31. mája 2018

Ideálom takmer polovice Rusov je kariéra v FSB – Putin vytvoril z dôstojníkov bezpečnostných a spravodajských služieb novú “šľachtu”

Od Igor Cibula

Medzi prvými troma verejnými inštitúciami, ktorým Rusi dôverujú najviac, je Federálna bezpečnostná služba (FSB). Nedávne sociologické prieskumy ukázali, že takmer polovica (45 %) Rusov by si priala, aby ich deti alebo vnuci sa stali dôstojníkmi bezpečnostných služieb. Ľudia sú presvedčení, že nie podnikatelia alebo úradníci, ale „čekisti“ sú skutočnými pánmi situácie v ich krajine. Rast popularity bezpečnostných a spravodajských služieb v Rusku sa takmer zhoduje s obdobím pôsobenia Vladimíra Putina v prezidentskom úrade. Sociológovia si tieto postoje vysvetľujú tak, že pre väčšinu ľudí je FSB pilierom Putinovho režimu a považujú ju za jeden zo „sociálnych výťahov“ v profesionálnej kariére.

Ruský investigatívny novinár Andrej Soldatov napísal pre americký časopis Foreign Affairs článok, v ktorom uvádza, že od nástupu Vladimíra Putina k moci v roku 2000 až do súčasnosti získala Federálna služba bezpečnosti postavenie „novej šľachty“ – povedané slovami jej bývalého riaditeľa Nikolaja Patruševa. Bola veľkoryso financovaná, imúnna voči dohľadu a neobmedzovaná v konaní proti skutočným alebo domnelým nepriateľom Kremľa. Poskytovala kádre – generálov a plukovníkov – na obsadzovanie dôležitých pozícií v rámci štátneho aparátu a štátom vlastnených spoločností. Na začiatku svojho pôsobenia Putin pracoval na zrušení decentralizácie ruských spravodajských služieb, ku ktorej došlo v deväťdesiatych rokoch, čo do veľkej miery zahŕňalo koncentráciu moci v rámci FSB a umožnilo jej ľuďom hromadiť bohatstvo a politický vplyv.

Putin dúfal, že zo spravodajských služieb vznikne niečo ako „nová trieda“ – verná jedine Kremľu – ktorá bude oporou stability režimu a bude schopná slúžiť kontrole ambícií silných ruských oligarchov. Avšak pre mnohých z týchto novo vyvolených „šľachticov“ boli pokušenia moci a nedostatok dozoru príliš silné, aby odolali. Do polovice roku 2000 Putinove tajné služby – vrátane FSB, Federálnej služby na kontrolu narkotík (FSKN) a Prezidentskej bezpečnostnej služby – si vzájomne „išli po krku“, bojovali, špehovali sa i posielali do väzenia v súťaži o korisť. V roku 2007 sa šéf FSKN a blízky priateľ Putina Viktor Čerkesov verejne sťažoval, že „bojovníci“ spravodajských služieb sa „zmenili na obchodníkov.“ Stalo sa to potom, keď FSB zatkla jeho zástupcu generála Alexandra Bulbova kvôli nelegálnemu odpočúvaniu.

Putinova dôvera k FSB zneistela po masových protestoch v roku 2011 v Moskve, keď  bezpečnostné zložky bezmocne reagovali na mobilizáciu demonštrantov sociálnymi sieťami, ako aj v období 2013-2014 v počiatočných fázach krízy na Ukrajine, kde tím FSB nedokázal pomôcť prezidentovi Viktorovi Janukovičovi, aby si udržal moc. Po všetkých svojich negatívnych skúsenostiach začal Putin v roku 2015 meniť schému. Zbavil sa starých priateľov, zástancov rozšírenej úlohy tajných služieb – a prestal využívať FSB ako náborovú základňu pre dôležité pozície vo vláde a v hospodárstve. Zmeny nemali znížiť dôležitosť spravodajských služieb, ale znížiť ich autonómiu. Kľúčovým princípom nového mocenského modelu je udržať všetko v rovnováhe, vrátane presadzovania práva a pôsobenia tajných služieb.

Podľa Andreja Soldatova tento Putinov nový model vymedzuje iba malý priestor na medzirezortnú rivalitu a spory. Všetci – od ministrov až po generálov FSB a úradníkov v regiónoch – čelia teraz rovnakej neistote v budúcnosti. Malo by to udržať elity krajiny pod kontrolou, pretože každý sa bojí nedovoleného konania. Model známy z posledných rokov Sovietskeho zväzu poskytuje minimálny priestor na samostatné počínanie. Hlavným problémom tohto modelu bolo však to, že spravodajské služby – vrátane KGB – nakoniec prestali poskytovať najdôležitejšie informácie najvyššiemu vedeniu zo strachu, že oznámia svojim šéfom  to, čo nechcelo počuť. Autor sa nazdáva, že uvedený problém Putin nikdy nepochopí, pretože za minulého režimu bol príliš ďaleko od centra moci v Moskve, aby sám postrehol zlyhania tohto systému, ktorý nedokázal predvídať ani zabrániť kolapsu Sovietskeho zväzu.