Prezident koná v duchu porekadla „ani ryba, ani rak“ – premiér Robert Fico kráča v línii Viktora Orbána
V nedávnych Sobotných dialógoch STVR prezident Peter Pellegrini sa vyjadril k niektorým verejne diskutovaným politickým témam, ktoré na prelome rokov 2024-2025 rozbúrili verejnú mienku. Medzi nimi bola pred ústavnými orgánmi utajovaná cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Prezident Pellegrini sa k tejto kontroverznej aktivite Fica vyjadril tak, že ju fakticky takmer bagatelizoval a na ospravedlnenie premiéra uviedol plytký argument, že aj nemecký kancelár Olaf Scholz telefonoval s Putinom. Hlava štátu ignorovala skutočnosť, že premiér Fico kráča v línii Viktora Orbána a jeho rétorika je ostro vyhranená voči Európskej únii a Ukrajine, ktorá je už tretí rok vystavená brutálnej ruskej agresii. Žiada sa dať za pravdu kritikom Pellegriniho, že sa v aktuálnej situácii správa ako „pštros strkajúci hlavu do piesku,“ aby sa nedostal do konfliktu s premiérom Ficom.
V kontexte súčasného vývoja možno bez zdržanlivosti konštatovať, že prezident Peter Pellegrini hovorí a koná v duchu porekadla: „ani ryba, ani rak.“ Prísnejší kritici by Pellegriniho označili za „chameleóna“ – a to odvtedy, keď porovnávajú jeho vyjadrenia predtým, ako sa stal v marci 2018 predsedom vlády až po vyvrcholenie jeho doterajšej politickej kariéry v júni 2024, keď prevzal funkciu prezidenta republiky. Keď v roku 2020 založil politickú stranu Smer-SD, deklaroval odhodlanie presadzovať sociálnodemokratické princípy do praxe a naprávať všetky zlyhania, ktorých sa dopustila strana Smer-SD, kde svoju politickú kariéru začínal. Po voľbách v septembri 2023 Peter Pellegrini sa svojich pôvodných predsavzatí vzdal a tým, že pristúpil na vládnu koalíciu s Ficovou stranou Smer-SD a pravicovou nacionalistickou proruskou stranou Andreja Danka hodil za hlavu všetky zásadné sľuby, ktorým jeho ľavicovo zameraní voliči uverili.
Vývoj po parlamentných voľbách v septembri 2023 ukázal, že Peter Pellegrini bol viac oportunistický karierista než naozajstný sociálny demokrat. Mýlili sa ľavicovo založení intelektuáli presvedčení o tom, že predseda strany Hlas-SD nepôjde po voľbách s Robertom Ficom, ale vyberie si progresívny variant pre blízku budúcnosť Slovenska. Je pravda, že Pellegrini bol aj pod vplyvom strane Smer-SD nakloneného krídla strany Hlas-SD, ale zrejme podstatne zavážila Ficova ponuka na post hlavy štátu. A tak Peter Pellegrini – napriek tomu, že mu prejavil náklonnosť nemecký sociálnodemokratický kancelár – rozhodol sa dať Ficovi príležitosť, aby sa znovu vrátil k moci. Potvrdili sa pochybnosti liberálnych politikov, či je Peter Pellegrini schopný rozísť sa so svojou minulosťou a naplniť nádeje naivných voličov ľavice.
Politickí analytici postrehli, že keď „novopečený“ prezident odchádzal z postu predsedu strany, ktorú zakladal, ponechal si v strane – ako určitú mocenskú „poistku“ – status zakladajúceho predsedu s právom zúčastňovať sa na zasadnutiach všetkých orgánov strany s poradným hlasom. Táto inštitucionálna konštrukcia je síce v rozpore s pokrytecky deklarovanou pozíciou „nadstraníckeho“ prezidenta, ale nestretla sa s námietkami. Až keď ju využil ako zámienku ku kritike predseda SNS Andrej Danko, ktorý Pellegriniho verejne obvinil zo zámeru prezidenta vytvoriť úradnícku vládu. Danka netreba brať celkom vážne, ale za zamyslenie stojí však otázka, prečo si Pellegrini „zariadil“ v stanovách strany Hlas-SD takúto pozíciu. Z viacerých špekulácií okolo tejto otázky si možno vybrať aj domnienku, že prezident svojho nástupcu na vedúcej pozícii v strane nepovažoval za dôveryhodného, ale aj politicky dostatočne podkutého, aby ho ponechal bez vplyvu prezidenta.
Proces politickej polarizácie v spoločnosti sa vyostruje a zasahuje aj prezidentovu stranu Hlas-SD. Práve v takejto súvislosti je aktuálna otázka, ako do tohto procesu môže vstúpiť „zakladajúci predseda.“ Peter Pellegrini sa k ceste premiéra Roberta Fica k Putinovi nepostavil odmietavo a súčasnú cestu poslancov dvoch vládnych strán do Ruska hodnotil „nemastnými-neslanymi frázami. Ale absencia poslancov strany Hlas-SD v zostave parlamentnej delegácie – a avizovaná cesta „rebelujúcich“ poslancov Hlas-u do Kyjeva – svedčia o tom, že napriek prezidentovej zhovievavosti voči kontaktom v Moskve hlava štátu i poslanci jeho „materskej“ strany ponechávajú „otvorené zadné dvierka“ pre každý prípad. Možno iba špekulovať nad tým, či tento druh politiky zodpovedá strategickým záujmom Slovenskej republiky, alebo je modelovaný oportunistickými predstavami prezidenta Petra Pellegriniho.