Niektoré postupy Progresívneho Slovenska sú vodou na mlyn Robertovi Ficovi – Sklamaní Šimečkovi voliči neprechádzajú k Robertovi Ficovi

Zatiaľ čo jedni prieskumy volebných preferencií bagatelizujú, iní im pripisujú nadmerný význam, pre triezvych analytikov sú aktuálne volebné preferencie užitočným indikátorom spoločenskej atmosféry. Ak v takomto kontexte pristupujeme k výsledkom prieskumov volebných preferencií na Slovensku z nedávneho obdobia, ich výpovedná hodnota si zaslúži pozornosť a poskytuje príležitosť interpretovať čísla, aj keď niekedy s primeranou mierou zdržanlivosti. V súčasnosti sa úvahy na túto tému koncentrujú na hegemóna opozície Progresívne Slovensko, ktorý od parlamentných volieb v roku 2023 v prieskumoch väčšinou dominuje, a preto sa očakáva, že po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2027 bude zostavovať novú vládu. Vzhľadom na postavenie strany Michala Šimečku v opozičnom tábore je pochopiteľné, že nielen opoziční voliči, ale aj ostatné opozičné strany  kriticky vnímajú postoje a postupy Progresívneho Slovenska, ktoré sú vodou na mlyn Robertovi Ficovi.

Už pred niekoľkými mesiacmi sme zaregistrovali, že strana Progresívne Slovensko svoj volebný potenciál vyčerpala. Napriek problémom občianskeho združenia Projekt Fórum matky predsedu strany Progresívne Slovensko Marty Šimekovej si však strana voličov udržala. Ale diskutovať možno o tom, či komunikačný štýl a „bublina“ PS nezapríčinili stav, že jej volebné preferencie klesli z úrovne okolo 21-23 % na aktuálnu hladinu. Treba pripustiť, že Progresívne Slovensko sa ešte nespamätalo z medializovaných problémov občianskeho združenia Šimečkovej matky. Nie najšťastnejšie v tejto súvislosti bolo to – na čo upozornil šéfredaktor časopisu Týždeň Štefan Hríb – že ako protiargument PS uviedlo premiérovho syna, ktorý dostáva stranícke peniaze. V tomto prípade ide o rodinkárstvo, ale nebolo pritom preukázané porušenie zákona ako u Marty Šimečkovej.

Ešte v máji sociológ Michal Vašečka v denníku Postoj upozornil, že kauza Šimečkovej bude sprevádzať progresívcov a Šimečku až do volieb. A vtedy podotkol : „Predstava, že im to teraz uškodí, ale postupne sa z toho dostanú, je naivná.“  Dokonca Vašečka pripustil, že táto téma môže byť jednou z tých, ktoré ovplyvnia výsledok budúcoročných parlamentných volieb.  Nemýlil sa, keď predvídal, že využije ju aj Igor Matovič. Dokonca predseda hnutia Slovensko tvrdil, že Šimečkovo komunikačné zlyhanie v tomto prípade pripravilo opozíciu o 2 % volebných preferencií. Ak zostaneme v rovine Matovičovych špekulácií o preferenciách, tak potom možno akceptovať aj názor, že úbytok preferencií Progresívnemu Slovensku prospel iným opozičným subjektom – napríklad strane Demokrati. Ide totiž o to, že voliči, ktorých stráca Progresívne Slovensko, neprechádzajú do tábora súčasnej vládnej koalície, ale priklonia sa k niektorej z demokratických strán.

Stagnácia dynamiky volebných preferencií Progresívneho Slovenska významnou mierou súvisí s tým, že strana prioritne neudáva tón vo verejnom diskurze o aktuálnych problémoch Slovenska. Ponecháva iniciatívu premiérovi Robertovi Fico, takže namiesto toho, aby nastoľovala pálčivé spoločenské témy, zostáva v defenzíve voči Ficovej propagande, ktorá využíva slabiny opozície. Príkladom je osud komplexného ekonomického programu strany „TRESK.“ Progresívne Slovensko ho prezentovalo 4. septembra minulého roku – skratka znamená „Totálny ekonomický reštart Slovenska.“ Ale odvtedy sa o jeho konkrétnych opatreniach iba zriedkakedy hovorí na tlačových konferenciách PS, i keď mnohé zo 73 konkrétnych opatrení tohto programu by si zaslúžili systematickú pozornosť práve teraz, keď sa Slovensko borí s tzv. konsolidačnými opatreniami vlády. Niektorí si túto situáciu vysvetľujú tým, že niektorým ideologicky zaťaženým politikom Progresívneho Slovenska chýba pragmatický talent.

Progresívne Slovensko má viacero výrazných politických osobností, ale slabé regionálne štruktúry a miestne bunky. Podľa niektorých kritikov silná centralizácia strany obmedzuje ich potenciál, čo sa niekedy prejavuje tým, že strana vidí niektoré problémy výlučne „bratislavskou optikou.“ Zrkadlí sa to napríklad v akcentoch pri nastoľovaní tém politického zápasu s vládnou koalíciou Roberta Fica. Na druhej strane treba spomenúť, že viacerí politici v strane Michala Šimečku si uvedomujú, že treba sa prispôsobiť tomu, čo voličov zaujíma a podľa toho korigovať aj komunikačnú stratégiu. Je otázne či Michal Šimečka dokáže podstúpiť takúto zmenu, bez ktorej Progresívne Slovensko nedokáže chytiť druhý dych, prekonať momentálnu stagnáciu a suverénne držať si postavenie kormidelníka opozície proti vládnej koalícii Roberta Fica.