Muž, ktorý odovzdal úrad, ale ponechal si kľúče k tajomstvám – zo štátnych tajomstiev si urobil „sortiment“ svojej poradenskej firmy
Zatknutie bývalého prezidenta nemeckej spolkovej spravodajskej služby BND Augusta Hanninga 6. októbra tohto roku zaujalo nielen Nemcov, ale vyvolalo aj niekoľko znepokojivých otázok v euroatlantickej spravodajskej komunite. Spolková prokuratúra ho viní z vlastizradného vyzvedačstva, vyzvedania štátneho tajomstva, pokusu o vlastizradu a zo spravodajskej agentúrnej činnosti. Vyšetrovanie sa len začína a veľká časť informácií, ktoré sa dostali na verejnosť, pochádza z médií, nie z oficiálnych zdrojov. Aj z nich však možno pochopiť, prečo kauza otriasla dôverou najbližších spravodajských partnerov Nemecka. Medzi dokumentmi nájdenými u Hanninga mal byť podľa médií aj materiál CIA. V Londýne zasa nevylučujú, že britská MI6 dôkladne skúma, či by sa zo zaistených materiálov nedali identifikovať britskí agenti alebo slabé miesta v obrane Západu. V tejto súvislosti sa špekuluje aj o povahe Hanningových kontaktov s bývalým čínskym generálom Wang Ťien-čengom, ktorý 23 rokov pôsobil ako vojenský diplomat v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku a dnes pracuje v Čínskom inštitúte pre medzinárodné strategické štúdie ako expert na Európu, predovšetkým na Nemecko. Nemecké médiá uvádzajú, že mu Hanning mal niekoľko rokov odovzdávať dôverné politické informácie, čiastočne založené na súboroch BND. Týždenník Der Spiegel navyše píše, že vyšetrovatelia preverujú aj možné odovzdávanie informácií azerbajdžanskej spravodajskej službe, a Bavorský rozhlas pripúšťa aj izraelskú stopu.
Podozrenie vzniklo pri vyšetrovaní, ktoré so spravodajskou službou na prvý pohľad nesúviselo: pri kauze únosu detí Christiny Blockovej, dcéry zakladateľa reťazca steakhousov Block House. Podnikateľka si najala bezpečnostnú firmu, s ktorou podľa médií spolupracovali bývalí príslušníci izraelského Mossadu a aj August Hanning. Hamburská prokuratúra preto v septembri 2025 prehľadala jeho dom a okrem iného našla množstvo utajovaných dokumentov BND z obdobia, keď už v službe nepôsobil. Podľa prokuratúry ich Hanning získaval od svojho niekdajšieho podriadeného Manfreda Dankesreitera, ktorý viac ako dve desaťročia viedol kanceláriu viacerých prezidentov BND a do dôchodku odišiel v marci 2026. Obaja sa mali na jar 2010 dohodnúť, že Dankesreiter bude za odplatu priebežne obstarávať informácie zo služby. Do júna 2022 mal Hanningovi takto odovzdať približne 2 000 dokumentov, z ktorých mnohé boli utajované. Podľa médií medzi nimi boli napríklad podklady pre vedenie BND pred týždennými spravodajskými poradami na Spolkovom kancelárstve.
