21. novembra 2026

Agenti umelej inteligencie efektívne pomáhajú spravodajským službám – Kontrarozviedka  dostáva novú úlohu: strážiť aj samotné algoritmy AI

Od Igor Cibula

Informácie z mnohých zdrojov potvrdzujú, že použitie umelej inteligencie v spravodajských službách už nie je len experiment, ale súčasť bežnej práce. Najviac to vidíme na príkladoch zo spravodajskej analytiky. Americká CIA minulý rok riadila niekoľko stoviek projektov s umelou inteligenciou. . Podľa zástupcu riaditeľa tejto spravodajskej služby Michaela Ellisa nedávno prvý raz umelá inteligencia vypracovala spravodajskú správu. Analytici majú v najbližších rokoch dostať „AI kolegov“ a neskôr riadiť celé tímy softvérových agentov. Generatívny nástroj Osiris od CIA už používajú tisíce analytikov naprieč 18 americkými spravodajskými službami. Dôvod je jednoduchý: dát pribúda rýchlejšie, než ich ľudia stihnú spracovať. Umelá inteligencia dokáže triediť otvorené zdroje, prekladať, sumarizovať a hľadať súvislosti vo veľkých súboroch informácií. Riaditeľka britskej spravodajskej, bezpečnostnej a kybernetickej agentúry GCHQ (Government Communications Headquarters) Anne Keast-Butlerová – vyštudovaná matematička z Oxfordu s vyše 30-ročnou spravodajskou praxou – prirovnala to k hľadaniu ihly v kope sena, ktoré je dnes rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

S nasadením umelej inteligencie v analytike spravodajskej služby prichádza však nové riziko. Docentka Melissa Gravesová z katedry spravodajských a bezpečnostných štúdií vojenskej akadémie Citadel v Južnej Karolíne  vo svojej eseji v časopise Lawfare upozorňuje, že spravodajské služby už umelú inteligenciu nepoužívajú len ako vyhľadávač. Zaraďujú ju priamo do procesu, v ktorom sa z informácií stáva hodnotenie. Nestačí preto, aby model AI odpovedal presne. Treba vedieť zistiť aj to, či systém, ktorému služba dôveruje, nezneužíva svoj oprávnený prístup k dátam. Kontrarozviedka tak dostáva novú úlohu: strážiť aj samotné algoritmy. Doteraz sa kontrarozviedka zameriavala na ľudské subjekty: špiónov, krtkov, dvojitých agentov a zasvätených osôb. Modely umelej inteligencie nie sú ničím z toho. Nezrádzajú používateľov kvôli peniazom, ideológii, nátlaku a egu. Ale akonáhle organizácia dá systému umelej inteligencie úlohy, prístup a právomoc, model zaujme pozíciu podobnú zasvätenej osobe

Umelá inteligencia môže paradoxne posilniť najstaršiu formu špionáže, prácu s ľudskými zdrojmi. – HUMINT. Thomas Mulligan, bývalý dôstojník CIA a dnes výskumník v spoločnosti RAND, o tom píše v časopise CIA Studies in Intelligence. Podľa neho umelá inteligencia zlacní a sprístupní technický zber informácií. Keď sa však deepfaky a automatizované podvrhy stanú bežnými, dôvera v elektronickú komunikáciu môže klesnúť. Overená informácia od ľudského zdroja, osobné stretnutie či staré metódy ako mŕtve schránky tak môžu opäť získať na cene. Okrem toho Mulligan pripomína, že protivníci môžu pomocou umelej inteligencie masovo vytvárať dokonalé falošné telefonáty a fabrikovať vymyslené správy, čím môžu zahltiť a znehodnotiť odpočúvanie a elektronické spravodajstvo (SIGINT). Umelá inteligencia sťažuje tiež prácu operatívcov v teréne. Rozpoznávanie tvárí, sledovanie digitálnych stôp a hromadné spracovanie dát komplikujú krycie identity aj utajené stretnutia. Rovnaké nástroje, ktoré pomáhajú vlastným analytikom, totiž majú k dispozícii aj protivníci.

Umelá inteligencia v spravodajskej službe človeka nenahradí, ale postupne sa mení to, v čom spočíva jeho hodnota. Stroje preberajú spracovanie dát. Ľuďom zostáva úsudok, budovanie dôvery vo vzťahu k zdrojom a zodpovednosť za rozhodnutia. Náskok získajú služby, ktoré si túto deľbu práce dobre nastavia. Ostatné sa v dátach utopia. Je dôležité si uvedomiť, že spravodajská služba zasahuje do základných ľudských práv, napríklad do súkromia, tajomstva komunikácie či ochrany osobných údajov. Takéto zásahy musí niekto nariadiť, odôvodniť a obhájiť pred súdom, parlamentnou komisiou alebo iným kontrolným orgánom. Právne, disciplinárne aj morálne za to zodpovedá vždy konkrétny človek: spravodajský dôstojník, analytik alebo riadite spravodajskej služby. Umelá inteligencia nemá právnu subjektivitu ani vôľu, takže ju nemožno brať na zodpovednosť. V kontexte so spravodajskou produkciou si treba uvedomiť, že umelá inteligencia hodnotí iba štatistické súvislosti, ale nerozumie zámerom, kontextu a politickým súvislostiam. Iba človek dokáže odhaliť klamlivú informáciu a posúdiť pravdepodobnosť prognostických hypotéz.

***

Autor pri príprave podkladov použil jazykový model Claude (Anthropic, verzia Opus 5.5, november 2026). Výstupy kriticky posúdil a overil v primárnych zdrojoch.