Jediný agent Mossadu, ktorého zajatie a popravu priznali – v kolektívnej pamäti Izraela zaujíma Eli Cohen výnimočné miesto

Šesťdesiat rokov po jeho poprave – 18. mája – Mossad zverejnil takmer 2 500 dokumentov, nahrávok a osobných predmetov patriacich izraelskému špiónovi Eli Cohenovi; medzi nimi bola aj fotografia jeho cestovného pasu. Vo vyhlásení, ktoré Mossad vydal prostredníctvom úradu predsedu vlády, spravodajská služba uviedla, že operácia bola vykonaná „v spolupráci so spriaznenou zahraničnou spravodajskou službou.“ Mossad nezverejnil, ktorá „zahraničná spravodajská služba“ pomáhala pri získavaní materiálov. Medzi nájdenými materiálmi sú nahrávky a dokumentácia z Cohenovho výsluchu sýrskou tajnou službou, podrobnosti o osobách, s ktorými bol v kontakte, ručne písané listy jeho rodine v Izraeli, fotografie z jeho operácií v Sýrii a osobné veci zabavené v jeho dome po zatknutí. Dodnes neexistuje definitívne vysvetlenie, ako sýrska spravodajská služba odhalila jeho skutočnú identitu. Existuje niekoľko teórií. Jedna z nich naznačuje, že Sýrčania už sledovali osobu, ktorá sa stretla s Cohenom. Iná teória naznačuje, že podozrenie vzbudil Cohenov zvyk fotografovať strategické miesta počas prehliadok Golanských výšin. Tretia verzia tvrdí, že Cohenovi nadriadení z Mossadu na neho vyvíjali tlak, aby odosielal správy častejšie, vrátane informácií o triviálnych záležitostiach. V dôsledku toho boli jeho šifrované správy v morzeovke zachytené pokročilým detekčným zariadením, ktoré Sýrii dodali Sovietsky zväz a Východné Nemecko.

Súvislostiam týkajúcim sa osudu Eliho Cohena  venuje sa v denníku Haaretz izraelský spisovateľ a novinár Yossi Melman, podľa ktorého Mossad dúfa, že analýza týchto novo zverejnených dokumentov pomôže objasniť, ako sýrskej spravodajskej službe sa podarilo odhaliť agenta známeho pod prezývkou „Náš muž v Damasku,“ ktorý úspešne infiltroval najvyššie kruhy strany Baas a sýrskej vlády. Od verejnej popravy Cohena na centrálnom námestí v Damasku 18. mája 1965 Mossad neúnavne pokračuje v celosvetovom úsilí nájsť a získať jeho pozostatky na pochovanie v Izraeli. Napriek rozsiahlym zdrojom venovaným tejto misii – vrátane vysielania agentov do nepriateľských krajín, náboru miestnych spolupracovníkov a podplácania úradníkov – sa tieto snahy zatiaľ nezavŕšili úspechom. Zároveň sa Mossad a ďalšie izraelské spravodajské služby snažili získať všetky známe predmety spojené s Cohenom. V júli 2018 sa agentúre podarilo získať jeho osobné náramkové hodinky – luxusný predmet, ktorý používal na posilnenie svojej krycej identity bohatého podnikateľa a získanie dôvery svojich sýrskych kontaktov.

Pred rokmi sa Mossad dozvedel, že sýrska spravodajská služba má vo svojich archívoch komplexný „Cohenov spis.“ V priebehu rokov bolo vynaložených viacero pokusov o jeho získanie – vrátane pokusov agentov Mossadu podplatiť vysokých sýrskych úradníkov v Assadovom režime, aby pomohli spis prepašovať do Izraela – ale bezvýsledne. Zdalo sa, že nová príležitosť sa  naskytla v roku 2015, keď Rusko vyslalo svoje vojenské jednotky do Sýrie, aby zachránili Assadov režim pred povstaleckými frakciami počas občianskej vojny. Medzi tieto frakcie patrili skupiny vedené Abu Mohammedom al-Jolanim – pseudonymom Ahmada al-Sharaa, súčasného dočasného prezidenta Sýrie.

