Kategória: Domáca politika

Prieskumy volebných preferencií politických strán naznačujú, že medzi opozičnými subjektmi má najviac sympatizantov strana Hlas-SD, ktorú založil bývalý premiér Peter Pellegrini. Zatiaľ stále najsilnejšia opozičná strana priťahuje ani nie tak svojimi programovými prioritami, ale kultivovanejšou formou komunikácie s voličmi a pokusmi racionálnejšie pristupovať k niektorým spoločenským problémom. Podarilo sa jej osloviť časť pôvodného elektorátu strany Smer-SD i sklamaných voličov iných politických strán, avšak Pellegriniho oportunistické taktizovanie pôsobí dojmom bezradnej dvojtvárnosti, čo sa prejavilo miernym poklesom istej náklonnosti potenciálnych voličov. Vzniká efekt neurčitosti, ako keby agenda strany Hlas-SD sa „scvrkla“ na tému referenda o predčasných parlamentných voľbách a permanentné odvolávanie ministrov koaličnej vlády. Pozitívny ohlas medzi niektorými budúcimi voličmi Pelleho strany nevyvolal ani fakt, že na protivládnej demonštrácii – kde sa prezentovali politici, ako Andrej Danko, Marian Kotleba, Milan Uhrík či Tomáš Taraba – nechýbali ani predstavitelia strany Hlas-SD Peter Kmec a Branislav Becík.

Už v marci 2020, keď predseda strany OĽaNO Igor Matovič prevzal od prezidentky Zuzany Čaputovej poverenie na zostavenie vlády, viacerí analytici upozorňovali, že vo vládnej koalícii budú mať prevahu populistickejšie strany. V tejto súvislosti komentátor Christian Heitmann – podobne ako iní pozorovatelia – verejne nastolil otázku, či sa „podarí vláde uchovať si zdravý rozum.“ Nielen opoziční politici, ale aj kritici predchádzajúcich vlád strany Smer-SD sa pozastavovali nad tým, že do Národnej rady Slovenskej republiky boli zvolení poslanci bez politických skúseností a primeraného intelektuálneho zázemia; pochybovali tiež o tom, či budúca koalícia pod vedením strany OĽaNO disponuje dostatočným odborným potenciálom kádrov na obsadenie funkcií v exekutíve, počínajúc vládou až po štruktúry ústredných orgánov štátnej správy. Zmene vlády naklonené médiá sa k tejto téme vyjadrovali pomerne dosť zdržanlivo a opatrne – azda v nádeji, že v nasledujúcom vývoji spoločnosti sa podarí spomínané negatíva prekonať.

Už v lete minulého roku viacerí epidemiológovia vo svete predpovedali, že pandémia Covid-19 prebehne v niekoľkých vlnách a tak skoro sa neskončí. Na Slovensku však konzílium odborníkov iba odovzdane „asistovalo“ intelektuálne podvyživenému premiérovi Igorovi Matovičovi pri šírení jeho primitívnej propagandistickej kampane, ktorej jediným výsledkom je skutočnosť, že naša krajina v porovnaní s populačne podobnými štátmi – ako sú napríklad Dánsko alebo Fínsko – je mierou úmrtnosti na Covid-19 podstatne na horšej úrovni. Premýšľajúci ľudia už vtedy postrehli, že máme hašteriacu sa a neschopnú vládu s nevzdelaným lídrom, ktorého nedávno bývalý sudca Ústavného súdu SR Ján Drgonec verejne označil za „nespôsobilý subjekt postihnutý duševnou chorobou či úplnou stupiditou.“ V apríli tohto roku vystriedal na poste predsedu vlády Matoviča politicky takmer bezfarebný Eduard Heger, kariérne závislý od svojho straníckeho vodcu.

