Putin varoval pred eskaláciou na juhovýchodnej Ukrajine – Kremeľ čaká na výsledok prezidentských volieb v marci 2019 z Kyjeva

Rozhovor prezidenta Donalda Trumpa s prezidentom Vladimírom Putinom medzi štyrmi očami v Helsinkách viedol mnohých analytikov i politikov k úvahám i špekuláciám o tom, čo si títo dvaja mohli povedať v rámci takejto dôvernej komunikácie. Viaceré seriózne periodiká – najmä americké denníky – bulvarizovali túto časť summitu, čo začína byť pre médiá tzv. hlavného prúdu príznačné. Ale seriózni komentátori a politickí analytici nepodľahli lacnému konformizmu a pokúsili sa v kontexte aktuálnych súvislostí globálnej politiky naznačiť, čo si povedali dvaja prezidenti bez prítomnosti svojich ministrov a najbližších poradcov. Zatiaľ sa neobjavili konkrétne signály, že by po rokovaniach v Helsinkách smerovali USA a Rusko k obnoveniu strategickej stability – iba sa potvrdilo, že prezident Trump zápasí na domácej politickej scéne s obrovskými problémami kvôli jeho aktivitám súvisiacim s jeho zámerom zlepšiť vzťahy Washingtonu a Moskvy.

Geopolitický analytik Jacob L. Shapiro hodnotil na internetovom portály Geopolitical Futures vzťahy medzi USA a Ruskom po nedávnom summite v Helsinkách. V tejto súvislosti autor uvádza, že keď revolúcia na Majdane vyhnala ukrajinského proruského prezidenta, zasiala semená vážnejšej konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Podľa Shapira strata východoeurópskych štátov ako Poľsko a Maďarsko ako „nárazníka“ pre Rusko bola jedna vec, ale strata Ukrajiny, ktorá hraničí s Ruskom a je historicko-kultúrne prepojená s Ruskom, znamenala príliš veľa. Kvôli úsiliu Ruska zabrániť Ukrajine, aby sa obrátila na Západ, Vladimír Putin si „ponechal“ Krym a dve separatistické povstania na východnej Ukrajine. Nezabudol hlavne na to, že žiaden ruský vodca nemôže zostať dlho v „úrade“, ak je kľúčové nárazníkové územie náhle „osídlené“ vojskami NATO a modernými americkými zbraňami.

Podľa analytika z vojenského hľadiska by Rusko pravdepodobne mohlo poraziť ukrajinské sily, ale bolo by to veľmi nákladné. A následná okupácia obsadeného územia by bola ďalšou riskantnou záležitosťou. Nehovoriac o ochromujúcich ekonomických sankciách, ktoré by nevyhnutne nasledovali. I keby USA a ich spojenci nezasiahli, nie je jasné, či by Rusko zopakovalo úspech z Gruzínska – Ukrajina je oveľa väčšia krajina s oveľa viac „znepokojenými susedmi.“ Akákoľvek ruská agresia zjednotí ruských nepriateľov, čo si teraz Moskva nemôže dovoliť. Rusko potrebuje čas, aby zmodernizovalo vojenské sily. Musí zmierniť finančné bremeno – s čím súvisí „tretia koľaj“ ruskej politiky, dôchodková reforma. A aby udržalo svojich protivníkov „za ohradou“, musí rozmiestniť svoje divízie smerom na Západ.

Autor konštatuje, že Ukrajina sa priklonila na Západ a pripomína, že v marci 2019 budú ukrajinské prezidentské voľby. Pripúšťa, že môže byť zvolený kandidát prijateľný pre Rusko a Moskva bude „čakať na svoj čas.“ V tomto scenári bude Rusko pomaly naprávať škody spôsobené v roku 2014 – a to tým, že ponúkne peniaze, politickú podporu alebo zdroje pro-ruských hlasov na Ukrajine, ktoré sú významnou frakciou v krajine. Dokonca aj keď získa prezidentský úrad v Kyjeve pro-západný kandidát, Moskva by ho mohla tolerovať, ak Ukrajina bude udržiavať pragmatický vzťah s Ruskom a nebude sa angažovať v otvorenom nepriateľstve voči Moskve a jej záujmom. Nech bude volebný výsledok prezidentských volieb akýkoľvek, Rusko bude stáť pred ťažkou voľbou.

Po návrate z Helsínk prezident Putin na stretnutí s ruskými veľvyslancami varoval pred vážnym rizikom eskalácie na juhovýchodnej Ukrajine. Na verejnosť prenikol jeho návrh Trumpovi v Helsinkách o referende na východnej Ukrajine a vyriešení „zmrazeného“ konfliktu. Jacob L. Shapiro zdôrazňuje, že pre USA je Ukrajina dôležitá. Avšak pre Rusko je Ukrajina všetko. Rusko môže akceptovať status quo súčasného zmrazeného konfliktu, ale to nemôže byť trvalý stav. Ani Rusko nemôže tolerovať ďalšie prejavy slabosti v tejto otázke. V tom bude spočívať ťažisko americko-ruských vzťahov počas zostávajúceho pôsobenia Donalda Trumpa v prezidentskom úrade. Kým sú Spojené štáty a Rusko konkurentmi vo východnej Európe, žiaden summit, resetovacie tlačidlo ani „hlboký pohľad do Putinových očí” povahu vzťahov medzi USA a Ruskom nezmenia.