajov. O integrácii umelej inteligencie do špionáže sa v posledných rokoch často hovorí tiež v spravodajskej komunite.

Vzhľadom na preteky v zavádzaní umelej inteligencie v oblasti národnej bezpečnosti skúsená odborníčka na spravodajské služby a kybernetickú bezpečnosť Anne Neubergerová – ktorá pôsobila aj v tíme poradcov prezidenta Joea Bidena – ešte v januári v časopise Foreign Affairs zdôraznila, že potenciál umelej inteligencie, ktorý  môže priniesť revolúciu do spravodajskej komunity, spočíva v jej schopnosti spracovávať a analyzovať obrovské množstvo údajov bezprecedentnou rýchlosťou. Analyzovať veľké množstvo zhromaždených údajov na generovanie časovo citlivých varovaní môže byť náročné. Americké spravodajské služby by mohli využiť schopnosti systémov umelej inteligencie rozpoznávať vzory na identifikáciu a upozornenie ľudských analytikov na potenciálne hrozby, ako sú odpálenia rakiet alebo vojenské pohyby, alebo na dôležité medzinárodné udalosti, o ktoré analytici vedia, že sa o ne zaujímajú vrcholoví americkí vládni činitelia. Táto schopnosť by zabezpečila, že kritické varovania budú včasné, akčné a relevantné, čo umožní efektívnejšie reakcie na rýchlo sa objavujúce hrozby aj vznikajúce politické príležitosti. Multimodálne modely, ktoré integrujú text, obrázky a zvuk, túto analýzu vylepšujú. Napríklad použitie umelej inteligencie na porovnávanie satelitných snímok so signálovým spravodajstvom by mohlo poskytnúť komplexný pohľad na vojenské pohyby, čo by umožnilo rýchlejšie a presnejšie hodnotenie hrozieb a potenciálne nové spôsoby poskytovania informácií tvorcom politík.

Analytici spravodajských služieb môžu tiež preniesť opakujúce sa a časovo náročné úlohy na stroje, aby sa mohli sústrediť na najnaplňujúcejšiu prácu: generovanie originálnych a hlbších analýz, čím sa zvýšia celkové poznatky a produktivita spravodajskej komunity. Dobrým príkladom je preklad cudzích jazykov. Americké spravodajské agentúry investovali už v ranom štádiu do funkcií založených na umelej inteligencii a stávka sa vyplatila. Možnosti jazykových modelov sa stali čoraz sofistikovanejšími a presnejšími – nedávno vydané modely 01 a 03 od spoločnosti OpenAI preukázali významný pokrok v presnosti a schopnosti uvažovania – a možno ich použiť na ešte rýchlejší preklad a sumarizáciu textových, zvukových a video súborov.

Hoci stále pretrvávajú výzvy, budúce systémy vyškolené na väčšom množstve neanglických údajov by mohli byť schopné rozpoznať jemné rozdiely medzi dialektmi a pochopiť význam a kultúrny kontext slangu alebo internetových mémov. Spoliehaním sa na tieto nástroje by sa spravodajská komunita mohla zamerať na výcvik skupiny vysoko špecializovaných lingvistov, ktorých je ťažké nájsť, často majú problém prejsť procesom previerky a ich zaškolenie trvá dlho. A samozrejme, sprístupnením väčšieho množstva cudzojazyčných materiálov v správnych agentúrach by americké spravodajské služby dokázali rýchlejšie triediť horu zahraničných spravodajských informácií, ktoré dostávajú, aby vybrali ihly v kope sena, na ktorých skutočne záleží.

Hodnotu takejto rýchlosti pre tvorcov politiky nemožno podceňovať. Modely dokážu rýchlo prehľadávať súbory spravodajských údajov, informácie z otvorených zdrojov a tradičné spravodajstvo z agentúrnych zdrojov a vytvárať návrhy súhrnov alebo predbežné analytické správy, ktoré môžu analytici následne overiť a spresniť, čím sa zabezpečí, že konečné produkty budú komplexné aj presné. Analytici by  mali spolupracovať s pokročilým asistentom umelej inteligencie, aby spoločne riešili analytické problémy, testovali nápady a robili brainstorming, čím by zlepšovali každú iteráciu svojich analýz a rýchlejšie poskytovali hotové spravodajské informácie. Nezabúdajme však na varovanie skúsených expertov, že napriek transformačnému potenciálu umelej inteligencie zostávajú ľudskí analytici kľúčoví v spravodajskom procese. Systémy umelej inteligencie vynikajú v spracovaní údajov a identifikácii vzorcov, ale ľudský úsudok je nevyhnutný na pochopenie kontextu, vykonávanie komplexných hodnotení a poskytovanie strategických poznatkov. Špičkový odborník v oblasti umelej inteligencie David Borish podotkol, že „budúcnosť spravodajských operácií pravdepodobne spočíva v spolupráci medzi človekom a umelou inteligenciou, kde systémy umelej inteligencie skôr dopĺňajú ako nahrádzajú ľudských analytikov.“