Strategický prínos ukrajinských útokov na ruskú „nepotopiteľnú lietadlovú loď“ – Krym viaže čoraz väčšie ruské zdroje

Stovky vyhorených a zuhoľnatených vrakov ťahačov s návesmi, cisternových nákladných vozidiel a rôznych vojenských transportérov lemujú krajnice hlavnej ruskej zásobovacej trasy vedúcej z vlastného územia Ruska na Krym a okupovanú južnú Ukrajinu. Míľa za míľou ležia v priekopách pri ceste prevrátené a zablokované vraky vozidiel – zásobovacie transporty, ktoré nikdy nedosiahli svoj cieľ. Tento 390-míľový úsek – najpriamejšia trasa z ruského zásobovacieho centra Rostov na Done do oblasti Čierneho mora – si vyslúžil prezývku „Diaľnica smrti,“ ktorú mu dali ukrajinskí i ruskí vojaci. Od začiatku apríla jedna vlna ukrajinských dronov za druhou vyradila z prevádzky kľúčovú pobrežnú trasu pozdĺž Azovského mora a zničila severné mosty na Kryme cez Čongarský prieliv. Ukrajinské údery zablokovali námorné zásobovacie trasy a narušili železničnú dopravu, čím jedinou praktickou cestou na Krym zostal Kerčský most na najvýchodnejšom cípe Krymu. Aj ten je terčom útokov a v súčasnosti zvládne len zlomok predchádzajúcej premávky – z ktorej väčšina smeruje z Krymu. Koncom júna sa na Kerčskom moste každý deň tvorili kilometre dlhé kolóny áut, ktoré sa snažili opustiť Krym.

Pevné zovretie Krymu má dôsledky, ktoré presahujú nielen nepohodlie ruských turistov cestujúcich na polostrov na letnú dovolenku. Ukrajina vyvolala kritický nedostatok paliva a munície na ruskými silami okupovaných územiach na juhu v okolí Záporožia a Chersonu. Vo štvrtok 11. júna ukrajinský 1. samostatný útočný pluk jediným úderom zničil muníciu a palivo určené pre pozície v Záporoží – spolu s až 50 vojenskými vozidlami, ktoré boli naložené a pripravené na výjazd. Ofenzíva na Kryme tak výrazne obmedzuje schopnosť Ruska vykonávať vojenské operácie na jeho južných bojiskách. Ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie po celej krajine krízu ešte zhoršili, keďže znížili rafinérsku kapacitu Ruska o približne štvrtinu a spôsobili nedostatok dodávok v celej krajine. Už niekoľko dní paralyzujú výpadky elektriny Sevastopoľ, najväčšie mesto na Kryme. Guvernér  okupovaného Krymu Sergej Aksjonov 21. júna pozastavil predaj benzínu civilistom a oznámil, že palivo budú dostávať iba štátne a vládne inštitúcie.

„Ukrajina zastavila dodávky paliva na južný front“ –  vysvetlil Serhij Kuzan, riaditeľ think tanku Ukrajinské centrum pre bezpečnosť a spoluprácu – „čo paralyzuje ruskú vojenskú logistiku a izoluje ruské sily. Na dočasne okupovaných územiach už dochádza k nedostatku paliva. To obmedzuje využívanie vojenskej techniky a negatívne ovplyvňuje logistiku: sťažuje striedanie jednotiek, evakuáciu ranených a dodávky zbraní.“ V máji ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo, že strategická „logistická blokáda“ premení Krym z polostrova na ostrov izolovaný od ruského pevninského územia. Cieľom tejto systematickej a viacstrane kampane je odrezať všetky zásobovacie trasy, ktorými sú ruské sily zásobované cez okupovanú južnú Ukrajinu. Krym slúži ako kľúčové logistické centrum a tylová základňa pre celý južný front. Všetky ruské jednotky v Chersonskej a Záporožskej oblasti dostávajú zásoby a podporu buď cez pozemné trasy, alebo cez Krym. Ukrajinský minister obrany Michajlo Fedorov vyhlásil, že Ukrajina chce odrezať polostrov od ruských dodávok a zároveň zničiť kľúčovú infraštruktúru s cieľom, aby ruská okupácia „vyschla na koreni.“