Aby sa zabránilo stretom medzi lietadlami ruských vzdušných síl a izraelských vzdušných síl, ktoré často operovali proti iránskym cieľom v Sýrii, bol zavedený koordinačný mechanizmus. Tento systém zabraňujúci konfliktom zahŕňal priamu komunikačnú linku medzi veliteľstvom izraelskej armády (IDF) v komplexe Kirya v Tel Avive a ruskou základňou na leteckej základni Chmeimim neďaleko Latakie. V dôsledku toho sa prehĺbila izraelsko-ruská vojenská a spravodajská spolupráca. Okrem iného ruská armáda pomohla IDF lokalizovať ostatky vojaka IDF Zacharyho Baumela, ktorý bol nezvestný od libanonskej vojny v roku 1982. Predstavitelia Mossadu sa od roku 2014 stretávali s ruskými spravodajskými dôstojníkmi a žiadali ich, aby presvedčili sýrskeho prezidenta Bašára Assada, aby Izraelu odovzdal „Cohenov spis.“ Na oplátku Mossad ponúkol významnú finančnú kompenzáciu, spravodajskú podporu a všeobecnú pomoc – Rusku a potenciálne aj Sýrii.

Ale bezvýsledne. Assad to opakovane odmietol. Prevláda názor, že jeho režim, pokračujúci v odkaze svojho otca Hafiza Assada, považoval Eliho Cohena za silný symbol poníženia. Cohenovo úspešné preniknutie do najvyšších sfér sýrskej moci spôsobilo trvalú ujmu sýrskej národnej hrdosti. Okrem toho sa zdá, že Rusko nevyvinulo na Assada významný tlak, aby vyhovel požiadavke Izraela. Zmena však nastala s pádom Assadovho režimu a náhlym vzostupom Ahmada al-Sharaa. To predstavovalo novú príležitosť pre Mossad. Al-Sharaa, ktorý sa dostal k moci s podporou Turecka a je považovaný za spojenca prezidenta Erdoğana, naznačil umiernenejší postoj. Zdôraznil potrebu vnútornej stability Sýrie a vyjadril záujem o nadviazanie mierových vzťahov so susednými krajinami, vrátane Izraela.

Pravicová vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua jeho návrhy odmietla. Ministri sa z lídra al-Sharaa vysmievali hanlivými prezývkami a tvrdili, že aj napriek tomu, že vymenil vojenskú uniformu za oblek, v srdci zostal džihádistom a teroristom. Až v posledných týždňoch sa tón mierne zmenil, najmä zo strany predstaviteľov ako je minister zahraničných vecí Gideon Sa’ar. Na základe predchádzajúcich prípadov a tradície je pravdepodobné, že bez ohľadu na oficiálne stanovisko izraelskej vlády Mossad prostredníctvom svojej medzinárodnej spojovacej divízie, známej ako Tevel alebo COSMOS, nadviazal nepriame, alebo možno aj priame komunikačné kanály s predstaviteľmi al-Sharaa. V uplynulých týždňoch sa v izraelských aj medzinárodných médiách objavilo viacero správ, ktoré naznačujú, že predstavitelia izraelských bezpečnostných zložiek sa stretli s vyslancami al-Sharaa. Títo predstavitelia boli pravdepodobne z Mossadu, jednotky 504 vojenskej rozviedky a možno aj z politicko-vojenského úradu ministerstva obrany. Stretnutia sa údajne konali v Izraeli aj v oblasti Kuneitra na juhu Sýrie.

