12. júna 2018

Otvorená kritická sebareflexia nemeckej sociálnej demokracie – zišla by sa aj stranám na Slovensku, ak chcú byť v roku 2020 úspešné !

Od Igor Cibula

Nemecko je strategickým partnerom Slovenskej republiky na európskom kontinente. Z toho dôvodu vývoj vnútropolitických pomerov v tejto krajine si zasluhuje osobitnú pozornosť aj na Slovensku. Spolková republika Nemecko je naším hlavným exportným a importným partnerom – a nielen ekonomicky, ale aj politicky dominuje v rozhodovacích procesoch v rámci Európskej únie. V takomto kontexte si vyžaduje pozornosť analytická správa o problémoch druhej najsilnejšej nemeckej politickej strany, ktorá by mohla byť inšpiráciou pre politické strany na Slovensku – vládne i opozičné – a to najmä svojou otvorenosťou pred verejnosťou a nezastieraným pomenovaním vlastných chýb a nedostatkov, čo nie je pre politické strany na Slovensku charakteristické v takej miere, ako to dokázali nemeckí sociálni demokrati.

Berlínsky spravodajca britského denníka Financial Times Tobias Buck venuje pozornosť 107-stránkovej oficiálnej správe Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorá kriticky analyzuje príčiny volebného debaklu predchádzajúceho predsedu strany Martina Schulza a zdôrazňuje krízový stav sociálnej demokracie. V minuloročných septembrových parlamentných voľbách získala iba 20,5 %, čo je najhorší výsledok v povojnovej nemeckej histórii. Preferencie SPD klesali aj po voľbách, pretože stranu oslaboval vnútorný boj o to, či oslabená strana by mala prijať ponuku kancelárky Angely Merkelovej na vstup do novej vlády. V marci 2018 hlasovali členovia SPD o obnovení tzv. veľkej koalície, ale „kruté“ diferencie, ktoré sa vo vnútrostraníckej diskusii objavili, stranu naďalej ohrozujú.

Správu na požiadanie vedenia SPD vypracovali externí analytici, ktorí argumentovali, že minuloročný volebný debakel bol výsledkom dlhého zoznamu chýb, nesprávnych úsudkov a inštitucionálnych slabín v celej strane. Podľa tohto dokumentu „SPD je v kríze. Možno najhlbšej od roku 1949.“ Charakterizovala sociálnu demokraciu ako „chorého človeka nemeckého straníckeho systému.“ Nová šéfka SPD Andrea Nahlesová vo včerajšom rozhovore pre časopis Der Spiegel konštatovala, že „správa je pre nás všetkých tvrdá. Ale to je dobré, pretože len takto môžeme zmeniť veci.“ Niektoré kritické výhrady v správe sú zamerané na Martina Schulza, hlavného kandidáta strany v minuloročných voľbách. Podľa správy Schulz mal „silný štart“, pričom prieskumy naznačovali predstih pred konzervatívnym blokom Merkelovej.   

„Ale rýchlo sa ukázalo“ – uvádza dokument – „že kandidát postrádal základ na podporu pozitívnych emócií… (volebnú ponuku), nemal nič: žiadnu stratégiu, žiadne nové témy, žiadny skúsený tím, žiadnu kampaň a ani žiadnu myšlienku… Všetkým bolo jasné, že kampaň až do konca hľadala smer, zostala uviaznutá v hmle, vrátane smerovania.“ Autori správy sa zameriavajú aj na dlhotrvajúce nedostatky v štruktúre strany, ktoré predchádzali príchodu Schulza – bývalého predsedu Európskeho parlamentu – ktorý bol zaradený na kandidátku iba osem mesiacov pred voľbami. Správa podotýka, že „voľby neboli stratené v roku 2017, ale najneskôr v roku 2015… Kampaň v roku 2017 nikdy nemala strategický základ.“ Podľa vyjadrenia Andrey Nahlesovej „pravá ruka často nevedela, čo robí ľavá ruka.“

Nová predsedníčka sociálnej demokracie si uvedomuje, že „chýbali jasné posolstvá. SPD si nevyriešila svoje vnútorné rozpory v oblastiach, ako je trh práce a politika životného prostredia alebo migračná politika.“ Citovaná správa požaduje hlbokú reorganizáciu straníckeho ústredia, ktoré je vykreslené ako zaostalé, bez zručností v komunikácii a koordinácii a mimo kontaktu s modernými formami posielania správ. Zdôrazňuje však aj potrebu obnovenia a prehĺbenia programu strany: „V kampani SPD v roku 2017 chýbala akákoľvek podstatná črta. SPD roky neposkytla odpovede na základné otázky a jasne a jednoznačne neprezentovala svoje stanovisko. A to či už ide o otázku utečencov, globalizácie, vnútornej bezpečnosti alebo škandálu s dieselovými motormi áut; vedenie strany sa vždy pokúša uspokojiť každého.“