Mala by Európa začať rokovať s Ruskom ? – Kým je Putin pri moci, nie je možné dosiahnuť konečné urovnanie konfliktu na Ukrajine

Mali by európske krajiny obnoviť dialóg s Putinom? Niektorí európski lídri túto myšlienku podporujú, iní sú proti. Dôvody tohto rozkolu sú zásadné a odrážajú základné otázky týkajúce sa bezpečnosti Európy. Keďže Putinova vojna trvá už piaty rok, tento článok prezentuje kľúčové aspekty pre európske vlády, ktoré zvažujú svoje záujmy. Často sa hovorí, že všetky vojny končia rokovaniami. Nie je to celkom pravda. Niektoré vojny končia kapituláciou jednej strany a víťazstvom druhej – to je to, čo Putin chce dosiahnuť vo svojej vojne proti Ukrajine a v rokovaniach s Trumpom. Niektoré vojny nekončia jednoznačne, ale trvajú roky. To je to, čo nás pravdepodobne čaká: možno nejaký druh prímeria, ale také, ktoré (zámerne zo strany Putina) povedie k situácii, kedy nebude ani vojna, ani mier.

Takto uvádza svoj článok bývalý britský veľvyslanec v Moskve Sir Laurie Bristow na internetovej stránke think-tanku RUSI (Royal United Services Institute). Podľa názoru skúseného diplomata, kým je Putin pri moci, nie je možné dosiahnuť konečné urovnanie konfliktu na Ukrajine, pretože jeho základnou príčinou je Putinov pohľad na Rusko, ktorý sa nezmení a je nezlučiteľný s bezpečnosťou európskych susedov Ruska. Napriek tomu môže byť dohodnuté prímerie s prijateľným výsledkom pre Ukrajinu, ak sa podarí dohodnúť podmienky, ktoré fatálne neohrozia štátnosť Ukrajiny a ani jej schopnosť brániť sa proti Rusku. To, čo sa stane po prímerí, je rovnako dôležité ako to, čo sa stalo pred ním. Prímerie s Putinom, pokiaľ nebude znamenať kapituláciu Ukrajiny, nebude znamenať trvalé zastavenie paľby a nebude znamenať koniec konfliktu. Z tohto dôvodu je kľúčové, aby okolnosti prímeria posilnili, a nie oslabili schopnosť Ukrajiny – alebo jej spojencov – odradiť budúcu ruskú agresiu. Podľa definície neexistuje žiadna šanca, že Putin súhlasí s opatreniami, ktorých účelom je odradiť Putina.

Prečo Putin a Trump rokujú o bezpečnosti Európy bez účasti Európanov alebo Veľkej Británie? Nie je to preto, že by Putin mal v úmysle ustúpiť zo svojich cieľov: eliminácia Ukrajiny, premeny bezpečnostnej architektúry Európy po studenej vojne podľa Putinových predstáv o realizácii Putinovho Ruska ako veľmoci rovnocennej so Spojenými štátmi a Čínou. Pri sledovaní týchto cieľov Putin správne odhadol Trumpove motívy a podľa toho sa s ním aj hrá. Odtiaľ pramení perspektíva obchodných dohôd v hodnote niekoľkonásobku celého ruského HDP, ktorú naznačil Putinov vyjednávač Kirill Dmitriev. Zdá sa, že Trump zo svojej strany Putina takto nevníma a zrejme ho považuje za človeka podobného Donaldovi Trumpovi, ktorý vidí svet podobným spôsobom. Trump chce dohodu- najlepšie pred voľbami v polovici volebného obdobia Kongresu – o veciach, ktoré sú pre neho dôležité. Ukrajina medzi ne nepatrí.

Je čoraz jasnejšie, že Ukrajina a jej európski spojenci budú znášať náklady a riziká akejkoľvek dohody, ktorú Trump s Putinom dosiahne – alebo ak ju nedosiahne. Ako to ovplyvní Európu a Veľkú Britániu? Mali by sme sa pokúsiť rokovať s Putinom, aj keby len preto, aby sme zabránili tomu, že USA vnútia Ukrajine nevýhodnú dohodu? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď.

Niekoľko otázok, ktoré treba zvážiť:

Po prvé, koho by európsky vyslanec zastupoval? EÚ? E3? Európske NATO? Koalíciu ochotných? To je riešiteľný problém. Menej riešiteľné je v súčasnosti riziko prehlbovania rozporov v rámci Západu – v Európe a s USA – najmä ak je cieľom zabrániť tomu, aby Ukrajine bola vnútená nevýhodná dohoda.

Po druhé, čo by Európania chceli dosiahnuť? Určite nie opakovanie Minských dohôd, ktoré v rokoch 2014-2015 nedosiahli úplné prímerie a nezabránili Rusku spustiť rozsiahlu inváziu v roku 2022. Putin vidí cestu k prímeriu za podmienok, ktoré sú pre neho výhodné, cez Washington. Aby sa to zmenilo, boli by potrebné buď zásadné zmeny v Trumpovom chápaní záujmov USA v tejto vojne, alebo aby Trump ustúpil, ako to urobil v prípade Afganistanu v dohode z Dauhy s Talibanom z roku 2020. To by problém prenieslo na Európanov. Tak či onak, cesta k skutočnému trvalému prímeriu si vyžaduje vytvorenie a udržanie podmienok, v ktorých Putin dospeje k záveru, že nemôže vyhrať – ani vojensky, ani pri rokovacom stole – a že najmenej zlou možnosťou je dohodnúť sa na prímerí.