Umožní to Ukrajine prejsť do protiofenzívy a získať späť územie. Zatiaľ sa to však nestalo, hoci ani toľko propagovaná letná ofenzíva Ruska nikam neviedla. „Ukrajina formuje bojisko,“ vysvetlil George Barros z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). „Oslabujú ruské frontové línie. Rusov môžu nechať v tejto zraniteľnej pozícii určitý čas, možno aj mesiace, a potom prejdú do protiútoku.“ Zbrane, ktoré spôsobujú tento chaos, sú prevažne drony stredného doletu – lacné, vyrábané doma a schopné zasiahnuť ciele takmer 200 míľ od frontu. Medzi novo vyvinuté ukrajinské modely patria FP-2 a Behemoth, pričom ten druhý má podľa CNN cestovnú rýchlosť 180 km za hodinu a je schopný niesť 35-kilogramovú bojovú hlavicu. Ich dosah predlžuje ruské zásobovacie trasy tým, že núti vojenskú logistiku obchádzať nákladovo najefektívnejšie trasy v rámci zóny úderu. Rusko je tak nútené presmerovať konvoje cez okľuky, prevažne zo severu.

„Táto dronová kampaň nevznikla zo dňa na deň,“ povedal Maksym Beznosiuk, spolupracovník think tanku GLOBSEC pôsobiaci v Poľsku. „Systematické úsilie Ukrajiny o oslabenie ruskej protivzdušnej obrany na Kryme začiatkom tohto roka, vrátane radarových systémov a batérií rakiet zem-vzduch, umožňuje hlbšie údery dronov. To tiež znížilo schopnosť Ruska chrániť vojenské zariadenia na celom Krymskom polostrove a vytvorilo nové príležitosti pre následné údery proti logistickým cieľom.“ Serhij Kuzan tiež uviedol, že „vyčerpávaním Krymu“ Ukrajina ešte zhoršuje „už aj tak vážnu nespokojnosť obyvateľstva na okupovanom Kryme.“ Útoky na elektráreň v Simferopole a rozvodňu v Sevastopole 24. júna spôsobili výpadok elektrickej energie vo veľkej časti Krymu. Polostrov vyhlásil výnimočný stav v dôsledku výpadkov elektrickej energie, prídelového systému na palivo a obmedzení dopravy. Výpadky elektrickej energie spôsobili pokles tlaku vody aj v niektorých častiach mesta a na ďalších miestach polostrova.

Na Kryme sa tým viažu čoraz väčšie ruské zdroje. Ukrajina tak „odvádza pozornosť a sily Ruska“, uviedol Kuzan. „Vieme, že na Kryme sa nachádzajú väčšie kontingenty príslušníkov FSB (hlavnej ruskej služby vnútornej bezpečnosti), pravdepodobne s cieľom potlačiť nesúhlas obyvateľstva. Je tam aj viac vojakov, ktorí napríklad obsluhujú malé systémy protivzdušnej obrany, ktoré boli presunuté z Ruska a z frontovej línie, aby zabezpečili zásobovacie diaľnice. A Rusko neustále skúša nové spôsoby zásobovania Krymu, ako je napríklad budovanie malých pontónových mostov.“ Karanténa nie je úplná a Ukrajina ani nechce, aby to bolo, argumentoval Barros. „Stále existujú spôsoby, ako sa dostať na Krym a z neho preč, a je možné, že to je zámerné,“ podotkol. „Ak niekoho úplne obkľúčite a zablokujete všetky ústupové cesty, zmení to kalkuláciu protivníka. Vo všeobecnosti je lepšie nechať únikovú cestu, aby mal protivník motiváciu odísť, namiesto toho, aby sa zakopal a bojoval do konca.“

Krym je pre Rusko z viacerých dôvodov neoceniteľným geostrategickým prínosom. Rusko sa chváli, že polostrov je jeho „nepotopiteľnou lietadlovou loďou,“ ktorá slúži ako platforma na presadzovanie vzdušnej a námornej sily v celom regióne Čierneho mora, vrátane Kerčského prielivu, ktorý spája Čierne more s Azovským morom. Sevastopoľ je hlavným prístavom ruskej čiernomorskej flotily, ktorú Moskva využíva na obmedzovanie ukrajinského vývozu obilia a tovaru. Rusko tiež pravidelne podniká raketové útoky z polostrova na Mykolajiv a Odesu, pričom tá druhá leží len 300 kilometrov odtiaľ. Ohrozením tejto ruskej pevnosti Ukrajina vysiela ruskému ľudu signál, že invázia prezidenta Vladimíra Putina na polostrov nepriniesla bezpečnosť, ktorú sľúbil v roku 2014.

***

Článok publicistu Paula Hockenosa z časopisu Foreign Policy.