Rusko opakuje v Afganistane niektoré prvky jeho úspešnej stratégie v Sýrii – vzťah s Talibanom využíva na posilnenie svojho vplyvu v regióne
Keď Spojené štáty v roku 2001 vtrhli do Afganistanu, americké a ruské záujmy boli do značnej miery vyrovnané. Obe krajiny chceli rozdrviť al-Kájdu a k nej pridružené teroristické skupiny a zabrániť tomu, aby sa Afganistan opäť stal útočiskom teroristov. Kremeľ bol však obozretný voči perspektíve dlhodobej americkej vojenskej prítomnosti v regióne, ale toleroval operácie USA a NATO v nádeji, že pomôžu priniesť stabilitu do južnej a strednej Ázie. Spolupráca medzi Ruskom a Spojenými štátmi v Afganistane dosiahla svoj vrchol za vlády prezidenta Baracka Obamu, keď Moskva povolila silám USA a NATO dopravovať zariadenia a zásoby cez ruské územie.
Americký časopis Foreign Affairs prezentoval analýzu aktuálnej stratégie Ruska v Afganistane, ktorej autorkou je Julia Gurganusová, posledné dve desaťročia pôsobiaca v americkej spravodajskej komunite. Uznávaná analytička poukazuje na to, že Rusko a USA mali za posledných 15 rokov v Afganistane z veľkej časti podobné ciele: zabrániť chaosu a opätovnému vzniku nebezpečného útočiska pre teroristov. Americký prístup je založený na vytvorení silnej centrálnej vlády v Kábule a dobre vyškolených národných bezpečnostných silách. Rusko spolupracuje so širokým spektrom aktérov, z ktorých niektorí priamo súťažia s vládou v Kábule. Moskva sa dokonca dostala do kontaktu s Talibanom, čím legitimizuje skupinu, ktorá aj naďalej ohrozuje bezpečnosť afganskej vlády a síl USA a NATO.
Zvýšená angažovanosť Ruska v Afganistane zahŕňa návrhy podnikateľských investícií, diplomatické ovplyvňovanie, kultúrne programy, finančnú a vojenskú podporu ústrednej vláde, sprostredkovateľom moci na Severe a Talibanu. Pri realizácii tejto politiky má Rusko niekoľko výhod. Mnoho ruských vojenských dôstojníkov, personálu bezpečnostnej služby a diplomatov má skúsenosti z Afganistanu z obdobia sovietsko-afganskej vojny. Značná časť afganských úradníkov a dôstojníkov armády bola v Rusku vzdelaná alebo vyškolená. Ideologická flexibilita umožňuje Rusku spolupracovať aj s Talibanom. Kremeľ je presvedčený, že táto skupina sa zameriava na získanie mocenskej kontroly nad územím v rámci Afganistanu, ale nepredstavuje nebezpečenstvo za hranicami krajiny.
Osobitný predstaviteľ ruského prezidenta pre Afganistan Zamir Kabulov v roku 2015 uviedol, že záujmy Ruska a Talibanu sa „zhodujú“, pokiaľ ide o porážku Islamského štátu, ktorý Moskva považuje za riziko pre Strednú Áziu a Rusko. Intenzita ruskej pomoci Talibanu zostáva nejasná, vrátane toho, či mu poskytuje Moskva zbrane. Moskva si však vytvorila vzťah s vedením Talibanu, ktorý využíva na posilnenie svojho vplyvu a na umožnenie mierových rozhovorov. Od decembra 2016 do apríla 2017 sa v Rusku uskutočnili tri kolá rozhovorov s Čínou, Iránom a Pakistanom, tretie kolo aj za účasti Afganistanu. Diskusie nepriniesli konkrétne výsledky, ale Rusko sa prezentovalo ako kľúčový hráč v budúcich rozhovoroch. Podľa názoru Julie Gurganusovej viditeľnosť Ruska ako kľúčového aktéra v Afganistane, posilní pozíciu Ruska medzi jeho stredoázijskými spojencami.
Americká analytička konštatovala, že prístup Ruska v Afganistane opakuje niektoré prvky jeho úspešnej stratégie v Sýrii. V Afganistane namiesto vojenskej sily využíva svoje vzťahy s kľúčovými politickými hráčmi, ako aj svoj podnikateľský a kultúrny vplyv. Poukázala však na to, že i keď diferencie medzi Ruskom a USA narastajú, boj proti terorizmu a boj proti drogám sú témy, ktoré poskytujú realistické vyhliadky na spoluprácu týchto dvoch krajín. Rusko a USA čelia hrozbe Islamského štátu, ktorý rozširuje svoj vplyv v severnom a východnom Afganistane. Rusko chce zastaviť výrobu ópia v krajine, pretože afganský heroín predstavuje dôležitý zdroj príjmov pre teroristické skupiny. Nie je vylúčená v tomto smere taktická americko-ruská spolupráca, ale ruská angažovanosť na strane Talibanu bráni ústrednej vláde konsolidovať moc, čo je v rozpore so stratégiou Spojených štátov.*