Na odstrašenie Ruska potrebuje Európa Ukrajinu – Je čas diskutovať o tom, akú úlohu zohráva Ukrajina v obrane Európy

Bezpečnostná architektúra Európy sa v reálnom čase mení. Vojna Ruska proti Ukrajine a návrat prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu spochybnili základné predpoklady, na ktorých spočíva európska bezpečnosť. Európa je ohrozená Ruskom a stratila Spojené štáty ako svojho najvyššieho garanta bezpečnosti. Trumpova nepriateľská nálada voči NATO a nejednoznačný postoj k článku 5 Severoatlantickej zmluvy znamenajú, že Európa sa už nemôže spoliehať na to, že Spojené štáty sa postavia na jej obranu, ak Rusko zaútočí. Napriek Trumpovej občasnej rétorike o NATO, ktorá má za cieľ vyvolať dobrý pocit, jeho nepredvídateľnosť a nespoľahlivosť zásadným spôsobom podkopávajú dôveryhodnosť záväzkov USA voči Európe, ktoré sú kľúčové pre odstrašujúcu silu NATO. Správy o tom, že Spojené štáty plánujú ďalej znižovať počet svojich vojakov v Európe a obmedziť bezpečnostnú pomoc štátom v prvej línii, svedčia o sťahovaní Washingtonu z Európy. Pri odchode si Spojené štáty môžu bez problémov vziať so sebou aj Grónsko – čo by znamenalo koniec NATO a pochovalo akúkoľvek pretvárku, že Spojené štáty majú záujem o európsku bezpečnosť.

Ako uvádza v americkom časopise Foreign Policy analytik Štokholmského centra pre východoeurópske štúdie Fredrik Wesslau, Rusko medzitým pokračuje vo vojne proti Ukrajine a je zaneprázdnené zbrojením a rekonštrukciou svojich síl. Kremeľ sa už vidí vo vojne s Európou, hoci sa to prejavuje hlavne v takzvaných hybridných útokoch na celom kontinente. Rusko prešlo na vojnovú ekonomiku, na ktorú teraz vynakladá približne 40 percent svojho rozpočtu. Jeho cieľom je mať ozbrojené sily v počte 2,38 milióna vojakov, z ktorých 1,5 milióna by boli aktívni vojaci. Ročne vyrába 1 500 bojových tankov, za tri mesiace viac munície, ako NATO za rok, a tvrdí, že úspešne otestovalo jadrovú riadenú strelu. Európski lídri začínajú chápať vážnosť situácie, čo podčiarkuje ich záväzok vynaložiť 5 % HDP na obranu a infraštruktúru súvisiacu s obranou. Prezbrojenie však potrvá nejaký čas a miera, do akej budú hlavné európske krajiny ochotné a schopné bojovať, je v najlepšom prípade nejasná.

Čo môže Európa urobiť, aby sa pripravila na svet, v ktorom Spojené štáty nestoja za ňou a Rusko sa možno pripravuje na útok ? Odpoveď môže byť rovnako zrejmá, ako kontroverzná: Európa musí Ukrajinu pevne začleniť do svojej bezpečnostnej architektúry. Ukrajina, ktorá je ostrieľaná bojmi, skúsená a hlboko odhodlaná brániť sa ruskej agresii, by už nemala byť vnímaná len ako príjemca bezpečnostnej pomoci. Ukrajina má potenciál stať sa jedným z najdôležitejších poskytovateľov bezpečnosti – možno tým najdôležitejším – pre zvyšok Európy, najmä keď sa Spojené štáty stiahnu z kontinentu. V praxi je Ukrajina už teraz významným poskytovateľom bezpečnosti pre Európu. Bojom proti Rusku a obranou svojho práva na existenciu ako slobodný a demokratický štát Ukrajina bráni celú Európu. Oslabuje Rusko, viaže ruské vojská a pôsobí ako predsunutá obrana pre spojencov NATO. Odpor Ukrajiny mení spôsob, akým kontinent vníma svoju vlastnú obranu. Otázkou teraz je, ako formalizovať a udržať túto úlohu v širšom európskom rámci.

