Súčasná politika Kyjeva na slepej koľaji – negatívne dôsledky ekonomickej blokády Donbasu škodia Ukrajine a nahrávajú separatistom
Koncom januára minulého roku skupina bývalých účastníkov vládnej vojenskej operácie v Donbase s podporou niektorých poslancov ukrajinského parlamentu zablokovala na viacerých úsekoch železničné trate spájajúce Ukrajinu s územím pod kontrolou separatistov. Nacionalistickí radikáli svoj krok odôvodnili argumentáciou, že akékoľvek obchodovanie so samozvanými republikami v Doneckej a Luhanskej oblasti je protizákonné. Vláda v Kyjeve sa 15. marca 2017 pridala k živelnej dopravnej blokáde organizovanej radikálmi a napriek tomu, že premiér Volodymyr Hrojsman označil predtým blokádu železničných tratí za zločin, Bezpečnostná rada Ukrajiny pozastavila všetku nákladnú dopravu na východ krajiny, ktorý ovládajú separatisti.
Kennanov inštitút Wilsonovho Centra vo Washingtone uverejnil analýzu dôsledkov desať mesiacov trvajúcej ekonomickej blokády separatistických území v Donbase pre Ukrajinu. Jej autor Brian Milakovskij – aktivista pôsobiaci v humanitárnom a ekologickom sektore – pripomína, že pôvodne sa prezident Petro Porošenko postavil proti blokáde železníc vojenskými veteránmi, ale v obave z politických komplikácií im ustúpil. Blokáda mala relatívne vysokú podporu verejnosti, i keď mnohí ekonómovia a opoziční politici varovali pred jej negatívnymi následkami pre ukrajinské hospodárstvo. Uvádzali, že strata dodávok antracitového uhlia z Donbasu spôsobí obrovský nedostatok energie a zánik kľúčového sektoru metalurgie. Varovali, že stratené obchodné a daňoví príjmy znížia mieru rastu Ukrajiny, keďže separatisti „znárodnili“ 43 veľkých priemyselných podnikov.
Podľa údajov ukrajinského Inštitútu strategického výskumu z októbra minulého roku okrem strát na daniach z fyzických a právnických osôb, ako aj na DPH strata 43 podnikov otvorila priepastnú „dieru“ v dôchodkovom systéme a destabilizovala menu v dôsledku zníženia prílevu zahraničnej meny. Národná banka v Kyjeve odhaduje, že blokáda zhoršila obchodnú bilanciu Ukrajiny o 1,8 miliardy $, aj keď rekordné úrody obilia a vysoké ceny kovov v zahraničí pomohli straty kompenzovať. Hutníctvo ako najdôležitejšie odvetvie ukrajinského exportu a výroba energie tiež dokázali prekonať šok lepšie, ako sa očakávalo. Spoločnosť oligarchu Rinata Achmetova Metinvest Group zmiernila úder dovozom antracitu z Ameriky a presunom elektrární k uhoľným zdrojom v oblastiach pod kontrolou ukrajinskej vlády.
Separatistické „ľudové republiky“ boli blokádou postihnuté oveľa ťažšie. Mnohé zo skonfiškovaných podnikov bolo odovzdaných firme so sídlom v separatistickej republike Južné Osetsko, ktorú riadi ukrajinský oligarcha Sergej Kurčenko. Ukrajinské médiá často informujú v správach z Donbasu o zatváraní baní a tovární, o „neplatenej dovolenke“ zamestnancov a o radikálnom obmedzovaní pracovného času v podnikoch na separatistických územiach. Separatistom naklonený novinár z mesta Luhansk Sergej Sakadinský napísal, že „väčšina priemyselných podnikov Donbasu sa nikdy neobnoví.“ Podľa neho bez problémov možno privážať výrobky z Ruska, ale „ruský trh je pre naše produkty prakticky uzavretý.“ Okrem toho Rusko výrazne zvyšuje vývoz vlastného uhlia a obsadzuje trhy, kde išlo uhlie z Ukrajiny.
Niektorí ukrajinskí politici podporili blokádu ako prostriedok na posun ekonomického bremena na Rusko za jeho podporu separatistov. Analýza hodnotí takýto strategický prístup ako sporný so zreteľom na deklarovaný záujem Kyjeva o reintegráciu Donbasu. Náklady na blokádu by sa nemali merať iba finančnými kritériami. Petro Porošenko pri svojej počiatočnej kritike blokády argumentoval: „Podniky boli kotvou, ktoré tieto územia držali na Ukrajine…. Chceli sme ich využiť v období reintegrácie, počas návratu Ukrajiny do Donbasu a Donbasu na Ukrajinu.“ Guvernér vládou kontrolovanej Doneckej oblasti sa vyjadril bez obalu: „Predtým, keď ľudia dostávali plat od registrovanej ukrajinskej spoločnosti, boli naklonení k pocitu väčšej lojality voči Ukrajine, ale teraz sú veci oveľa zložitejšie.“ Jedna z vysídlených z Donbasu povedala: „Práca pre ukrajinskú spoločnosť bola nejakým druhom spojenia s našou krajinou. Teraz ľudia majú pocit, že ich existencia je podkopaná. Cítia sa úplne opustení.“[*]