Je pravdepodobné, že nová sýrska vláda dobrovoľne odovzdala archív Spojeným štátom alebo Saudskej Arábii. To by bolo v súlade so strategickým cieľom Sýrie zlepšiť vzťahy s týmito krajinami, zabezpečiť finančnú pomoc a obnoviť krajinu. Podľa spravodajskej agentúry Reuters sýrske vedenie schválilo odovzdanie Cohenových vecí Izraelu „v snahe zmierniť izraelskú nepriateľskosť a preukázať dobrú vôľu americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi,“ ako uviedli tri zdroje, ktoré komunikovali s agentúrou Reuters. Počas dlhej a krvavej občianskej vojny v Sýrii sa táto krajina stala centrom zahraničných spravodajských aktivít. Na jej území pôsobili spravodajské služby arabských štátov (Jordánsko, Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty), Turecka, USA, Ruska, Číny, Iránu a Izraela. Oslabený režim, akým bol režim Assada, najmä po tom, ako polovica obyvateľstva ušla alebo bola vysídlená, vytvoril ideálne podmienky pre zhromažďovanie spravodajských informácií a tajné operácie.

V prvých týždňoch po páde Damasku do rúk al-Sharaa sa jeho nová vláda snažila presadiť kontrolu nad kľúčovými inštitúciami. Objavili sa dokonca správy o vlámaniach do bývalého veliteľstva tajnej služby, počas ktorých boli vyplienené archívy a dokumenty. Vzhľadom na zmienku Mossadu o spolupráci so „spojeneckou zahraničnou spravodajskou službou“ sa zdá nepravdepodobné, že partnerom bolo Rusko alebo Turecko. Rusko, rozptýlené a oslabené vojnou na Ukrajine, stratilo veľkú časť svojho vplyvu v Sýrii. Turecko zostáva voči Izraelu nepriateľsky naladené a spolupráca spravodajských služieb oboch krajín je naďalej obmedzená. Preto najpravdepodobnejšími kandidátmi na pomoc Mossadu pri získavaní Cohenovho archívu sú buď americká CIA alebo Generálne spravodajské služby – hlavná spravodajská agentúra Saudskej Arábie. Je tiež pravdepodobné, že samotná vláda al-Sharaa preniesla materiály prostredníctvom amerických alebo saudských kanálov ako súčasť svojej širšej stratégie získať medzinárodnú legitimitu, finančnú pomoc a podporu pre obnovu Sýrie.

Nie je potrebné podrobne rozoberať úzke vzťahy medzi Mossadom a CIA. Zároveň sa v posledných rokoch objavili dôveryhodné správy (vrátane Yossi Melmana) o dlhodobej tajnej spolupráci medzi izraelskou spravodajskou komunitou na čele s Mossadom a saudskou spravodajskou službou. Táto spolupráca zahŕňala stretnutia všetkých riaditeľov Mossadu za posledné tri desaťročia s ich saudskými náprotivkami, ako aj stretnutia na vysokej úrovni medzi saudskými členmi kráľovskej rodiny a izraelskými premiérmi, vrátane Ehuda Olmerta a Benjamina Netanjahua. Došlo tiež k tajným dohodám týkajúcim sa predaja izraelských zbraní a technológií. Je zaujímavé, že oznámenie Mossadu o získaní Cohenovho archívu prišlo krátko po bezprecedentnom stretnutí v Saudskej Arábii medzi dočasným prezidentom Sýrie al-Sharaaom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Uvedené načasovanie môže naznačovať, ako boli materiály nakoniec odovzdané, či priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov, pričom Cohenov archív má pre Izrael predovšetkým historickú hodnotu a hlboký emocionálny význam pre Cohenovu vdovu Nadiu a jeho rodinu. V tomto kontexte sa žiada uviesť, že hoci mnohí agenti Mossadu a vojaci špeciálnych síl boli pri výkone služby zabití alebo zranení, Eli Cohen zaujíma v kolektívnej pamäti Izraela jedinečné miesto. Dodnes je jediným agentom Mossadu, ktorého zajatie a popravu agentúra oficiálne uznala.