Hanningovi advokáti uviedli, že ich klient priznal držanie tajných dokumentov, popiera však, že by sa dopustil vlastizrady a špionáže proti Nemecku. Obaja muži sú vo väzbe a ani jeden z nich zatiaľ nebol odsúdený. Súčasný prezident BND Martin Jäger tvrdí, že služba včas začala rozsiahle interné vyšetrovanie, ktoré podozrenie potvrdilo. Otázky však vyvoláva zistenie Spiegla, podľa ktorého BND o Dankesreiterovej činnosti pre Hanninga istý čas vedela a dokonca mu ju oficiálne povolila. Ak sa to potvrdí, nepôjde iba o zlyhanie jednotlivcov, ale aj o vážne zlyhanie vnútornej kontroly. Odborníci kritizujú aj to, že štátne orgány dlho nevenovali dostatočnú pozornosť Hanningovým podnikateľským aktivitám v oblasti „obchodného spravodajstva a investigatívneho výskumu“ a lobingu. Rovnako to platí pre rodinnú spoločnosť Hanning Consult, ktorá sa zameriavala na bezpečnostné a geopolitické poradenstvo pre klientov v Kazachstane, Rusku, Číne a ďalších krajinách. Pozoruhodné je, že Hanning v októbri 2019 previedol takmer všetky svoje podiely na manželku a tri dcéry a ponechal si len 0,5 %, no naďalej vystupoval v mene firmy aj pred štátnymi orgánmi. Podľa investigatívnej redakcie Correctiv vykázala spoločnosť v poslednej dostupnej účtovnej závierke za rok 2024 vlastné imanie necelé 3 milióny €. Predseda Parlamentného kontrolného výboru Bundestagu, ktorý dohliada na spravodajské služby, Marc Henrichmann novinárom povedal, že prípad Hanning výbor zamestnáva už dlhší čas.
Analytici zatiaľ nepovažujú Hanninga za ideologicky motivovaného páchateľa. Do popredia sa skôr dostáva finančný motív. Britský denník The Telegraph zverejnil, že Hanning mal vážne finančné problémy a so žiadosťou o pomoc sa obrátil dokonca na vtedajšieho kancelára Olafa Scholza. Insolvenčný správca banky, v ktorej dozornej rade Hanning zodpovedal za dodržiavanie predpisov, od neho a ďalších ôsmich zodpovedných osôb v roku 2021 požadoval takmer 32 miliónov € náhrady škody.
Spravodajská prax pozná pre motívy spolupráce s cudzou službou akronym MICE, ktorý sa v americkej spravodajskej komunite používa od čias studenej vojny:
- M – Money (peniaze): najjednoduchší a najčastejší motív.
- I – Ideology (ideológia): človek verí, že slúži vyššej veci než vlastnej krajine.
- C – Compromise/Coercion (kompromitácia, nátlak): spolupráca vynútená vydieraním.
- E – Ego (márnivosť): zrada z pocitu nedocenenia, urazenej pýchy či túžby po dôležitosti.
Model pôvodne opisuje, prečo človek začne spolupracovať s cudzou spravodajskou službou. Prípad Hanning doň nezapadá celkom presne. Ak sa obvinenia potvrdia, nepôjde o klasické naverbovanie, ale skôr o to, že bývalý šéf rozviedky využil prístup k tajomstvám ako tovar vlastného podnikania. Zároveň však ilustruje, prečo odborníci upozorňujú, že zrada má málokedy jediný motív. Finančná tieseň, pocit vlastnej nepostrádateľnosti po rokoch na vrchole a organizácia, ktorá varovné signály prehliadala, sa môžu navzájom posilňovať.
Z doterajších vyjadrení politikov aj bezpečnostných expertov vyplýva, že ďalšia diskusia sa bude točiť okolo troch otázok: ako kontrolovať najvyššie vedenie spravodajskej služby, ako legislatívne upraviť pôsobenie jej bývalých šéfov a ako reagovať na varovné signály, že niekto zneužíva svoje niekdajšie postavenie. Na žiadnu z nich neexistuje odpoveď, ktorá by na sto percent zaručila ochranu pred únikom utajovaných informácií. Zlyhanie človeka na zodpovednom poste nemožno nikdy úplne vylúčiť. Možno však vytvoriť legislatívne záruky a zlepšiť fungovanie inštitúcií tak, aby sa riziko znížilo na minimum, napríklad prísnejšími pravidlami pre kontakty bývalých funkcionárov s ich niekdajšími podriadenými či povinným preverovaním ich podnikateľských aktivít po odchode zo služby. Pri všetkých takýchto opatreniach treba pamätať, že priveľa podozrievania ničí morálku a že dôvera zostáva jedným z pilierov efektívnej spravodajskej služby.