Logika súčasnej a budúcej úlohy Ukrajiny v európskej bezpečnosti je nespochybniteľná. Od začiatku rozsiahlej invázie vo februári 2022 Ukrajina účinne bojovala a Rusko utrpelo najmenej 1 milión vojenských strát. Ukrajina nielenže vytlačila útočníkov z rozsiahlych území na severe, východe a juhu, ale podarilo sa jej aj vtrhnúť do Ruska a viac ako pol roka držať významnú časť Kurského regiónu. Zabránila Rusku získať vzdušnú prevahu a podarilo sa jej zasiahnuť ciele viac ako tisíc kilometrov vo vnútrozemí Ruska. Pomocou útokov dronmi a raketami rýchlo vyčerpáva ruské prostriedky protivzdušnej obrany. Na bojisku Ukrajina zničila viac ako polovicu arzenálu ruských tankov, bojových vozidiel pechoty, obrnených transportérov a delostreleckých systémov. Dnes má Ukrajina po Rusku najväčšiu vojenskú silu v Európe, ktorá má okolo 900 000 vojakov. Tieto v bojoch ostrieľané jednotky vykonávajú od roku 2014 základnú úlohu NATO – obranu proti ruskej agresii. Ukrajinskí vojaci rozumejú ruskému spôsobu vedenia vojny a novej realite vojny s dronmi lepšie ako ktorýkoľvek člen NATO.

Ukrajinské skúsenosti s nákladovo efektívnymi opatreniami proti dronom už pomáhajú štátom NATO v prvej línii, ktoré zaznamenali ruské vpády do svojho vzdušného priestoru. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ponúkol Dánsku ukrajinských odborníkov na boj proti dronom po tom, ako bolo nad letiskom v Kodani zaznamenaných niekoľko dronov, pravdepodobne ruských. Ponúkol tiež ukrajinské know-how pre plány Európskej únie vybudovať „dronovú stenu” na jej východnej hranici. Ukrajinci vedia, ako používať zbrane NATO lepšie ako vojaci NATO. Vďaka používaniu rôznorodých systémov NATO presne chápu, čo funguje a čo nie v skutočnom boji. Museli tiež nájsť pragmatické riešenia a postupy, keď zbrane NATO neboli tak účinné, ako sa očakávalo. Ukrajina rozvíja impozantný obranný priemysel, špeciálne prispôsobený na odolávanie Rusku. Európskym obranným spoločnostiam – vrátane výrobcov dronov, ktorí chcú využiť ukrajinské odborné znalosti – podarilo sa v krajine etablovať napriek prebiehajúcej vojne.

Ako možno formalizovať nadmernú úlohu Ukrajiny v obrane Európy? Prvým krokom by mohlo byť, aby sa Ukrajina stala garantom bezpečnosti pobaltských štátov. Vzhľadom na ruský revanšizmus a nezáujem USA je zraniteľnosť Estónska, Lotyšska a Litvy zrejmá. Ako obzvlášť exponovaná časť východného krídla NATO sú neustále vystavené hybridným útokom Ruska – naposledy vpádmi troch ozbrojených lietadiel MIG-31 do estónskeho vzdušného priestoru. Nie je vôbec nepredstaviteľné, že Rusko si vyberie jeden z pobaltských štátov, aby otestovalo odhodlanie NATO a Trumpovu ochotu brániť spojenca. Ako varovali rôzni analytici, experti na spravodajské služby a plánovači obrany, Rusko by mohlo predstavovať vojenskú hrozbu pre pobaltské štáty krátko po skončení vojny na Ukrajine alebo po spomalení bojov.

Budúca ponuka ukrajinskej pomoci by mohla mať formu železnej bezpečnostnej záruky, na základe ktorej by Ukrajina považovala útok na jeden z pobaltských štátov za útok na seba. Táto záruka by bola ponúknutá po ukončení ruskej vojny proti Ukrajine; je nepravdepodobné, že by Ukrajina mohla vyslať vojakov do pobaltských štátov, kým sa bráni proti Rusku. Tento záväzok by bol nevyhnutne jednostranný. Neznamenalo by to, že pobaltské štáty by sa zaviazali bojovať proti Rusku v prípade, že by Rusko obnovilo vojnu proti Ukrajine. Táto asymetria by predchádzala námietkam ostatných členov NATO, ktorí chcú zabrániť tomu, aby Ukrajina vstúpila do NATO zadnými dverami. Namietali by proti záväzku troch pobaltských členov NATO vstúpiť do vojny s Ruskom, ak by Ukrajina bola opäť napadnutá. Takáto dohoda by mohla rýchlo vyústiť do väčšej vojny medzi Ruskom a celým NATO.

