11. júla 2026

Summit NATO v Ankare si možno vykladať ako symbolické gesto – Spojenci sa naučili nepripisovať Trumpovym vyjadreniam príliš veľký význam

Od Igor Cibula

Analytici charakterizovali summit NATO v Ankare skôr ako symbolické gesto než konkrétny posun. V tomto kontexte hlavná hodnota summitu je politická – potvrdilo sa, že atlantickí spojenci stále komunikujú, stále sa stretávajú a snažia sa demonštrovať jednotu, i keď základné nezhody a pochybnosti nezmizli. Preto výsledky z Ankary možno vnímať viac ako upokojenie a vyslanie signálov než ako prínos konkrétnych okamžitých zmien. Redakčná rada britského denníka Financial Times konštatovala, že summity aliancie sa stali cvičeniami v ovládaní nevyspytateľného amerického prezidenta. Pripomenula, že prívrženci Donalda Trumpa už dlho vyzdvihujú jeho nepredvídateľnosť ako hlavný motív jeho vedenia, ak nie priamo ako jeho strategickú super silu. Určite sa teda budú tešiť z lavíny politických obratov o 180 stupňov, geografických nepresností, urážok spojencov a všeobecnej výstrednosti, ktoré charakterizovali jeho úvodné vystúpenia na summite v Ankare.

Zdalo sa, že americký prezident pricestoval v hroznej nálade. Európski lídri v NATO dúfali, že sa na summite podarí vyhnúť sa ďalšej verejnej hádke s Amerikou, zabrániť ďalšiemu oslabovaniu jednoty aliancie a sústrediť sa na to, ako ju posilniť v čase akútnej neistoty. Mali na mysli to, ako alianciu prehodnotiť a vybaviť na vojnu v 21. storočí. Namiesto toho sa dočkali klasického karnevalu Trumpovych výstrelkov. Vyčítal európskym lídrom, že nepodporili jeho vojnu v Iráne, ktorá počas summitu opäť ožila. Zdalo sa, že si pomýlil Japonsko s Iránom, keď tvrdil, že „Islamská republika Japonsko“ vystrelila 111 rakiet na lietadlovú loď USS Abraham Lincoln. Vyhrážal sa prerušením obchodných vzťahov so Španielskom, ktoré ostro kritizoval ako „stratenú vec“ a „hrozného partnera v NATO“. (Španielsko zaostáva v snahe splniť cieľ aliancie vynakladať do roku 2035 5 % HDP na obranu a odolnosť.) Čo je však pre alianciu vážnejšie a znepokojujúcejšie, Trump sa opäť vrátil k svojej obsesii, že Grónsko by malo byť súčasťou USA, čo vyvolalo rázne stanovisko Dánska, že Grónsko nie je na predaj. Celkovo vzaté, pre čínskych a ruských diplomatov, ktorí to sledovali z diaľky, to rozhodne nebola ukážka, ktorá by vzbudila obdiv k stavu aliancie, ktorá po roku 1945 zaručovala mier vo väčšine Európy.

Summit mal aj druhú – a pre Európanov radostnejšiu – kapitolu. Trump bol vraj v súkromí ústretovejší. Vyslovil niektoré z najviac proukrajinských poznámok počas svojho prezidentovania; uviedol, že je pripravený udeliť Kyjevu licenciu na koprodukciu protiraketových striel Patriot, ktoré sú kľúčové na odrážanie ruských balistických rakiet. Pred odchodom Trump jasne vyjadril, že USA zostanú v aliancii – hoci je to znakom toho, aké pochmúrne boli vyhliadky, keď takéto vyhlásenie nebolo samozrejmosťou. Predstavitelia NATO tiež načerpali optimizmus z oznámení, ktoré naznačujú, že ich stratégia preberania väčšej časti bremena od Ameriky prináša ovocie. Patrí sem spoločný nákup prieskumných a transportných lietadiel. Tieto dohody pomôžu znížiť závislosť NATO od americkej výstroje a sú pozitívnym signálom, že Európa začína zintenzívňovať svoje iniciatívy v oblasti obstarávania. Podobne je potrebné privítať oznámenie Nemecka, že od USA zakúpi rakety Tomahawk. Washington už skôr v tomto roku uviedol, že ruší plány na nasadenie práporu vybaveného týmito raketami v Nemecku.

Ide o krok vpred pre Európu, ktorá sa snaží prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu. Spojenci USA sa však naučili nepripisovať Trumpovym vyjadreniam príliš veľký význam. Nikoho by neprekvapilo, keby sa budúci týždeň obrátil proti Ukrajine a dištancoval sa od svojich vyjadrení o systémoch Patriot. Jediným členom NATO, ktorý mal tento týždeň dôvod na skutočnú radosť, bola hostiteľská krajina – Turecko. Trump naznačil, že zruší svoj zákaz z roku 2019 týkajúci sa nákupu stíhačiek F-35 Tureckom. Dodal, že USA zrušia sankcie, ktoré boli uvalené na Turecko v nasledujúcom roku. Pre Recepa Tayyipa Erdoğana, autokratického tureckého prezidenta, ktorý práve dohliadal na nové tvrdé zásahy proti svojim oponentom, to bol úžasný výsledok. Európskym lídrom NATO sa podarilo odvrátiť najhorší scenár – Trumpov odchod z rokovania. Ich boj o transformáciu aliancie sa však sotva začal. Vo všeobecnosti je ich politikou vyhovieť Trumpovi a svoje pochybnosti si nechať pre seba, aby bol spokojný. Niet divu, že záujem o summit lídrov plánovaný na budúci rok je vlažný.