Premiér a prezidentka ženú vodu na mlyn Ficovi – spoločnosť bola viac ako tri roky traumatizovaná vládou Matoviča a Hegera

Analytici súčasný stav v bezpečnostných zložkách štátu opisujú podľa toho, aká je miera ich informácií o dianí v polícii a o situácii v Slovenskej informačnej službe. Spoliehajú sa na zámerne cielené úniky informácií alebo akceptujú ich účelový výklad politikmi, ktorí s nimi manipulujú podľa vlastnej potreby. Ani neprekvapuje, že mnohí občania sú v takejto informačnej trme-vrme dezorientovaní a nedokážu posúdiť, či médiá alebo politici im poskytujú pravdivý obraz o tom, v akom stave sa nachádza naša polícia alebo civilná spravodajská služba. Všetci si však uvedomujú, že tento proces deštrukcie dôvery voči policajno-bezpečnostnej komunite súvisí najmä s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré určite prinesú radikálne prerozdelenie v štruktúrach štátnej moci. A v takomto kontexte interpretujú postoje a vyjadrenia nielen predstaviteľov politických strán, ale aj najvyšších ústavných činiteľov.

Udalosti z nedávneho obdobia naznačujú, že predseda vlády Ľudovít Ódor – ani prezidentka Zuzana Čaputová – nemajú primerané politické skúsenosti a chýbajú im odborní poradcovia, ktorí by im mali navrhnúť riešenia problémov, týkajúcich sa Policajného zboru Slovenskej republiky, resp. SIS. Markantne sa to prejavilo pri konflikte policajného prezidenta Štefana Hamrana s povereným ministrom vnútra Ivanom Šimkom. Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára odobratím poverenia Šimkovi viesť ministerstvo vnútra vyslala Ódorova úradnícka vláda spoločnosti veľmi zlý signál o tom, kto bude a kto nebude ministrom vnútra. Príslušní ústavní činitelia nebrali do úvahy ustanovenia § 6, že policajný zbor je podriadený ministrovi a prezident policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi. Okrem toho Čaputová ani Ódor vôbec neberú do úvahy, že policajný prezident Hamran vystupuje na tlačových konferenciách ako stranícky politik, čo je v rozpore s princípom deklarovanej apolitickej nestrannosti polície.

Ani oznámenie premiéra Ódora v pondelok 21. augusta, že podá návrh na odvolanie riaditeľa SIS Michala Aláča na najbližšom zasadnutí vlády v súvislosti s jeho obvinením v rámci akcie NAKA „Rozuzlenie“ nedokazuje spôsobilosť najvyšších ústavných činiteľov konať neodkladne, keď si to vyžaduje záujem štátu. Pretože riaditeľ SIS je v priamej podriadenosti predsedovi vlády, uznesenie o jeho obvinení malo byť bezodkladne oznámené premiérovi ešte pred spustením akcie. Je zarážajúce, že Bezpečnostná rada SR – ktorá kvôli akcii NAKA zasadala 18.augusta – nerozhodla o návrhu na odvolanie Aláča z funkcie riaditeľa SIS, ale premiér čakal s týmto rozhodnutím až do pondelka nasledujúceho týždňa. Ide totiž hlavne o to, že v prípade odvolania šéfa tajnej služby primárna otázka nie je právny aspekt jeho zotrvania vo funkcii, ale dôveryhodnosť SIS v očiach partnerov Slovenskej republiky v rámci euroatlantického bezpečnostného spoločenstva.

Reakcie úradníckej vlády a prezidentky na niektoré pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ako aj prístup k akcii NAKA „Rozuzlenie,“ ženú vodu na mlyn opozícii, predovšetkým predsedovi strany Smer-SD Robertovi Ficovi.  Poskytujú mu argumenty na šírenie paniky a neistoty v spoločnosti, ktorá bola viac ako tri roky traumatizovaná koaličnou vládou Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Značnú časť elektorátu tvoria trochu jednoduchší ľudia, prístupnejší populistickej demagógii a konšpiračným teóriám. So zreteľom na tieto okolnosti sa žiada, aby najvyšší predstavitelia exekutívy dynamickejšie – a predovšetkým kompetentnejšie reagovali na napäté situácie, aké sa vyskytli v posledných dňoch, keď predseda vlády sa zastal nielen policajného prezidenta Štefana Hamrana, ale aj obvineného riaditeľa SIS Michala Alača. Teda ešte pred pár dňami premiér zdôrazňoval, že nikoho sa odvolávať nechystá, pretože Slovensko je stále právny štát.

Skutočnosť, že Michal Aláč – ani Vladimír Pčolinský nešli do vyšetrovacej väzby – podobne ako iní obvinení – svedčí o tom, že invazívny postup polície voči obvineným osobám nebol odôvodnený. Možno špekulovať nad tým, či to nebol „politický cirkus,“ ktorý aranžuje policajný prezident v domnienke, že to môže pomôcť niektorým politickým stranám v predvolebnej kampani. Percentá volebných preferencií najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD však naznačujú, že policajný prezident je politický analfabet, keďže jeho nedomyslené postupy neprospievajú jeho politickým tútorom, ale predovšetkým Robertovi Ficovi, ktorého považuje za hlavného protivníka. Premiér Ľudovít Ódor je určite ekonóm par excellence i špičkový finančný analytik, avšak v jeho intelektuálnej „bubline“ možno nevníma zákerné zložitosti, na aké možno naďabiť len v politike.