Odborníci v niektorých vyspelejších krajinách už pred rokom varovali, že pandémia sa tak skoro neskončí. Upozorňovali vlády i verejnosť, že Covid-19 sa natrvalo „udomácni“ v ľudskom spoločenstve – podobne, ako napríklad chrípka, ktorá sa sezónne opakuje a jej vírus mutuje, takže si vyžaduje každoročné očkovanie. Dnes sa dostávame do situácie, keď sa minuloročné prognózy začínajú hrozivo napĺňať a epidemiológovia za najúčinnejší prostriedok ochrany pred šírením koronavírusovej nákazy považujú očkovanie. Nie všetci ľudia – ani experti – sa bez výhrad zhodujú v názore na účinnosť očkovania. Pritom časť z nich vyslovuje obavy, či s vakcináciou nie sú spojené nielen aktuálne vedľajšie negatívne účinky – ba dokonca ohrozenie života – ale aj nepriaznivé dlhodobé efekty pôsobiace na ľudský organizmus. Avšak doterajšie skúsenosti s vakcináciou proti nákaze Covid-19 potvrdzujú, že očkovanie poskytuje ochranu zaočkovaným a vytvára kolektívnu imunitu populácie.

Zatiaľ čo predseda vlády Eduard Heger sa pokúša svojimi neohrabanými vyhláseniami šíriť optimistickú náladu – hoci jedna z vládnych strán sa mu rozpadá takmer pred očami a druhá aj za podpory tajnej služby vedie „hybridnú vojnu“ proti niektorým predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní – podaktorí analytici i médiá tzv. hlavného prúdu sa pokúšajú zmierniť obavy, že koaličné šance znovu získať v očiach verejnosti nenávratne stratené pozície nie sú ešte celkom stratené. Neznepokojuje ich ani tak agresívna propagandistická kampaň predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, ako volebné preferencie Pellegriniho strany Hlas-SD, ktoré si trvale udržiavajú úroveň nad 20 %, teda postavenie potenciálne najsinejšej politickej strany. Vládny tábor sa zatiaľ utešuje tým, že do parlamentných volieb vo februári 2024 je ešte dosť ďaleko, aby sa chopili príležitostí zabrániť hroziacej volebnej porážke.

Chaotický spôsob vládnutia predchádzajúcej Matovičovej a súčasnej Hegerovej exekutívy – ako aj permanentné nezhody medzi koaličnými partnermi – vyvolávajú u niektorých analytikov otázniky, či vývoj na Slovensku nespeje k predčasným parlamentným voľbám. Pochybnosti o stabilite súčasného kabinetu umocňuje tiež proces rozpadu v strane Za ľudí, kde sa Veronika Remišová snaží za každú cenu udržať vo funkcii predsedníčky politického subjektu, ktorý prakticky už od svojho vstupu na parlamentnú pôdu pôsobil ako „mŕtvo narodené dieťa.“ Záujem na konaní predčasných volieb poslancov Národnej rady Slovenskej republiky majú nielen sklamaní voliči – čo dávajú opakovane najavo pri prieskumoch verejnej mienky – ale tiež opoziční politici. Možno podľa príslovia, že „treba železo kuť, kým je horúce,“ vyrukovali s petičnou iniciatívou uskutočniť referendum, aby parlament skrátil svoje funkčné obdobie. Z vývoja spoločenskej atmosféry možno usudzovať, že bez ohľadu na to, či sa referendum nakoniec uskutoční – alebo či bude úspešné – osud súčasnej vládnej koalície je už aj tak spečatený.

Národný bezpečnostný úrad uverejnil varovanie pred ďalšou distribúciou alebo medializáciou materiálu, ktorý je šírený ako utajovaná správa Slovenskej informačnej služby. Zrejme ide o dokument SIS pod spisovým číslom SIS-54/23-D-38-12/2021, ktorý sa spomína v správe denníka N ako utajená správa SIS, doručený do parlamentu riaditeľom SIS Michalom Aláčom na neverejnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky 26. mája tohto roku. Spomínali ho niektorí opoziční politici, a preto možno predpokladať, že tajne ho odfotografoval jeden z opozičných poslancov inteligentným telefónom a poskytol mu publicitu na internete. Dokument obsahuje poznatky SIS o tom, že niektoré orgány činné v trestnom konaní využívali svedkov, ktorí krivo vypovedali. Podľa mediálnych informácií ide o kauzy, keď sú stíhaní bývalí predstavitelia bezpečnostných zložiek a finančnej správy.

