Európa nesmie byť zaskočená, ak Trump opäť vyhrá – vyhrážky Vladimíra Putina treba brať vážne
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v máji 2017 – po dvoch „krvavých“ summitoch s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, svojím rovesníkom – slávnostne vyhlásila: „My, Európania, musíme teraz vziať svoj osud do vlastných rúk. Musíme vedieť, že o našu budúcnosť musíme bojovať sami.” Bohužiaľ, nikdy neuviedla tieto historické slová do praxe. Keď Rusko minulý rok – takmer tri mesiace po odchode Merkelovej od moci – spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, USA museli zasiahnuť. Ukrajinci a Európania mali to šťastie, že muž sediaci v Oválnej pracovni nebol Trump, ale Joe Biden. Dnes však zvonia poplašné zvony v európskych metropolách, kde prieskumy verejnej mienky pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch sledujú so znepokojením a bijú na poplach. V roku 2016 boli Európania zaskočení; tentoraz je však veľa predzvesti výsledku, ktorého sa obávajú. Tvárou v tvár jasnej možnosti návratu Trumpa do Bieleho domu by sa Európania mali pripraviť na búrku. Trump II bude ešte horší ako Trump I – varujú ich priatelia vo Washingtone: už žiadni dospelí v miestnosti, oslabené kontroly a rovnováhy, zatvrdnutí republikáni všade naokolo.
V takomto kontexte hodnotí situáciu publicistka Sylvia Kauffmannová z francúzskeho Le Mondu v komentári pre britský denník Financial Times. Pripúšťa síce, že cesta do Bieleho domu môže byť samozrejme plná prekvapení, ale 5. november 2024 je už len o 11 mesiacov. „Čokoľvek sa stane, Európa sa musí pripraviť,“ zdôraznila dekanka Parížskej školy medzinárodných vzťahov Arancha González Laya. Bývalá španielska ministerka zahraničných vecí rozpoznala vzorec, podľa ktorého Amerika ide svojou vlastnou cestou bez ohľadu na európske záujmy, dokonca aj za Bidena. „Je to veľmi zreteľné v ekonomickej oblasti“ – podotkla. „Ako protijed“ uprednostňuje prehlbovanie jednotného európskeho trhu. Politická kultúra vo Washingtone je už aj tak dosť chaotická a nepredvídateľná. Aj keby Biden vyhral, pokojne môže byť posledným proeurópskym prezidentom krajiny, ktorá sa teraz orientuje na Čínu a Indo-Pacifik. Výzva vynárajúca sa v obrannej a bezpečnostnej aréne je v Európe mimoriadne znepokojujúca kvôli Trumpovej dobre známej averzii voči NATO; ale aj preto, že na kontinent sa vrátila vojna. Vojna Ruska proti Ukrajine je napokon európskou vojnou. Americkí voliči môžu byť z nej unavení, ale Európania tento luxus nemajú. Keď Kongres zablokuje balík finančnej pomoci pre Ukrajinu, nevyhnutne vyvstáva otázka, môže Európa zakročiť?
Bývalá asistentka generálneho tajomníka NATO pre obranné investície Camille Grandová , ktorá je v súčasnosti členkou Európskej rady pre zahraničné vzťahy, je presvedčená, že Európa je schopná prevziať svoj diel bremena. „Je potrebné“ – zdôraznila – „myslieť strategickejšie a robiť rozhodnutia hneď. Boli sme príliš pomalí. Musíme rozprúdiť takúto diskusiu: aký je náš plán na doplnenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine? Aký je náš plán budovania konvenčných síl a jadrového odstrašovania? Je to kľúčové, aby sme boli v lepšej pozícii v prípade víťazstva Trumpa, alebo aby sme Bidenovi pomohli udržať podporu Ukrajine. Je zaujímavé, že táto konverzácia naberá na obrátkach aj v Berlíne. Nemecký minister obrany Boris Pistorius v nedávnom rozhovore vyzval európske krajiny, aby venovali pozornosť nebezpečenstvu, ktorému čelia pobaltské štáty, ako aj Gruzínsko a Moldavsko. Vyhrážky Vladimíra Putina treba brať vážne, konštatuje Pistorius. Európske krajiny sa teraz musia prispôsobiť novému geopolitickému prostrediu, vrátane možného zníženia americkej podpory na kontinente.
„Bude trvať určitý čas, kým náš obranný priemysel zvýši svoje kapacity“ – varuje Pistorius. „Teraz máme päť až osem rokov na to, aby sme dobehli zameškané, pokiaľ ide o ozbrojené sily, priemysel a spoločnosť.” Pokiaľ ide o Ukrajinu, silný, ale roztrieštený európsky obranný priemysel nedosahuje dostatočné výsledky. Príklad: Európska komisia minulý rok v máji prisľúbila dodať 1 milión kusov veľmi potrebnej munície do marca 2024. Výroba však nestíha; zatiaľ bola dodaná len asi tretina, a to prevažne z existujúcich zásob. Český prezident Petr Pavel obviňuje neskoré – alebo neúspešné – dodávky očakávanej západnej techniky ukrajinským ozbrojeným silám zo zdržania ich protiofenzívy. Keďže Putin postavil ruskú ekonomiku na vojnový základ, európski politickí lídri by mali tlačiť na obranný priemysel, aby presunul svoje priority z lukratívnych exportov do krajín Perzského zálivu späť na svoj kontinent. Trumpovi naklonené think-tanky – ktoré radia USA – aby sa odklonili od Európy a presadzujú koncept „spiaceho NATO,“ konečne inšpirovali brainstorming v Bruseli o posilnení európskeho piliera aliancie. „Spiace NATO“ by malo byť pre Európu budíčkom. Zostáva už len 11 mesiacov! – zdôraznila Sylvia Kauffmannová.