Najdôležitejší spojenci a partneri Ameriky s hrôzou pozerajú na Washington – Úzky účtovnícky pohľad na geopolitiku sa nemusí USA vyplatiť

Po necelých dvoch mesiacoch pri moci spôsobil americký prezident Donald Trump Spojeným štátom a celému svetu taký šok, že hrozí, že sa to bude považovať za banálne. Netreba uvádzať príklady predtým nemysliteľných alebo dlho obávaných krokov, o ktoré sa Trump pokúsil. Takmer každý deň prináša nové príklady, od jeho nevyprovokovanej a nezmyselnej obchodnej vojny s Kanadou, s náznakmi starosvetského imperialistického expanzionizmu, až po jeho nejasné, ale dlho očakávané zblíženie s Ruskom. Washington si ako dlhoročný zabezpečovateľ a presadzovateľ určitého svetového poriadku zvykol vnímať všetko čo robí ako normu, ktorej sa ostatní, či sa im to páči alebo nie, budú musieť prispôsobiť – a jedného dňa ju pravdepodobne aj ocenia. Ale zatiaľ čo sa Američania snažia vyrovnať so seizmickými zmenami, ktoré prebiehajú v ich krajine, posledné dni priniesli v zahraničí scény, ktoré ukazujú, že ak nedôjde k zásadnej korekcii kurzu, tentoraz to bude inak.

Profesor Columbijskej univerzity Howard W. French vo svojej analýze publikovanej v americkom časopise Foreign Policy uvádza, že nejde ani tak o odvážny a obdivuhodný odpor Kanady a Mexika alebo o roztrpčenie menších krajín, ako sú Panama a Grónsko. Má na mysli rastúcu odozvu niektorých najdôležitejších spojencov a partnerov Washingtonu vo vzdialenejších krajinách. Ako jeden z ohromujúcich príkladov cituje prejav, ktorý pravicový centrista Claude Malhuret predniesol minulý týždeň vo francúzskom Senáte „Európa sa nachádza v kritickom bode svojich dejín. Americký štít sa rozpadá, hrozí opustenie Ukrajiny, posilnenie Ruska. Washington sa stal Nerónovým dvorom, so zápalistým cisárom, poslušnými dvoranmi a šašom nadopovaným ketamínom, ktorý má na starosti čistky v štátnej správe. Je to tragédia pre slobodný svet, ale predovšetkým je to tragédia pre Spojené štáty. Trumpov odkaz je, že nemá zmysel byť jeho spojencom, pretože vás nebude brániť, uvalí na vás vyššie clá ako na svojich nepriateľov a bude sa vyhrážať, že zaberie vaše územia, pričom bude podporovať diktatúry, ktoré vás napadnú. Ešte nikdy v histórii americký prezident nekapituloval pred nepriateľom. Nikdy žiadny z nich nepodporil agresora proti spojencovi. Nikdy nepošliapal Ústavu USA, nevydal toľko výkonných príkazov, neodvolal sudcov, ktorí mu v tom mohli zabrániť, jedným šmahom neprepustil vyšší vojenský personál, neoslabil všetky kontrolné mechanizmy a rovnováhy a neovládol sociálne média. Toto nie je neliberálny posun – je to začiatok konfiškácie demokracie. Pripomeňme si, že na zvrhnutie Weimarskej republiky a jej ústavy stačil jeden mesiac, tri týždne a dva dni.“

Krátko po Malhuretovom prejave – 11. marca za zatvorenými dverami sa stretlo viac ako 30 šéfov armád z niektorých najstabilnejších a najtrvácnejších partnerov Washingtonu, vrátane členov NATO a Európskej únie, aby začali premýšľať o tom, ako zabezpečiť bezpečnosť vo svete, v ktorom ju už Spojené štáty nezabezpečujú. Nikto zo Spojených štátov nebol pozvaný. Toto stretnutie naznačilo, že mnohí Európania sa obávajú, že Washington, ak ešte nie je celkom nepriateľom, mohol by sa ním stať. V centre týchto globálnych otrasov je zjavná kalkulácia Trumpovej administratívy, že finančná podpora, ktorú Washington poskytol Ukrajine od začiatku ruskej invázie v plnom rozsahu v roku 2022, a bezpečnostné záruky, ktoré vďaka tomu získala Európa, jednoducho nestoja za viac ako 120 miliárd dolárov, ktoré to Spojené štáty stálo.