Pôvodne tajné stretnutie najvyšších štátnych predstaviteľov v objekte Slovenskej informačnej služby – vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej – vyvolalo rad rôznych špekulácií a vyslalo tiež ďalší znepokojujúci signál verejnosti, ktorý sa pokúsili vrcholní ústavní činitelia dešifrovať spôsobom, umocňujúcim pochybnosti. Azda iba jeden slovenský denník osobitne upozornil na fakt, že na schôdzke v chránenom priestore SIS pred odpočúvaním bol prítomný aj generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR plk. JUDr. Adrián Szabó. Z tejto informácie a správy vydanej o štyri dni neskôr, že bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Branislava Zuriana chcela zadržať polícia, je už zrejmé, aká bola agenda stretnutia, o ktorom prezidentka, premiér i predseda parlamentu poskytli občanom nie príliš dôveryhodné vysvetlenie. Ide totiž o to, že úrad inšpekčnej služby je osobitnou súčasťou Policajného zboru SR na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov policajného zboru a niektorých ďalších zložiek, medzi nimi aj Kriminálneho úradu finančnej správy.

Parlamentnú iniciatívu opozície za odvolanie Márie Kolíkovej z funkcie ministerky spravodlivosti premýšľajúci občania zaiste nebrali vážne, pretože poznajú číselnú prevahu koaličných poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky. Väčšina ju vnímala ako spektakulárnu akciu v rámci kampane k avizovanému referendu o predčasných parlamentných voľbách, aj keď Ústavný súd ešte nerozhodol o tom, či referendum môže byť legálnym prostriedkom na predčasné ukončenie funkčného obdobia Národnej rady SR. Predseda najpočetnejšej parlamentnej strany OĽaNO Igor Matovič využil však podozrenia voči Kolíkovej na to, aby prostredníctvom svojho poslaneckého klubu zneistil koaličných partnerov a demonštroval im, že je to stále on, ktorý má posledné slovo v rozhodujúcich situáciách. Dokazuje to aj fakt, že premiér Eduard Heger sa ani neodvážil v parlamentnej rozprave o osude ministerky Kolíkovej otvoriť na jej podporu ústa, hoci vláda pod jeho vedením niekoľko hodín pred debatou poslancov vyjadrila Kolíkovej podporu.

Parlamentná debata o programovom vyhlásení vlády Eduarda Hegera potvrdila názor, že staronový koaličný kabinet neznamená pre riešenie aktuálnych problémov Slovenska zásadnú zmenu pomerov k lepšiemu. Bývalý vládny poslanec – predtým aj podpredseda strany Za ľudí – Miroslav Kollár ešte pred rozpravou v Národnej rade Slovenskej republiky konštatoval, že v dokumente – s výnimkou jeho preambuly – nie sú žiadne odlišnosti oproti tomu, čo prezentoval v apríli minulého roku poslancom parlamentu vtedajší premiér Igor Matovič. V zhode s inými kritikmi Hegerovho programového vyhlásenia poukázal na fakt, že nezrkadlí doterajšie skúsenosti z boja s pandémiou, hlavne poučenia z chýb – ani stratégiu postupu, ak by prišli ďalšie vlny nákazy Covid-19. Vlastne aj týmto nový šéf exekutívy potvrdil, že je iba Matovičovou „bábkou“ a nedisponuje vlastnými myšlienkami, ako by mala krajina reagovať na priebeh a dôsledky krízy, spôsobenej koronavírusom.