Špionáž v ére umelej inteligencie – Napriek zlepšeniu toku spravodajských informácií HUMINT zostáva nenahraditeľný
Téma, že umelá inteligencia (AI) by mohla zmeniť fungovanie spravodajských služieb, nie je nová. Zatiaľ sa však menšia pozornosť venovala dôsledkom jej využívania pre operácie ľudského spravodajstva – HUMINT-u pretože AI umožňuje kvalitný technický zber informácií lacnejším a dostupnejším. Keďže AI podkopáva bezpečnosť elektronickej komunikácie, tradičné operatívne techniky – ktoré operatívni spravodajskí dôstojníci používajú tisícročia – stávajú sa závažnejšími so zreteľom na nevyhnutnosť dodržiavania bezpečnosti a konšpirácie. V takomto rámci prezentuje uvedenú problematiku bývalý operatívny dôstojník CIA – teraz výskumník think-tanku RAND Corporation – Thomas Mulligan v článku „Prečo na ľudskom spravodajstve stále záleží,“ ktorý uverejnil v edícii Centra pre štúdium spravodajských informácií (CSI) – Studies Intelligence v marci 2026. Autor sa zameral na špionáž v zahraničí a zaoberá sa tým, čo by ľudia zapojení do HUMINT-u mali robiť vo vzťahu k špičkovej umelej inteligencii (AI).
Podľa Thomasa Mulligana umelá inteligencia premení každodennú prácu operatívneho dôstojníka – spôsob, akým vyhľadávajú, posudzujú, rozvíjajú, verbujú a riadia agentov. Na prvom mieste treba spomenúť, že hlavnou výzvou operácií HUMINT-u je sledovanie. Ak je operatívny dôstojník odhalený pri vykonávaní operatívneho úkonu (napr. stretnutí s agentom alebo umiestňovaní technického zariadenia), nasledujú dôsledky. Operatívny dôstojník je usvedčený ako vykonávateľ spravodajskej činnosti a v najlepšom prípade je vyhostený. Najmiernejším výsledkom pre agenta je uväznenie. Nastáva geopolitický spätný efekt, ktorý ovplyvňuje ďalšie operácie a záujmy. Preto sú operatívni dôstojníci vyškolení a nacvičujú techniky na odhaľovanie a prekazenie sledovania. Účinné sledovanie voči dobre vyškoleným operatívnym dôstojníkom je nákladné. Pravidelne si ho môžu dovoliť len najschopnejší protivníci. Doteraz účinné sledovanie znamenalo viacero sledovacích tímov, z ktorých každý má viacerých sledovačov; vozidlá a ďalšie technické vybavenie; a veľa sledovania a čakania. No technológia – vrátane AI -znižuje náklady na sledovanie a zároveň zvyšuje jeho rozsah a účinnosť. Kamery sú jasným príkladom. Umiestnené pred domom a pracoviskom známych alebo podozrivých spravodajských dôstojníkov, ako aj na dopravných uzloch, monitorujú pohyby dôstojníkov a pomáhajú modelovať ich správanie. A robia akékoľvek miesto vo svojom zábere nevhodným pre operatívne úkony (napr. operatívny dôstojník sa nemôže stretnúť s agentom, ak toto stretnutie bude zaznamenané).
Vďaka umelou inteligenciou podporovanému rozpoznávaniu tvárí a vzorov dokážu bezpečnostné služby bez ľudského zásahu identifikovať potenciálnu spravodajskú aktivitu, ktorá si zaslúži bližšiu pozornosť. Zvuk zachytený z osobných zariadení a pevných (možno skrytých) mikrofónov možno rýchlo spracovať na kontrarozviedne účely. Hoci s dozrievaním technológie AI na odčítavanie z pier môže zvukové sledovanie v niektorých prostrediach zastarať. Už dnes možno na sledovanie každého známeho alebo podozrivého operatívneho dôstojníka nasadiť lacné miniatúrne drony. Sú dostatočne malé na to, aby unikli odhaleniu, a keď sú riadené AI, dokážu fungovať nepretržite v koordinovaných rojoch, čím sa zabezpečí, že v sledovaní nevzniknú medzery. Keď operatívny dôstojník vstúpi do budovy, AI dokáže identifikovať všetky možné východy a nasadiť drony na ich pokrytie. Na obzore sú tiež nové technológie, ako nanodrony. Drony o rozmeroch ~1 centimeter by nemuseli čakať vonku; jednoducho by, utajene, sprevádzali operatívneho dôstojníka do budovy. Samotná sledovacia technológia je len časťou kontrarozviedneho riešenia. Rovnako dôležitá je AI, ktorá automatizuje a riadi dron.
