Robert Fico podceňuje protivníkov a situáciu na Slovensku – Smer-SD zo slovenskej politickej scény nezmizne

Iba povrchní pozorovatelia politického vývoja na Slovensku predpokladali, že Robert Fico vzdá súboj o pozíciu predsedu strany Smer-SD bez boja a pokorne vyprázdni priestor premiérovi Petrovi Pellegrinimu. Platí síce prirovnanie, že po neúspechu v prezidentských voľbách v roku 2014 a nevydarenej ašpirácii na post predsedu Ústavného súdu SR je bývalý trojnásobný premiér povestnou „chromou kačicou“ – čo je politická metafora pre amerického prezidenta, ktorý po zvolení svojho nástupcu v úrade má obmedzený politický vplyv tým, že na svojom poste zostane už iba krátke obdobie – ale napriek tomu Ficova vytrvalá vôľa po moci je zatiaľ silnejšia, ako vnímanie aktuálneho stavu spoločnosti a posudzovanie nálad nespokojnosti v jeho vlastnej politickej strane. Spolieha sa na svoje komunikačné schopnosti, znalosť vnútrostraníckych štruktúr a protivníkov v zápase o moc vo vlastnej strane podceňuje, pretože ich opatrné taktizovanie považuje za prejav ich slabosti a tiež odzrkadlenie deficitu stúpencov zmien, ktoré Smer-SD potrebuje.

Ficovi kritici v strane vnímajú situáciu v širšom spoločenskom kontexte. Uvedomujú si, že voličská základňa strany sa zmenšuje a zužuje sa aj priestor, v ktorom by si mohol Smer-SD hľadať potenciálnych koaličných partnerov. Keby sa Ficovej strane zhodou okolností podarilo získať v budúcoročných voľbách do Národnej rady SR pozíciu najsilnejšej parlamentnej strany, aj tak bude pre ňu problémom nájsť partnerov do vládnej koalície. Súčasní koaliční partneri – Slovenská národná strana a Most-Híd – sotva sa dostanú do parlamentu alebo nezískajú dostatok mandátov na to, aby vláda dnešnej vládnej koalície pokračovala. Na druhej strane vodcovia opozície sľubujú, že ani jedna z opozičných strán neakceptuje Ficovu stranu ako koaličného partnera. Mohla by sa zopakovať situácia z roku 1998, keď víťazom parlamentných volieb sa stalo Hnutie za demokratické Slovensko, ale s Vladimírom Mečiarom nechcel vládnuť žiaden politický subjekt, a preto moci sa ujala koalícia na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom.

Robert Fico vo svojom predsavzatí pokračovať vo funkcii predsedu strany sa okrem iného opiera o fakt, že významná časť voličov Smer-u svoju politickú podporu spája s autoritou jeho osoby. Medzi nimi prevažujú hlavne ľudia nacionálneho a konzervatívneho zmýšľania, ktorí v pojme „sociálna demokracia“ vnímajú predovšetkým tzv. sociálne balíčky a iné benefity, uspokojujúce ich existenčné potreby. Populisticky sa im hovorieva „ľudia práce“ – teda ide o občanov odkázaných na pravidelnú tzv. priemernú mzdu, nepostačujúcu pokrytiu všetkých životných potrieb na úrovni súčasnej doby. Robert Fico dokáže kategóriu týchto ľudí osloviť a presvedčiť ich, že pre neho sú ich záujmy hlavnou politickou prioritou, ktorej podriaďuje orientáciu strany Smer-SD. Možno konštatovať, že Fico vie politicky argumentovať jazykom, akí používajú „bežní ľudia“, čo tiež prispieva k vytváraniu pozitívnej náklonnosti voči jeho vodcovstvu.

Reakcia Roberta Fica na vnútrostranícku kritiku, že jeho ambíciou je „dotiahnuť Smer do volieb v roku 2020 v pozícii predsedu a potom sa podľa výsledkov volieb ukáže, čo ďalej“ naznačuje, že napätie v strane nepoľaví, aj keď sa budú hľadať riešenia typu „aby sa vlk nažral, aj koza zostala celá.“ Problém spočíva v tom, že politický subjekt Smer-SD je strana vodcovského typu  – na Slovensku nič neobvyklé – takže vyjadrenie kritických názorov voči vedeniu sa buď bagatelizuje, zastiera, znevažujú sa kritici alebo sa pred verejnosťou tají, aby si kritický názor nezískal ďalších stúpencov. Teraz keď premiér Peter Pellegrini naznačil možnosť, že by sa uchádzal o post predsedu strany, tak sa žiada pripomenúť, v akých podmienkach prebieha výber nového predsedu Konzervatívnej strany vo Veľkej Británii, kde z funkcie predsedníčky strany odstúpila Theresa Mayová. V britských médiách sa verejne prezentovali mená 11 záujemcov o funkciu predsedu strany, ich politické charakteristiky a postoje k základným spoločenským problémom. Aj konzervatívci budú svojho vodcu vyberať v rámci vnútrostraníckych volieb, ale občania vopred vedia, kto sú kandidáti a aké majú zásluhy v politike.

Opoziční politici a im naklonené médiá by sa priali, aby vnútrostranícky kríza v Smer-e vyradila túto stranu ako významného hráča na slovenskej politickej scéne. Ak im v tom nepomôže samotný Robert Fico, tak ich očakávania sa nenaplnia, pretože táto strana má stabilný elektorát a program zameraný aj na tzv. ľudí práce. Nie je však isté, či sa pod Ficovým vedením dokáže zbaviť prepojení na systém korupcie, klientelizmu a partokracie, ktorá bujnie na Slovensku od čias Vladimíra Mečiara a ani jedna z predchádzajúcich vlád sa nedokázala od neho odpútať a dôsledne uplatňovať právny režim ochraňujúci spoločnosť pred týmito negatívnymi javmi. Napriek kritike negatívnych stránok vládnutia Smer-u nemožno vylúčiť, že po parlamentných voľbách v roku 2020 môže sa stať najsilnejšou opozičnou stranou, ktorá neuľahčí vládnutie súčasným opozičným stranám, keď sa konečne dostanú k moci. Ale to je iba jedna z alternatív politickej budúcnosti Slovenska !