22. augusta 2026

Bremeno zodpovednosti za našu budúcnosť nesie Progresívne Slovensko – Pretrváva neistota, ako bude fungovať vláda po Ficovi

Od Igor Cibula

Prieskumy volebných preferencií dlhodobo signalizujú, že väčšina občanov – ktorí sú ochotní ísť k volebným urnám – nie je spokojná s vládou Roberta Fica. Napriek tomu pretrváva neistota, ako sa bude po parlamentných voľbách vyvíjať situácia na Slovensku, keďže vláda súčasnej opozície s veľkou pravdepodobnosťou môže byť odkázaná na koaličné partnerstvo s Hnutím Slovensko. Jeho líder Igor Matovič nepreukázal svoje politické kvality ako premiér v období od marca 2020 do apríla 2021, ale  zlyhal aj ako minister financií vo vláde Eduarda Hegera. Bol hlavným deštrukčným elementom kabinetu a jeho aktivity možno tiež považovať za niektoré z príčin, prečo sa Robert Fico vrátil po štvrtýkrát do funkcie premiéra. Azda podaktorí opoziční politici veria na zázraky, ak predpokladajú, že štruktúra opozičného elektorátu sa do septembra budúceho roku vykryštalizuje tak, že zostavia vládu, ktorá sa zaobíde bez Matovičovej podpory.

Niektorí novinári i podaktorí analytici špekulujú dokonca nad tým, že „koaličné karty“ by mohol zamiešať nový parlamentný subjekt, ale úvahy tohto druhu sú skôr politickou alchýmiou než prejavom realistického chápania nálad v spoločnosti. Názorová vyhranenosť ľudí ochotných voliť nedáva príliš veľký priestor pre novú stranícku entitu, ktorá by si mohla nakloniť relevantnú skupinu existujúceho elektorátu. Šancu rozšíriť svoju voličskú podporu majú azda niektoré politické strany, ktoré v prieskumoch volebných preferencií stoja na pomyselnom „prahu“ pred vstupom do parlamentu. Ich úspech do značnej miery však nezávisí ani tak na „ošúchanej“ protificovskej agende, ale na prezentácii konkrétne formulovaných riešení problémov, ktoré voliči pociťujú ako naliehavé a permanentne zanedbávané.

Výsledky prieskumov potvrdzujú názor, že hlavná opozičná sila – Progresívne Slovensko – svoj volebný potenciál už vyčerpala. Komunikačne nezvládla kauzy Michala Šimečku a Ivana Korčoka, v dôsledku čoho niektorí jej voliči prejavili svoju náklonnosť inej politickej strane. Avšak nielen reputačné problémy, ale tiež zanedbávanie argumentačne podložených riešení kľúčových sociálnych a ekonomických otázok vyvoláva u niektorých voličov opozície pochybnosti, ako je Progresívne Slovensko pripravené vládnuť, keď po parlamentných voľbách prevezme moc. Napríklad je zarážajúce, že komplexný ekonomický program strany „TRESK“ – Totálny ekonomický reštart Slovenska  – dostal sa do úzadia informačných aktivít a vo verejnom priestore sa v neprimeranej miere uprednostňovala polemika k témam, ktoré nastoľovala Ficova koalícia.

Napriek uvedeným okolnostiam Progresívne Slovensko nestráca pozíciu hegemóna opozície, a preto by väčšiu pozornosť malo venovať prezentácii „Tímu zmeny,“ ktorý v novembri minulého roku predstavil verejnosti Michal Šimečka ako svoju „tieňovú vládu.“ V sedemnásťčlennom kolektíve sú verejne známe osobnosti – väčšinou komunikačne zdatné – ale aj tak by mali dostať viac priestoru nad rámec tlačových konferencií a mediálnych vystúpení. Hoci nie všetci sa stanú členmi budúcej koaličnej vlády, väčšina opozičných voličov chce bližšie poznať politikov, ktorým majú prejaviť v parlamentných voľbách svoju dôveru. V Šimečkovom „tieňovom kabinete“ je päť žien, čo možno nie je zanedbateľný fakt na Slovensku, kde ešte pretrvávajú predsudky voči ženám v politike.

Ak prieskumy volebných preferencií nesklamú a parlamentné voľby v septembri budúceho roku dopadnú tak, ako veštia prieskumy agentúr,  osud budúcej vlády Slovenskej republiky bude závisieť aj od toho, ako dokážu koaliční partneri akceptovať kompromis v otázkach, v ktorých sa ich stranícke programy rozchádzajú. Cesta k dosiahnutiu životaschopného kompromisu sa nezačne až deň po oznámení výsledku volieb, ale už teraz je najvyšší čas, aby potenciálni koaliční partneri začali komunikovať spôsobom, aký si vyžaduje dosiahnutie kompromisu. Najväčšie bremeno hľadania kompromisu spočíva na pleciach najsilnejšieho opozičného subjektu – a to je dôvod, prečo jeho defekty a zlyhania sa týkajú všetkých, ktorí sa usilujú o to, aby režim Roberta Fica po parlamentných voľbách vystriedala stabilná demokratická vláda, ktorá bude zárukou euroatlantického zakotvenia Slovenska.