Autor Igor Cibula

Niektorí prezidentskí kandidáti už sľubujú občanom aj „modré z neba“, ako to svojho času robil Andrej Kiska predtým, ako sa dostal do Grasalkovičovho paláca. Od Roberta Mistríka, cez Milana Krajniaka až po Štefana Harabína a Juraja Zábojníka hýria sľubmi, z ktorých mnohé sú jednoducho nesplniteľné, pretože prezidentovi republiky také kompetencie slovenská ústava nedáva. V čl. 101 našej ústavy sa jasne hovorí, že „prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojim rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.“ Konkrétnejšie sú právomoci prezidenta rozvedené v čl. 102, ale ani tu nie sú spomínané kompetencie, ktoré by umožňovali prezidentovi zasahovať do politiky vlády takým spôsobom, aby menil program vlády a zasahoval do jeho plnenia v duchu prezidentských predsavzatí, deklarovaných v predvolebnej kampani. Teda od prezidenta republiky nemožno očakávať žiadnu „vyššiu životnú úroveň a vyššie platy“ – ale možno od neho vyžadovať principiálne politické postoje, aký prejavil 9. marca 1994 prezident Michal Kováč vo svojom vystúpení v Národnej rade Slovenskej republiky, keď ostro kritizoval stav pomerov v krajine a autokratický spôsob vládnutia premiéra Vladimíra Mečiara.

Rozhodnutie predsedu strany Smer-SD Roberta Fica uchádzať sa o post sudcu Ústavného súdu SR bolo komentované ako jeho pokus o útek z politiky. Nech už dopadne akokoľvek, bývalý premiér týmto krokom potvrdil, že je „lame duck“ – teda chromá alebo krívajúca kačica – čo je politická metafora pre amerického prezidenta, ktorý po zvolení svojho nástupcu v úrade má obmedzený politický vplyv tým, že na svojom poste zostane už iba krátke obdobie. Uvedený metaforický termín sa týka aj politikov a činiteľov na nižšej úrovni, ktorý už nebudú zvolení na ďalšie obdobie, čím sa znižuje ich dôveryhodnosť a vplyv. Nech sa bude bývalý premiér akokoľvek usilovať, jeho záujem pokračovať vo svojej verejnej aktivite ako ústavný sudca je signálom, že už prestáva byť perspektívnym partnerom politických elít, ktoré rozhodujú o smerovaní spoločenského vývoja na Slovensku.

Čoskoro by sa občania Slovenskej republiky mali dozvedieť, aký bude úplný zoznam kandidátov na úrad hlavy štátu. I keď zoznam je temer úplný, nie je ešte isté, kto bude v zápolení o funkciu prezidenta republiky reprezentovať najsilnejšiu vládnu stranu – ani to, či jeden z potenciálnych kandidátov na úradovanie v Grasalkovičovom paláci si to nakoniec nerozmyslí a do prezidentskej súťaže sa zapojí. Mnohí občania spájajú s osobou prezidenta ilúzie a priania, ktoré im nemôže splniť – ani ich zásadne ovplyvniť – pretože Ústava Slovenskej republiky mu takéto kompetencie pri výkone jeho úradu neposkytuje. Ale kandidáti na prezidenta vedia, že mnohí občania to nevedia, a preto im dokážu nasľubovať aj „modré z neba“, aby ich hlas vo voľbách získali. Možno to ilustrovať napríklad novoročným príhovorom Roberta Mistríka, ktorý je odhodlaný „prispieť k riešeniu reálnych potrieb všetkých občanov.“ Ako sa tento „nestranícky“ kandidát vyjadril, v jeho prezidentskom programe ich vidí takto: „vyššia životná úroveň a vyššie platy, slušná a spravodlivá krajina, ochrana našej krásnej prírody a rozvíjanie našich tradícií.“

Postavenie prezidenta Slovenskej republiky v ústavnom systéme nášho štátu nie je väčšine občanov dostatočne známe – aj keď si ho volia priamo – takže s osobou prezidenta mnohí spájajú nádeje a želania, ktoré im hlava štátu nemôže splniť. I napriek tomu však prezident v ich očiach predstavuje inštitúciu, ktorá môže napríklad podľa ich očakávaní ovplyvniť dokonca výšku mzdy alebo dôchodku, kvalitu zdravotníckej starostlivosti alebo úroveň školského systému – v každom prípade by mal garantovať sociálnu spravodlivosť a rešpektovanie ústavy. Predovšetkým však občania by chceli vidieť v prezidentovi morálnu autoritu a nielen ústavného činiteľa s ústavne viac-menej presne vymedzenými právomocami. Politikom ide hlavne o to, aby prezidentský úrad zastával človek, ktorý s týmito právomocami zachádza tak, aby to vyhovovalo ich mocenským záujmom alebo nekomplikovalo im vládnutie podľa ich straníckych predstáv a cieľov, ktoré prezentovali občanom.