25. júna 2018

Najvplyvnejší americký denník napomenul Donalda Trumpa – Spojené štáty nie sú tak dominantné, ako sa domnieva prezident

Od Igor Cibula

Vo štvrtok 28. júna 2018 sa začne v Bruseli summit hláv štátov a premiérov Európskej únie. Medzi hlavnými bodmi programu sú otázky reformy eurozóny a migračná kríza, ale diskusia by sa mala venovať aj ďalšej dôležitej téme – zhoršujúcim sa vzťahom medzi EÚ a administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Minulý týždeň sa jej dotkol počas svojej návštevy v Londýne aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý vyzval k úsiliu podporiť vojenskú alianciu v snahe prekonať diferencie medzi Európou a Spojenými štátmi v oblasti obchodu, zmeny klímy a iránskej jadrovej dohody. Najvyšší predstaviteľ Severoatlantickej aliancie pri tejto príležitosti vyslovil varovné slová, že “nie je nikde napísané, že transatlantická väzba prežije navždy.” Summit NATO naplánovaný na 11. júla 2018 ukáže, či prezident Trump zvolí zdržanlivejší prístup k partnerom, alebo bude pokračovať v tóne, aký použil po svojom odchode zo stretnutia skupiny G7 v Kanade

Denník The New York Times uverejnil redakčný komentár, ako by mala Európa „reagovať na Trumpove šikanovanie.“ Pripomína, že po 2.svetovej vojne Spojené štáty usilovne pracovali na vybudovaní západného spoločenstva hodnôt, obchodu a bezpečnosti ako transatlantickej aliancie, pričom si hrdo nárokovali titul „vodcu slobodného sveta.“ Prezident Donald Trump si vybral iný prístup. Keď kancelárka Angela Merkelová zápasila s „katastrofálnou krízou“ v Nemecku, Trump sa vyrútil s obvykle neodôvodneným výpadom, ako migrácia „hýbe už tak krehkou koalíciou v Berlíne“ a pritom predhodil klamstvo, že kvôli prisťahovalcom zločin v Nemecku je na vzostupe. V skutočnosti sa radoval, že vláda najdôležitejšieho národa v Európe by sa mohla zrútiť s obrovskými dôsledkami pre kontinent a transatlantické spojenectvo.

Redakčný komentár konštatuje, že prezident Trump „bezstarostne“ si odcudzil amerických priateľov a spojencov, zahodil obchodné zmluvy, vyhrážal sa obchodnými vojnami, chválil bezohľadných despotov a povzbudil populistických demagógov. „Trumpizmus“ – bez ohľadu na jeho pôvod – dostal sa na svet a je otázkou, ako by mali reagovať tí, ktorí veria v hodnotu povojnového usporiadania. Podľa denníka New York Times európska reakcia na prezidenta Trumpa musí začať tvrdým pohľadom na skutočnosť. Európa je veľmi roztrieštená – Sever proti Juhu, Východ proti Západu – ekonomickými krízami, masovou migráciou, nárastom populizmu a rozšíreným skepticizmom o výhodách zjednotenej Európy, vyjadreným najmä Brexitom.

Nepriateľstvo voči Donaldovi Trumpovi nestačí na to, aby sa Európania v blízkej budúcnosti zjednotili v takých otázkach, ako sú reformy eurozóny, obchod alebo poskytovanie azylu – a to najmä preto, že väčšina európskej krajnej pravice má o ňom vysokú mienku. Okrem toho Trump má právo obviňovať – rovnako ako jeho predchodcovia – že Európa neplatí svoj spravodlivý podiel za bezpečnosť Západu. Výdavky členov NATO na obranu sa síce zlepšili (osem členov vynakladá na tento účel minimálne 2 % svojho HDP), avšak musí sa to zlepšiť nielen kvôli spravodlivosti, ale tiež preto, aby Európa zostala dôležitá v svetových záležitostiach. Európania a členovia širšieho západného spoločenstva sa musia tiež držať pevne proti šikanovaniu Donalda Trumpa.

Spojené štáty nie sú tak dominantné, ako sa domnieva Trump: Európska únia, Kanada a ázijské krajiny už reagujú na Trumpov protekcionizmus separátnymi multilaterálnymi obchodnými dohodami a mali by urobiť všetko, čo môžu, aby zatlačili na americký priemysel obrovskými nákladmi rozsiahlej obchodnej vojny. Signatári parížskej dohody o zmene klímy a iránskej jadrovej dohody musia tiež zachovať tieto zmluvy pri živote aj bez USA. Na každom kroku musia deklarovať, že pravidlá, vzťahy a hodnoty zhromaždené generáciami majú význam a stojí za ne bojovať. A keď budú tak konať, mali by mať na pamäti, že mnoho vplyvných Američanov je na ich strane v protiklade s „bezohľadnými rozmarmi“ Donalda Trumpa, vrátane mnohých republikánov a dokonca aj niektorých ľudí v administratíve.