Po tretie, bude Putin rokovať s Európou? Vojnu a mier vníma ako záležitosti, ktoré majú riešiť lídri veľmocí. To znamená Rusko, USA a Čína. „Silní robia, čo chcú, slabí trpia, čo musia.“ Dôkazy naznačujú, že on a Trump sa v tejto otázke zhodujú. Miesto Európy pri stole s USA, Ruskom a Ukrajinou by vyhovovalo Ukrajine. Putin by to však za súčasných okolností nepovažoval za záujmy Ruska, keďže účelom by bolo odradiť Trumpovu administratívu od toho, aby Ukrajinu prinútila uzavrieť nevýhodnú dohodu. Putin nehľadá vyváženú dohodu, ktorá by rešpektovala záujmy všetkých zúčastnených strán. Chce rozbiť NATO tým, že predstaví Európu a Ukrajinu ako prekážku pre dohodu, ktorú si Trump želá. Rusko sa bude snažiť vymáhať cenu aj za rokovania s európskym vyslancom. Trump to Putinovi poskytol zadarmo, keď ho pozval na Aljašku a privítal ho s červeným kobercom – bez akýchkoľvek nákladov pre Putina a na pozadí intenzívneho tlaku na Ukrajinu, aby urobila ústupky. Ak mal summit na Aljaške slúžiť ako záloha na zabezpečenie spolupráce s Putinom, zlyhal úplne a predvídateľne. To má význam vo svete, kde každý kalkuluje, kto stanovuje agendu a kto je žiadateľ.

Po štvrté, snahy Európanov zabrániť Trumpovej dohode by boli pre USA neprijateľné, bez ohľadu na to, ako škodlivá by táto dohoda bola pre Európu alebo Ukrajinu.

Má teda vôbec zmysel rokovať s Kremľom? Existujú dva veľmi dobré dôvody na to, aby sa viedol aspoň obmedzený dialóg s nepriateľským štátom. Jedným z nich je vyslať jasné, jednoznačné signály svojim protivníkom. Druhým je odhadnúť zámery svojho protivníka voči vám. Bez toho je oveľa ťažšie zvládať riziká, najmä počas dlhej patovej situácie, ktorá bude trvať, kým Rusko neprejde zásadnými zmenami. Zmeny v Rusku nenastanú, kým bude Putin nažive, a možno ani nejaký čas po jeho smrti, keďže prechod moci bude pravdepodobne turbulentný.

Riadenie a obmedzovanie rizík pre bezpečnosť Európy bude v dohľadnej budúcnosti kľúčovou otázkou. Rusko predstavuje v prvom rade hrozbu pre našu bezpečnosť, pravdepodobne ešte mnoho rokov. To si vyžaduje aspoň efektívne komunikačné kanály s Kremľom, aby sme sa vyhli katastrofálnym nedorozumeniam na oboch stranách. Musíme však odložiť bokom myšlienku, že s Putinom je možné uzavrieť dohodu, ktorá nášmu kontinentu vráti stabilnú rovnováhu. Rozdiely medzi Putinom a Západom nie je možné vyriešiť prostredníctvom dialógu. Podobne ako v prípade ZSSR, najlepším možným výsledkom môže byť určitá forma uvoľnenia napätia, pri ktorom sa riziká lepšie zvládajú, pravdepodobne po veľmi dlhú dobu. To je stále dôležitý cieľ dialógu s Ruskom. Ale vstup do dialógu predpokladá,  že to chce aj Putin. Ak teda nechceme hrať Putinovu hru, ktorej cieľom je prinútiť ostatných, aby sa prispôsobili jeho chápaniu záujmov Ruska na úkor svojich vlastných záujmov, musia byť načasovanie a okolnosti ponuky dialógu správne. Dialóg s Putinom prinesie zmysluplné výsledky len vtedy, ak aj on bude pripravený prispieť k bezpečnosti zmiernením napätia.

V súčasnosti to zjavne nie je na programe dňa. Ale podobne ako v prípade možnosti prímeria s Ukrajinou, stojí za to zvážiť, čo by sa muselo stať, aby sa to zmenilo. Existujú tri kľúčové prvky. Prvým je výhľad pre ruskú ekonomiku, ktorá – ako ukázala analytička Alexandra Prokopenko z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu – teraz vstupuje do toho, čo horolezci nazývajú smrtiacou zónou. Samo osebe to nespôsobí, že Putin zmení svoje strategické ciele, ale časom ich dosiahnutie sťaží a bude nákladnejšie. Druhým faktorom je, že Putin dostane jasné signály zo skutočného sveta, že bez ohľadu na to, koľko Rusov pošle na smrť na Ukrajine, svoje ciele nemôže dosiahnuť vojenskou silou. Tretím faktorom je, že Putin dostane jasné a konzistentné signály, že svoje ciele nedosiahne ani pri rokovacom stole. Vyžaduje to asi seriózny a koordinovaný prístup zo strany Trumpovej administratívy – aj zo strany Európanov. Rokovať má zmysel iba vtedy, ak vytvoríte podmienky pre úspešné rokovania. Skutočné rokovania môžu prebiehať medzi Európanmi, Veľkou Britániou a súčasnou i budúcou americkou administratívou o tom, ako to dosiahnuť. Ak je to možné, s Američanmi – ak je to potrebné, bez nich. Predovšetkým nesmieme robiť Putinovu prácu za neho.