Umelú inteligenciu možno použiť aj na identifikáciu operatívnych úkonov. Keď sledovaný operatívny dôstojník minie inú osobu, systém AI dokáže toto stretnutie vyhodnotiť ako potenciálny nenápadný kontakt. Identitu okoloidúceho možno zistiť pomocou rozpoznávania tváre a okamžite naň možno nasadiť dodatočné sledovanie. V tomto však existujú hranice. Každý deň, v každom meste, desiatky ľudí bezstarostne odhadzujú papierové poháre na zem. Takmer všetci z nich sú iba znečisťovatelia. Občas je jedným z nich operatívny dôstojník vykonávajúci mŕtvu schránku. Nie je jasné, ako by akýkoľvek sledovací systém – či už riadený AI, alebo iný – dokázal medzi nimi rozlíšiť.
Pre operatívneho dôstojníka z toho vyplývajú dve ponaučenia. Po prvé, čoraz menšia tolerancia voči remeselnej nedbanlivosti. Nepresné pohyby a časovanie, ktoré dnes nevyvolávajú žiadne vážne kontrarozviedne obavy (hoci by sa im, samozrejme, malo predchádzať), by čoskoro mohli byť katastrofálne. Ak je mŕtva schránka SD karta prilepená do papierového pohára, operatívny dôstojník sa musí uistiť, že karta je bezpečne uchytená, aby mohol pohár odhodiť ako smeti. Nemôže pohár opatrne položiť na zem, aby sa uistil, že karta z neho nevypadne. Takéto správanie je neprirodzené – a AI to dokáže rozpoznať. Miera chyby medzi operatívnou činnosťou a civilným správaním, ktoré má napodobňovať, sa zužuje. Druhé poučenie: krytie nadobudne na dôležitosti. Bezpečnostná služba nemôže vyšetrovať každý prípad odhadzovania odpadkov, aby odhalila tých niekoľko málo prípadov operatívnej činnosti. Môže však vyšetrovať každý prípad odhadzovania odpadkov u známeho alebo podozrivého spravodajského dôstojníka.
Umelá inteligencia je užitočná aj v prípade preverovania dobrovoľných informátorov, ktorí sami spontánne ponúknu spoluprácu spravodajskej službe. Predstavujú totiž dilemu. Na jednej strane ich treba brať vážne, pretože mnohí z najhodnotnejších agentov začali svoj tajný vzťah práve ako tzv. ľudia z ulice. Na druhej strane, väčšina z nich je pomätená, sú to fabrikátori (vymýšľajú si alebo skresľujú informácie), návnady alebo inak nepoužiteľní. Riziká kontaktu s takýmito osobami by mohla posudzovať umelá inteligencia, ale aj tak nie je vylúčené odmietnutie dôležitého zdroja.
Aj keď umelá inteligencia výrazne zlepší kvalitu a množstvo spravodajských informácií, ktoré dokáže zbierať a vyhodnocovať, zostane kritický zvyšok, ktorý môže získať iba HUMINT. Do tejto kategórie môžu patriť informácie uložené v systémoch bez pripojenia k internetu, zámery zahraničného vedenia, ako aj informácie o existencii a prevádzke „vypínačov“ systémov umelej inteligencie, ktoré by boli pred AI utajené, pretože ich účelom je zmierniť incidenty straty kontroly nad danými systémami AI. A pokiaľ ide o geopolitickú súťaž – podobne ako to je pri dostihoch – malá výhoda môže znamenať rozdiel medzi bohatstvom a skazou. Tradičné techniky HUMINT-u môžu byť dôležité aj kvôli možnosti incidentov „straty kontroly“ týkajúcich sa budúcej AI. HUMINT zabezpečuje informácie kategoricky odlišným spôsobom, odolným voči technologickým zlyhaniam.