7. februára 2021

Igor Matovič riešenie problémov pandémie nezvládol – prehlbuje neistotu občanov a ich nedôveru voči opatreniam proti pandémii

Od Igor Cibula

Predseda vlády Igor Matovič sa správa ako choromyseľný pacient v čase pandémie, ktorú bývalý prezident Európskej centrálnej banky (ECB) a kandidát na nového talianskeho premiéra Mario Draghi označil už v marci minulého roku za „ľudskú tragédiu potenciálne biblických rozmerov.“ Matovič evidentne nezvládol riešenie problémov, ktoré svojou náročnosťou presahujú rozmery jeho plytkého intelektu a v zložitej situácii sa alibisticky pokúša zvaľovať zodpovednosť na svojich koaličných partnerov. Nielen ukazovatele pandemického ohrozenia, ale celkový stav slovenskej spoločnosti signalizujú, že je najvyšší čas, aby politická elita krajiny vzala rozum do hrsti, hodila „politickú mŕtvolu“ Matoviča cez palubu a postavila k vládnemu kormidlu politika alebo političku, ktorí majú predpoklady konať tak, ako to dokázali kompetentní politici v krajinách, kde sa tiež boria s nástrahami koronavírusovej krízy.

Práve spomínaný Mario Draghi vedie teraz rokovania o zostavení novej talianskej vlády, pretože doterajší vládny kabinet stratil minulý mesiac v parlamente podporu. Rozhádaní talianski politici zatiaľ akceptovali iniciatívu talianskeho prezidenta Sergia Mattarella, podľa ktorého by práve bývalý prezident Európskej centrálnej banky mohol viesť v tejto neľahkej situácii pre Taliansko vládu, aby krajina nemusela strácať čas predčasnými parlamentnými voľbami. Pre potenciálnych koaličných partnerov je 73-ročný Draghi prijateľný na čele vlády, pretože ak nechcú, aby sa ekonomická recesia zmenila na dlhotrvajúcu depresiu národného hospodárstva s nezvratnými škodami, akceptujú bankára a ekonóma vo funkcii premiéra. Okrem pozitívnych výsledkov jeho pôsobenia v ECB poznajú jeho kvality ešte z čias, keď v období 2006-2011 pôsobil ako guvernér Talianskej národnej banky.

Ani doterajší taliansky predseda vlády Giuseppe Conté nebol stranícky angažovaný  politik, ale univerzitný profesor známy v právnickej komunite. Úrad premiéra získal v júni 2018, keďže politické strany vtedajšej vládnej koalície sa nevedeli zhodnúť na osobe politika, akceptovateľného pre všetkých partnerov. Štýl Contého vládnutia označovali médiá i politológovia za techno-populizmus, pričom samotný prof. Conté obhajoval názor, že „ideologické schémy 20. storočia už nie sú dostatočné na to, aby reprezentovali súčasný politický systém.“ Hoci premiér Conté nebol profesionálnym politikom, ale predovšetkým osobnosťou z akademického prostredia i justície, v auguste 2019 dokázal prekonať vládnu krízu vyvolanú predsedom populistickej Ligy Severu – Matteom Salvinim. Ku kolapsu druhého Contého kabinetu došlo až v januári tohto roku, ale odstupujúci Conté sa zachoval ako zodpovedný politik a podporil myšlienku, aby ho vo funkcii vystriedal Mario Draghi.

Slovenskí politici, ktorým „trčí slama z tenisiek“ by sa mali učiť politike od politikov v Ríme, kde sa politici tiež hašteria – tak je to vo väčšine demokratických štátov obvyklé – ale záujem Talianska je im prednejší, ako ich sebestredné ego. V tomto kontexte sa žiada dodať, že v súčasnosti do nekonečna omieľaná kritika defektných vlastností Igora Matoviča by sa nemala vzťahovať iba na neho, ale na celú politickú elitu krajiny, ktorá sa zatiaľ nepokúša hľadať konštruktívne východiská zo situácie, keď aj Slovensko sa približuje k hranici – povedané Draghiho slovami – „tragédie potenciálne biblických rozmerov.“ Nielen vládni politici, ale aj predstavitelia opozície by mali konať tak, ako si to vyžaduje nevyhnutnosť predísť katastrofe. Nestačí totiž iba jatriť nespokojnosť národa, ale treba prísť s alternatívnym plánom, ako ďalej čeliť pandémii a prednostne nevytĺkať z toho politický kapitál !

Žiada sa dať za pravdu tým, ktorí volajú po tom, aby v súčasnom mizernom stave slovenskej politickej scény adresnejšie zasiahla prezidentka republiky Zuzana Čaputová. Už niekoľkokrát vystúpila proti aktivitám exekutívy presahujúcim rámec pravidiel demokratickej spoločnosti, pričom svoj nesúhlas vyjadrovala distingvovane a diplomaticky. Ústavná pozícia a spoločenská autorita prezidentky jej umožňuje iniciovať zvolanie tzv. okrúhleho stola predstaviteľov relevantných politických strán, aby spoločne hľadali východisko zo stavu, v ktorom sa Slovensko nachádza. Vôbec nejde o to, aby Zuzana Čaputová nahrádzala iné ústavné inštitúcie – zodpovedné za riadenie štátu – ale o racionálne hľadanie účinných riešení krízovej situácie, pri ktorom opakovane zlyháva vláda Igora Matoviča. Hlava štátu si je určite vedomá, že premiér svojim počínaním objektívne škodí záujmom Slovenskej republiky a prehlbuje neistotu jej občanov, ako aj ich nedôveru voči nevyhnutným opatreniam vlády na potlačenie pandémie.