Británia sa v prípade Brexitu stáva doteraz najväčšou obeťou populizmu

Vplyvný britský týždenník The Economist konštatoval (16.11.2017), že britská politika je hlboko zmenená populizmom. Veľká Británia by mala byť imúnna voči populizmu. Namiesto toho sa stáva jeho “najpravdepodobnejšou obeťou.” Británia by mala mať lepšiu pozíciu než ktorákoľvek iná krajina, aby bojovala proti populistickej horúčke, ktorá sa šíri po celom svete.

Podstatou populizmu je presvedčenie, že spoločnosť môže byť rozdelená do dvoch antagonistických tried – ľudu a mocných. Predpokladá sa, že ľud má jednotnú vôľu a vplyvní ľudia sú zákerní a skorumpovaní; dokážu sa spájať a prispôsobiť si inštitúcie, ako sú súdy, mediálne firmy a politické strany, aby zastrašovali ľudí. Dôkazov o tom je v britskej politike veľa. V tomto kontexte Economist uvádza, že vďaka boju proti víru populizmu sa Británia stáva jeho najprekvapujúcejšou obeťou. Británia podľahla populistickému vírusu, pretože sa rozhodla aplikovať najsilnejší nástroj zo súboru populistických nástrojov – referendum – na najzložitejšiu otázku v britskej politickej ekonómii.  Hlasovaním za Brexit sa Briti nielen rozhodli zmeniť svoje vzťahy s Európskou úniou, ale zmeniť aj svoj politický systém.

Najviditeľnejším výsledkom toho je chaos v každodennej politike. Od referenda dve z troch hlavných politických strán prišli o svojich vedúcich predstaviteľov. Theresa Mayová bojovala v neúspešných voľbách, vláda bola paralyzovaná rivalitou a Jeremy Corbin – krajne ľavicový labouristický vodca –  sa stal premiérom – čakateľom. Menej viditeľným výsledkom je ústavná revolúcia. Pred referendom bol parlament suverénny (hoci – ako správne uviedli zástancovia Brexitu – Európska únia naďalej zasahovala do tejto zvrchovanosti). Teraz po prvýkrát v dlhej parlamentnej histórii Veľkej Británie väčšina poslancov cíti povinnosť hlasovať za politiku, s ktorou nesúhlasia – inými slovami: vzdal sa populistickej revolúcii.  Predsa tri štvrtiny poslancov hlasovali proti Brexitu, ale dnes sú šance, že to parlament prekazí, malé.

Časopis Economist nastolil v tejto súvislosti otázku, prečo sa tradične opatrní ľudia rozhodli urobiť taký radikálny krok ? Bývalý minister Roy Jenkins raz povedal, že britskí poslanci hlasovali za to, že zostanú v Európskom spoločenstve, pretože „prijali radu od ľudí, ktorí boli zvyknutí sa pridať.“ David Cameron – neuvedomujúci si úlohu Fausta britskej populistickej revolúcie – sa rozhodol vyhlásiť referendum v čase maximálneho sklamania „ľudí, ktorí boli zvyknutí sa pridať.“ Voliči mali pocit, že majú málo spoločného s politikmi. Labouristi i konzervatívci tvrdili, že vedia, ako využiť globalizáciu pre spoločné dobro. Ale finančná kríza v roku 2008 viedla k najhlbšej recesii za uplynulé desaťročia, klesajúcej reálnej mzde a stúpajúcemu rastu produktivity. Mnohí Briti využili referendum ako zámienku, aby poslali „jednoprstový pozdrav“ svojim domnelým triednym protivníkom.

Najsilnejším argumentom za referendum je tvrdenie, že ide o jednorazové hlasovanie, ktoré malo riešiť problematickú ústavnú otázku britských vzťahov s Európskou úniou; ako náhle Británia opätovne potvrdí svoju nezávislosť, obnoví sa zvrchovanosť jej parlamentu a populizmus bude zvládnutý. Economist zdôrazňuje, že toto je len zbožné želanie. Ak sa Británia stiahne z Európskej únie, ekonomický šok bude ťažký. Najviac budú trpieť ľudia, ktorí hlasovali za Brexit, čím vyjadrili svoj protest. Oslabenie britskej libry po referende už neprimerane zasiahlo kategóriu najnižšie platených zamestnancov – a to tým, že sa zvýšili ceny potravín a palív. Mimochodom,  ak parlament nezasiahne do tohto procesu, mohlo by dôjsť k nepokojom v uliciach. Podľa časopisu Economist z tohto zmätku by mohol ťažiť labouristický populista Jeremy Corbin, ktorý sa prezentuje ako pravý hlas ľudu v korupčnom politickom svete. Asi potrvá veľmi dlho, než sa britská politika vráti k tomu, čo bolo kedysi považované za normálne.

^* https://www.economist.com/news/britain/21731388-britain-ought-have-been-immune-populism-instead-it-becoming-unlikely-victim-british