10. júla 2021

Prezident Putin podpísal stratégiu národnej bezpečnosti Ruskej federácie – vzťahy so Západom už nie sú pre Kremeľ prioritou

Od Igor Cibula

Geopolitickí analytici pozorne rozoberajú „Stratégiu národnej bezpečnosti Ruskej federácie“, ktorú nedávno podpísal prezident Vladimír Putin. Jej hlavným cieľom je prispôsobiť Rusko svetu, ktorý je síce stále vzájomne prepojený, ale prechádza procesom fragmentácie a nejednoznačnosti, keď nové frontové línie neprebiehajú ani tak medzi krajinami, ale skôr v rámci nich. Takže vo väčšine prípadov možno zvíťaziť i utrpieť porážku vo vnútri hradieb vlastnej pevnosti. Obsah nového dokumentu svedčí o tom, že nejde iba o aktualizovanú verziu predchádzajúcej stratégie národnej bezpečnosti Ruska z roku 2015, ale aj o manifest pripravený pre novú éru. V tomto kontexte sa žiada pripomenúť, že v roku 2015 sa vzťahy Ruska so Západom – aj keď sa ukrajinskou krízou zhoršili – nepovažovali za beznádejné. Liberálna frazeológia zdedená z deväťdesiatych rokov sa v Moskve stále používala a svet sa stále zdal byť unipolárnym.

Aktuálna verzia najdôležitejšieho strategického dokumentu Ruska ide oveľa ďalej -konštatuje vo svojej analýze riaditeľ moskovského centra Nadácie Carnegie Dmitrij Trenin. Podľa jeho názoru ovplyvňuje to nielen národnú bezpečnosť, ale aj mnoho ďalších otázok – od ekonómie a ekológie až po hodnoty a obranu. V prostredí, v ktorom sa neustále zvyšuje konfrontácia s USA a ich spojencami, ruskí predstavitelia jednoznačne deklarujú, že ich krajina sa vracia k tradičným hodnotám, a pre jej budúcnosť sa stávajú určujúcimi problémy, ako je technologický rozvoj a zmena podnebia. Autori stratégie vykresľujú svet, ktorý prechádza procesom zložitej transformácie. Hegemónia Západu sa podľa všetkého končí, ale práve to vedie k početnejším a intenzívnejším konfliktom. Táto kombinácia historického optimizmu (očakávanie konca západnej hegemónie) a hlbokého znepokojenia (Západ bude čoraz tvrdšie vzdorovať) trochu pripomína slávny stalinistický postulát, že pri prechode k socializmu sa triedny boj zintenzívni – podotkol Trenin.

Tlak Západu na Rusko má mnoho rôznych podôb. V ekonomike čelí nespravodlivej konkurencii v podobe mnohých obmedzení, ktoré jej majú škodiť a spomaliť jej rozvoj. V bezpečnostnej sfére rastie hrozba vojenskej konfrontácie. V oblasti morálky sú tradičné ruské hodnoty a historické dedičstvo napadnuté. Vo vnútornej politike musí Rusko čeliť zahraničným zásahom zameraným na destabilizáciu krajiny. Všetky tieto hrozby sa navyše v „stratégii“ považujú za rastúce a dlhodobé. Po triezvom načrtnutí tejto situácie sa stratégia zameriava na samotné Rusko: jeho demografiu, politickú stabilitu, zvrchovanosť, medzietnický mier a hospodársky rozvoj založený na nových technológiách. Významné miesto tu majú aj témy, ako ochrana životného prostredia, boj proti globálnemu otepľovaniu a najmä morálna klíma v krajine. Toto zameranie na vnútorné problémy vyrastá z historických skúseností – presne pred 30 rokmi sa Sovietsky zväz zrútil na vrchole svojej vojenskej sily a bez akejkoľvek zahraničnej invázie. Dnes, keď krajina opäť získala status veľmoci a úspešne prezbrojuje armádu, ruské vedenie má všetky dôvody na riešenie zjavných vnútorných slabostí Ruska.

Stratégia obsahuje dlhý zoznam opatrení na riešenie najrôznejších vnútorných problémov – od chudoby a závislosti od dovážaných technológií až po stratu dedičstva Sovietskeho zväzu v úrovni vzdelávania.  Nedávne zameranie Kremľa na zmenu podnebia dáva nádej, že ruské úrady ustupujú od svojho predchádzajúceho prístupu, keď sa predpokladalo, že severnému a studenému Rusku prospeje globálne otepľovanie. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že nie je to tak dávno, čo fascinácia Kremľa digitalizáciou pomohla dať silný impulz rozvoju digitálnych služieb v celej krajine. Stratégia neignoruje ani morálne a etické aspekty národnej bezpečnosti. Podrobne sa zaoberá tradičnými ruskými hodnotami, ktoré sú podľa jej autorov ohrozené westernizáciou, ktorá môže pripraviť Rusov o kultúrnu suverenitu; venuje sa tiež pokusom o prepisovanie dejín pre Rusko nepriaznivým spôsobom.

Geopolitický analytik Trenin  označil novú stratégiu bezpečnosti Ruska za dôležitý míľnik na ceste oficiálneho odmietnutia liberálnej frazeológie deväťdesiatych rokov a jej nahradenia morálnymi normami založenými na ich vlastných tradíciách. Podľa jeho mienky dokument však obchádza jeden dôležitý bod, ktorý stojí v pozadí mnohých ekonomických a sociálnych problémov Ruska: významná časť ruskej vládnucej elity nemá okrem čisto materiálnych hodnôt vôbec žiadne hodnoty. Stratégia mimochodom spomína potrebu potlačiť korupciu, problém je však v skutočnosti oveľa širší. Ako ukazuje každá „Priama línia“ s prezidentom, v Rusku vládne trieda, ktorá slúži väčšinou iba jej vlastným záujmom a usiluje sa o osobné obohatenie, vôbec sa nestará o spoločnosť a krajinu. Peniaze, alebo skôr veľké peniaze sa pre túto skupinu stali hlavnou hodnotou a najničivejším faktorom v dnešnom Rusku. Toto je možno jeho hlavná zraniteľnosť.

I keď strategický dokument pristupuje k otázkam zahraničnej politiky pomerne všeobecne, možno na základe jeho obsahu predpokladať, čo sa dá od budúcej koncepcie ruskej zahraničnej politiky očakávať. USA a niektorí ich spojenci v NATO sú dnes oficiálne označené ako  nepriateľské štáty. Vzťahy so Západom už nie sú pre Kremeľ prioritou a v súčasnosti sú uvedené ako posledné – po bývalých sovietskych republikách, strategických partneroch ako Čína a India, medzinárodných organizáciách neorientovaných na Západ (napr. Šanghajská organizácia pre spoluprácu a BRICS) a ďalších krajinách v Ázii, Latinskej Amerike a Afrike.  Stratégia považuje za nástroje obmedzovania Ruska nielen americké vojenské základne a aliančný systém Washingtonu, ale aj najväčšie americké internetové spoločnosti, ktoré v informačnom priestore zaujímajú takmer monopolné postavenie –  a tiež americký dolár, ktorý dominuje globálnemu finančnému systému. Keďže najväčšie ťažkosti čakajú Rusko na domácom fronte, malo by sa hlavné úsilie krajiny orientovať týmto smerom.