To je však asi taký úzky účtovnícky pohľad na geopolitiku, aký si len možno predstaviť. Všetci okrem najväčších ignorantov si musia uvedomiť, že celkové výdavky Washingtonu na Ukrajine dramaticky blednú v porovnaní s výhodami, ktoré Spojeným štátom, Európe a veľkej časti sveta priniesol povojnový medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Akokoľvek sú tieto normy nedokonalé, svet, ktorý funguje na základe pravidiel a hodnôt, je neporovnateľne lepší ako svet, ktorý sa riadi len hrubou silou a rozmarmi.  Bolo by však hrubou chybou sústrediť sa len na to, ako sa prebiehajúce zmeny dotknú Európy alebo tej kedysi všeobecne obľúbenej, ale dnes ohrozenej veci zvanej „Západ.“ Zatiaľ čo sa Európania snažia prispôsobiť Trumpovým autoritárskym sklonom a náklonnosti k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, vyrovnávajú sa s nevyhnutnosťou prezbrojenia, čo bude mať ďalekosiahle dôsledky.

Uprostred preskupovania posledných mesiacov bolo prvým reflexom liberálnych demokracií obetovať záujmy najchudobnejších a najslabších. Dôkazom toho bola Trumpova teatrálna vojna proti údajnému vládnemu plytvaniu, v rámci ktorej sa jedným z prvých cieľov stala Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj. Keď závratne pokračoval v rušení agentúry, megabilionár Elon Musk, ktorého Trump poveril, aby znížil federálne výdavky, nazval hlavný nástroj Washingtonu na pomoc chudobným krajinám „zlom.“. Mnohí analytici teraz očakávajú, že jeho ďalším cieľom budú výdavky na sociálne poistenie chudobných, dôchodcov a chorých v krajine prostredníctvom programov ako Medicaid a Medicare – a možno aj sociálne zabezpečenie, ktoré Musk označil za podvod. Čo to má spoločné s Európou a takzvaným rozvojovým svetom? Zvýšením európskych obáv v súvislosti s bezpečnosťou Trump takmer zabezpečil, že dlhoroční západní partneri Washingtonu budú nasledovať jeho kroky a opustia iné krajiny – nie z pohŕdania alebo zo zloby, ale v záujme sebazáchovy. Bez ohľadu na to, či to niekto považuje za potrebné, tým, že štát preruší podporu krajinám s nízkymi príjmami, podľa definície sa správa sebecky.

Veľká Británia sa už na túto cestu vydala. Vo februári britský premiér Keir Starmer oznámil plány na zníženie zahraničnej pomoci prakticky v rovnakom čase, keď sa snažil zapôsobiť na Trumpa tým, že sa zaviazal vynakladať viac prostriedkov na bezpečnosť doma aj v Európe. Ostatné krajiny bohatého sveta ho budú určite nasledovať. Jeden z najzávažnejších dôsledkov správania novej americkej administratívy je možno ten, o ktorom sa najmenej hovorí. Tým, že príslušníci niekdajšieho Západu úzko uprednostňujú vlastnú vojenskú bezpečnosť, konajú v ilúzii založenej na predstave, že Európa môže prosperovať za vysokými múrmi. Keďže chudobní ľudia vo svete stále viac zaostávajú – a sú ničení rastom populácie, neschopnosťou dostatočne rýchlo sa industrializovať alebo vytvárať pracovné miesta a šírením chorôb – neostane to bez reakcie. Ich konflikty, populačný rast a napokon aj migrácia otrasú bohatým svetom v takej miere, akú si dnes málokto vie predstaviť.