Práca v rozviedke MI6 je považovaná za prestížnu kariéru – Spisovatelia Maugham, Greene a Le Carré vytvorili britskej SIS fenomenálnu reputáciu

Už viac ako 70 rokov je James Bond neoficiálnou tvárou britskej spravodajskej služby. Autá značky Aston Martin, Martini a Bondove dievčatá sa stali rovnakou súčasťou reputácie MI6 ako jej skutočné operácie. Teraz však britskí špióni nasledovali príklad svojej najikonickejšej fiktívnej postavy a porazili medzinárodných rivalov, čím si vyslúžili titul najvplyvnejšej spravodajskej služby v Európe. V rámci partnerského hodnotenia, do ktorého sa zapojilo 60 odborníkov v oblasti spravodajských služieb z 25 krajín,  na prvom mieste sa umiestnila britská rozviedka MI6, za ňou na druhom mieste nasledovala francúzska zahraničná spravodajská služba DGSE. Holandská AIVD – ktorá sa zameriava na  domácu aj zahraničnú spravodajskú činnosť – ukrajinská rozviedka SZRU a nemecká špionážna služba BND tvoria prvú päťku. Rebríček úrovne vybraných európskych spravodajských služieb uverejnený vo francúzskom časopise  L’Express vyvolal na Slovensku rozličné ohlasy, pretože Slovenská informačná služba sa na rozdiel od britskej SIS (Secret Intelligence Service) umiestnila na poslednom mieste.

Ako uvádza britský denník The Telegraph, pre bývalých agentov MI6 nie je výsledok ich hodnotenia žiadnym prekvapením. „MI6 je, úprimne povedané, najlepšou spravodajskou organizáciou v Európe,“ povedal Sir Richard Dearlove, ktorý v rokoch 1999 až 2004 zastával funkciu C, teda šéfa Tajnej spravodajskej služby (SIS) – ako znie oficiálny názov britskej rozviedky, známejšej pod skratkou MI6. Vysvetlil, že „má historický rozmer, nepretržitý archív siahajúci až do roku 1909, aký nemá žiadna iná európska spravodajská služba. Z vlastných zlyhaní si vzala dobré ponaučenia, je mimoriadne dobre integrovaná do vládnych štruktúr, má podporu viacerých politických strán a disponuje dobre vyvinutým procesom využívania spravodajských informácií prostredníctvom Spoločného spravodajského výboru, a práca v nej je považovaná za prestížnu kariéru.“

Prieskum časopis L’Express ocenil britskú odbornosť v nábore špiónov na vysokej úrovni a prenikanie do krajín ako Rusko, Čína, Irán a Turecko. Ako sa teda MI6 stala klenotom európskej špionáže? Podľa bývalého dôstojníka MI6 Matthewa Dunna , ktorý sa na prieskume podieľal, je nábor jedným z dôvodov, prečo si táto služba udržala svoj náskok. „Ide o nábor ľudí, ktorí sú do určitej miery už špiónmi. Vždy majú sklon k takémuto spôsobu myslenia,“ podotkol. Inteligencia, sociálne zručnosti a schopnosť riešiť problémy – to všetko malo význam, ale okrem toho, ako poznamenal, bolo ťažké definovať ideálneho kandidáta. Keď sa spýtal vedúceho náboru MI6, čo presne táto služba hľadá, odpoveď znela: „Proste hľadáme určitý druh zvieraťa. Ale čo je to presne za zviera, to nedokážeme presne určiť.“ Matthew Dunn dodal:  „V súčasnej terminológii by sme mohli povedať, že ide o ‚faktor X‘.“

Keď Dunn nastúpil do MI6, nábor bol uzavretým procesom, pri ktorom sa s perspektívnymi kandidátmi nadväzoval kontakt priamo. Dnes sa môže prihlásiť online ktokoľvek. Hoci porovnania s Jamesom Bondom u bývalých dôstojníkov často vyvolávajú prevrátenie očí, uznávajú, že tento fiktívny špión pomáha posilňovať tajomnú auru tejto služby. „Či už ide o Somerseta Maughama, Grahama Greena alebo Johna Le Carrého, všetci do istej miery túto organizáciu zmytologizovali, čo jej prinieslo fenomenálnu reputáciu,“ povedal sir Richard Dearlove. Táto reputácia pomáha službe priťahovať talentovaných operatívnych dôstojníkov a tým zase uľahčuje presviedčanie potenciálnych zahraničných agentov, aby pre ňu pracovali.

Ale do akej miery sa skutočnosť podobá Bondovi? „Je to práve mentalita Jamesa Bonda, jeho postoj, ktorý v nás rozhodne rezonuje,“ povedal Matthew Dunn. Philip Ingram, bývalý vysokopostavený dôstojník spravodajských a bezpečnostných služieb britskej armády, dodal, že ľudia pracujúci v spravodajských službách žartovne označujú Bondove filmy za „cvičné filmy.“ „Len by sme si priali mať autá a životný štýl, aký má James Bond, pretože spravodajské operácie bývajú naozaj veľmi nudné. Strávite strašne veľa času preberaním informácií alebo rozhovormi s ľuďmi. Určite nemáte prístup k takým autám, aké má James Bond. Ale máte prístup k niektorým veľmi dobrým vymoženostiam.“

Kľúčovým faktorom úspechu MI6 je aj jej globálny dosah a ochota úzko spolupracovať so spojencami. Na rozdiel od mnohých zahraničných spravodajských služieb, ktoré majú sklon pôsobiť skôr nezávisle, MI6 sa vo veľkej miere opiera o partnerstvá, zdôraznil Philip Ingram. „Je veľmi dobrá v spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi a vybudovala si veľmi dobrú reputáciu vďaka úzkej a veľmi kooperatívnej spolupráci so partnerskými organizáciami v rôznych krajinách po celom svete. Do zhromažďovania spravodajských informácií vnáša profesionalitu, ktorú jej závidia mnohé iné agentúry po celom svete,“ uviedol.  Ingram dodal, že Francúzsko si svoju pozíciu v rebríčku zaslúži. Podľa jeho názoru „ich slabou stránkou je, že na medzinárodnej scéne nie sú až takí ochotní spolupracovať ako MI6, majú však silné kapacity a veľký vplyv.“

Plukovník Olivier Mas – bývalý vysokopostavený dôstojník francúzskej spravodajskej služby (DGSE) – tiež nebol prekvapený víťazstvom Veľkej Británie. „Nie som až tak sklamaný, že MI6 je na prvom mieste,“ podotkol. „Myslím si, že MI6 sa viac zameriava na operatívnu činnosť. Je konkrétnejšia a, samozrejme, mnohé západné spravodajské služby boli pôvodne vyškolené práve MI6.“ Podľa neho francúzska spravodajská služba venuje viac času a zdrojov na vypracovávanie analýz a informačných správ pre vládu než jej britský náprotivok. Keď bol Philip Ingram požiadaný, aby zostavil rebríček svetových spravodajských služieb, zaradil MI6 pred spravodajské služby USA, Ruska a Číny – popredné špionážne agentúry sveta. Jeden bývalý dôstojník SIS, ktorý si želal zostať v anonymite, povedal: „Rusi aj naši ostatní protivníci nás vysoko hodnotia, a pravdepodobne aj na úrovni jednotlivých agentov viac ako CIA. „Myslím si však, že si tiež uvedomujú, že vplyv britskej vlády vo svete poklesol. Ak je motiváciou potenciálneho agenta túžba ovplyvňovať svetové dianie, práca pre nás už nie je taká atraktívna, ako by bola pred 20 rokmi. A to považujem za problém.“