Obranná dohoda s USA je zárukou demokracie na Slovensku ? – Naď nechtiac preukázal Američanom medvediu službu

Politická atmosféra na Slovensku, v ktorej prebiehala krátka spoločenská diskusia o obrannej dohode s USA o letiskách Kuchyňa a Sliač, ako aj jej schvaľovanie v Národnej rade Slovenskej republiky, je zrkadlovým odrazom ostrých politických protirečení medzi súčasnou vládnou koalíciou a opozíciou. Verejná polemika o tejto dohode ukázala pokrytectvo a demagogické zavádzanie politikov vládneho i opozičného tábora. Predsa sa dobre pamätáme, že dohoda sa začala pripravovať za vlády Petra Pellegriniho, ktorý v súvislosti s americkou ponukou investovať do letísk v Kuchyni a na Sliači povedal, že ak sa podarí vyrokovať pre Slovensko výhodnú dohodu, „peniaze by sme mohli prijať.“ V apríli 2019 vtedajší minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák rokoval o dohode vo Washingtone s poradcom amerického prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť Johnom Boltonom a s námestníkom ministra zahraničných vecí USA Johnom Sullivanom. Do procesu príprav dohody bol zainteresovaný vtedajší slovenský veľvyslanec vo Washingtone Peter Kmec, ktorý v súčasnosti je poslancom parlamentu za stranu Hlas-SD.

Vtedajší koaličný partner – Slovenská národná strana – negociačný proces o dohode s USA zablokoval hrozbou strane Smer-SD, že ak sa bude v rokovaniach o dohode pokračovať, SNS nebude poskytovať koaličnej vláde podporu. Dnes okolnosti prerušenia rokovaní o obrannej dohode s USA niektorí aktéri tohto procesu prezentujú inak, ako ich v tom čase zachytili médiá. Nikde nebolo v  tlači ani v  elektronických médiách vtedy zaznamenané to, čo v súčasnosti o svojich postojoch k pripravovanej dohode s Američanmi tvrdia Robert Fico alebo Peter Pellegrini. Obaja opoziční politici urobili teraz z odmietania obrannej dohody s USA jeden z kľúčových bodov ich politickej agendy. Využívajú súčasnú geopolitickú situáciu v Európe, keď Rusko nastolilo svoje bezpečnostné požiadavky a vyvíja tlak na Ukrajinu. Ich kampaň proti schváleniu obrannej dohody s USA je založená predovšetkým na obavách ľudí, že prítomnosť Američanov na vojenských letiskách v Kuchyni a na Sliači by mohla v prípade ozbrojenej konfrontácie s Ruskom zatiahnuť Slovensko do konfliktu na východ od našich hraníc.

Náhlivosť, s akou konala vládna koalícia pri procese schvaľovania obrannej dohody s USA, ako aj zavádzanie verejnosti demagogickými argumentmi stali sa „vodou na mlyn“ opozícii, ktorá práve vďaka tomu dokázala získať si podporu nespokojných občanov. Vyvrcholením tejto demagógie boli vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý dohodu s USA postavil ako argument, aby na Slovensku „naďalej bola demokracia, sloboda, prosperita a všetko to, čo sme chceli už od roku 1989.“ Na škodu Slovensku je však určite aj to, akú ošklivú scénu politickej nekultúrnosti vytvorili radikálni extrémisti, keď parlament rokoval o obrannej dohode s USA. Zrejme to zodpovedá úrovni ich elektorátu, i keď v Národnej rade Slovenskej republiky nie je takýto primitívny cirkus originálnou novinkou, pretože do našej parlamentnej praxe ho ako pravidlo zaviedol už dávno predseda aktuálne počtom poslancov najsilnejšej politickej strany.

Stáva sa pravidlom, že médiá tzv. hlavného prúdu nedokážu objektívne reflektovať situáciu okolo schvaľovania Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. Možno to ilustrovať vyjadrením poslanca strany Sme rodina Martina Borguľu, ktoré na jeho požiadanie uverejnila agentúra TASR. Bol jeden z tých vládnych poslancov, ktorí dohodu v parlamente nepodporili, ale nebol to jeho prejav antiamerikanizmu, ani odmietanie príslušnosti Slovenska k euroatlantickým spoločenstvám. Podľa jeho názoru dohoda obsahuje viacero pochybení, nejasných klauzúl či ustanovení, ktorých výklad nie je jednoznačný. Upozornil, že nejednoznačnosť môže byť v budúcnosti zle interpretovaná a spôsobiť problémy, ktoré si „dnes nevieme ani predstaviť.“ Výslovne podotkol, že „predstavitelia vlády nevenovali zmluve takú pozornosť, akú si takáto dôležitá zmluvy zaslúži. Našu koalíciu to zbytočne oslabilo, opozíciu nechcene posilnilo a americkej strane sme nechtiac preukázali medvediu službu.“      

Určite argumenty tohto poslanca motivovali aj jeho ďalších kolegov z poslaneckého klubu strany Sme rodina. Jej predseda – ktorý je aj predsedom parlamentu – nehlasoval ani za – ani proti dohode s Američanmi. Analytici môžu v takomto postoji druhého najvyššieho ústavného činiteľa k schváleniu dohody so spojencami vidieť charakteristickú politickú kalkuláciu, akou sa prejavil Boris Kollár už niekoľkokrát. Azda šípi, že v parlamentných voľbách o dva roky by mu mohla podpora dohody s USA ubrať hlasy a znížiť šancu „prepašovať sa“ do budúcej vládnej koalície, ktorú môžu vytvárať tí, ktorí dohodu nepodporili. Uvažuje racionálne, pretože vývoj do najbližších parlamentných volieb na Slovensku i za jeho hranicami môže priniesť  také komplikácie, ktoré by mohli strane Sme rodina prekaziť, aby si udržala pozíciu „žolíka“ v akejkoľvek koaličnej zostave.