“Populistické malomocenstvo” Európskej únie – pred rozpadom ju môže zachrániť strach zo zániku eurozóny a politika prezidenta Trumpa
Minulotýždňový summit Európskej únie v Bruseli sa schádzal v napätej atmosfére očakávaní, ktoré sa týkali hlavne problémov migrácie – a s tým súvisiacej azylovej politiky – zvýraznených vývojom v Taliansku a v Nemecku. Vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a predsedu Európskej komisie Jean-Claudea Junckera pred stretnutím v Bruseli dramatizovali agendu summitu. Nakoniec sa podarilo dosiahnuť dohodu o regulácii migrácie, ktorá je považovaná za mierny pokrok v riešení tejto otázky, ale obavy z narastania vnútorného tlaku v Európskej únii pretrvávajú. Ide totiž o to, že s populistickými a nacionalistickými politikmi v Taliansku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku a Slovinsku je čoraz ťažšie dosiahnuť konsenzus.
Hlavný zahraničnopolitický komentátor britského denníka Financial Times Gideon Rachman prezentoval svoje názory na problémy Európskej únie – podľa jeho charakteristiky nakazenej „populistickým malomocenstvom.“ Pripomenul tvít amerického prezidenta Donalda Trumpa, že EÚ bola „založená na to, aby využila výhody USA“, čo znamená dramatický odklon od tradične podporného amerického stanoviska. O pár týždňovTrump usporiada svoj prvý summit s ďalším vodcom so značnou animozitou voči Európskej únii – Vladimírom Putinom. Politickí predstavitelia EÚ majú dôvod sledovať toto stretnutie so skutočnými obavami. Ak bude Trump pokračovať v hrozbách vyberať obrovské clá za európske automobily, tlak na vodcov EÚ vzrastie. Práve teraz, keď medzi 28 členskými štátmi stúpa vnútorné napätie, USA im pripomínajú dôležitosť kolektívnej obrany európskych záujmov.
Podľa Rachmana európski lídri si intenzívne uvedomujú, že americkou stratégiou (rovnako ako čínskou a ruskou) je pravdepodobne snaha „rozdeľuj a panuj.“ Ekonomika EÚ je však kolektívne väčšia ako hospodárstvo USA. Veľkosť európskeho vnútorného trhu ponúka jeho štátom určitú formu ochrany proti šikanovaniu z Washingtonu, ako aj možnosť zmysluplných odvetných opatrení. V Bruseli sa pripravujú ďalšie odvetné opatrenia, ak by USA pristúpili k svojim hrozbám európskemu automobilovému priemyslu. Vedomie EÚ o strategickej a ekonomickej hodnote jej vnútorného trhu sa odráža v silnom a jednotnom postoji, ktorí zaujala na rokovaniach o Brexite. Dôkazy o sile EÚ sú veľmi potrebné, pretože „trhliny“ z minulotýždňového summitu v Bruseli sa čoskoro otvoria.
Plán na vytvorenie stredísk pre žiadateľov o azyl v rámci i mimo EÚ má veľké praktické, politické a právne prekážky, ktoré treba prekonať. Nerieši otázku, kto bude hostiť centrá a kam budú migranti presídlení. Aj balíček reforiem eurozóny vyzerá skromne a boj nastane, keď sa bude rozhodovať o budúcom rozpočte. Príliv populizmu môže sa ďalej šíriť; nacionalistické strany, akými sú Švédski demokrati a Alternatíva pre Nemecko, stále získavajú v prieskumoch verejnej mienky. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 – ideálny priestor pre protestujúcich voličov – by mohli výrazne zmeniť tón v Bruseli. V tomto momente by tradičná federalistická stratégia, ktorá žiada posilniť právomoci europarlamentu, mohla viesť k dramatickému zlyhaniu, dokonca odštartovať proces rozpadu Európskej únie.
Ak dohoda EÚ o emigrácii nebude fungovať, krajiny sa môžu uchýliť k jednostranným opatreniam, ktoré by ohrozili schengenskú zónu cestovania bez pasov. Neschopnosť odsúhlasiť reformy eurozóny by mohla ohroziť euro. Riziká spojené s rozpadom jednotnej meny pravdepodobne silne obmedzia radikalizmus populistov. Svedčia o tom premeny gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorý sa za tri roky zmenil zo socialistického „buriča“ na uhladene sa vyjadrujúceho európskeho federalistu, ktorý rozpráva o krátení daní. Podľa názoru Gideona Rachmana je jednoznačne možné, že súčasná generácia populistov prejde podobnými zmenami, pretože si uvedomia hodnotu členstva v EÚ a riziká rozpadu tohto bloku. Ak by sa tak stalo, EÚ by sa mohla zbaviť znepokojujúceho „postihu malomocenstvom“ a znovu ochromiť kritikov.