V praxi by sa Ukrajina zaviazala vyslať vojakov, aby bojovali po boku NATO na obranu pobaltských štátov. Bezpečnostná dohoda by mohla zahŕňať aj dodávky zbraní, munície, logistickú podporu a spravodajské informácie. Na zabezpečenie tranzitu ukrajinských vojakov a vybavenia do Pobaltia by bola potrebná samostatná dohoda s Poľskom. Po skončení alebo stabilizácii súčasnej vojny by ukrajinské jednotky mohli byť umiestnené aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve po boku síl NATO. Ukrajinské jednotky s bojovými skúsenosťami by mohli cvičiť a učiť pobaltské jednotky. Švédsky ostrov Gotland by mohol byť tiež využitý na umiestnenie ukrajinských jednotiek a predbežné umiestnenie zbraní. Ako ďalšie ustanovenie takéhoto bezpečnostného paktu by si Ukrajina mohla vyhradiť právo priamo zaútočiť na Rusko v prípade, že by Rusko zaútočilo na jeden z pobaltských štátov. To by bolo nepochybne kontroverzné, ale nelíšilo by sa to od iných záväzkov kolektívnej bezpečnosti, ako je článok 5 zmluvy o NATO. Dôležité je, že by to malo významný vplyv na ruské vojenské plánovanie, skomplikovalo by to strategické kalkulácie Ruska a zvýšilo by to náklady akéhokoľvek útoku.

Nič z toho by nemohlo nahradiť NATO. Budúce vlády USA sa môžu rozhodnúť pre obnovenie spolupráce s týmto blokom a dokonca aj Trump by mohol poskytnúť určitú formu podpory pobaltským štátom. Bezpečnostná dohoda by sa mala vnímať ako dodatočná bezpečnostná vrstva k tej, ktorú poskytuje NATO. Aj jednostranná bezpečnostná dohoda, ako je táto, by mala pre Ukrajinu niekoľko výhod.

Po prvé, zdôraznila by skutočnosť, že Ukrajina nie je len spotrebiteľom bezpečnosti, ale aj jej poskytovateľom. Táto zmena v naratíve je dôležitá vzhľadom na názor časti Západu – vrátane USA – že Ukrajina je nevďačným príjemcom vojenskej pomoci. Bezpečnostná dohoda by ukázala, že podpora Ukrajiny nie je charitou, ale vychádza z hlbokého záujmu o európsku bezpečnosť. Po druhé, Ukrajinu by to pevnejšie zakotvilo v európskej bezpečnostnej architektúre a ukázalo, ako môže zohrávať ústrednú úlohu v akýchkoľvek budúcich bezpečnostných opatreniach. Bezpečnostná dohoda by mohla byť prvým krokom k ďalším obranným alianciám medzi Ukrajinou a európskymi štátmi na fronte, vrátane severských krajín. Okrem NATO by budúcnosť európskej bezpečnostnej architektúry mohla pozostávať zo siete vzájomne sa posilňujúcich regionálnych aliancií. Po tretie, bezpečnostná dohoda by vyžadovala zaradenie Ukrajiny do vojenského plánovania NATO pre pobaltské štáty. To by posunulo de facto integráciu Ukrajiny do štruktúr aliancie a ďalej posilnilo interoperabilitu, čím by sa Ukrajina priblížila k členstvu v NATO. Posilnilo by to argumenty Ukrajiny za členstvo tým, že by ukázalo, ako môže prispieť ku kolektívnej bezpečnosti. Nakoniec, takýto krok by bol prekvapením, a to nielen pre Kremeľ.Zmenil by rámec úlohy Ukrajiny v európskej bezpečnosti. Ukázal by strategickú iniciatívu a odhodlanie a zároveň by Rusko dostal do defenzívy.

Európa sa prebudila do úplne nového sveta. Bezpečnosť, ktorú lacno zabezpečovali Spojené štáty a ktorá bola základom európskeho mieru a prosperity od druhej svetovej vojny, už nie je samozrejmosťou. Hoci európski lídri stále dúfajú, že NATO dokáže odradiť ruský útok, je potrebné zvážiť alternatívy. Prezbrojenie bude trvať nejaký čas, ktorý Európa nemusí mať. Zrejmé riešenie je začleniť Ukrajinu do bezpečnostnej architektúry Európy a bezpečnostná dohoda s pobaltskými štátmi by mohla byť prvým krokom týmto smerom. Je čas začať s Ukrajinou diskutovať o tom, ako formalizovať úlohu, ktorú už zohráva v obrane Európy.