Premiér Fico kopíruje v zahraničnej politike vzory z Kremľa – Slovensko je však civilizačne, ekonomicky a politicky zakotvené v štruktúrach Západu

Do Kyjeva pricestoval nemecký kancelár Friedrich Merz spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom, aby všetci traja spolu s poľským premiérom Donaldom Tuskom hovorili s ukrajinským prezidentom Volodomyrom Zelenským. Budú rokovať o ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine, čo má byť signál ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, že ich podpora Kyjeva vo vojne s Ruskom bude pokračovať. Ako uviedol časopis Der Spiegel,  Merz si túto návštevu pripravil už v stredu počas svojho prvého telefonátu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom . Kancelár informoval amerického prezidenta o spoločnom vyhlásení a ten podľa zdrojov blízkych Merzovi zareagoval priaznivo. Trump následne na portáli Truth Social sprísnil tón voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a pohrozil sankciami, ak Rusko odmietne súhlasiť s prímerím. Lídri ďalších štátov tzv. koalície ochotných – vrátane českého premiéra Petra Fialu – sa do rokovaní v Kyjeve pripoja on-line na diaľku.

V kontexte s uvedenými rokovaniami na podporu Ukrajiny v Kyjeve propagandistická návšteva predsedu slovenskej vlády Roberta Fica v Moskve pri príležitosti ruských osláv ukončenia II. svetovej vojny je politickým gestom, ktoré je nielen prejavom náklonnosti k agresívnemu autoritatívnemu režimu Putina, ale výrazne spochybňuje tiež euroatlantickú orientáciu Slovenskej republiky. Pre našich spojencov v NATO a v Európskej únii premiér Fico prestáva byť dôveryhodným partnerom, pretože otvorene demonštruje iný prístup k akútnym problémom súčasnej geopolitickej situácie, ako naši euroatlantickí spojenci. Prejavom jeho najzásadnejšieho zlyhania je fakt, že v interpretácii vojny na Ukrajine prijal naratív ruského agresora a začal bez zábran „papagájovať“ floskule ruskej propagandy. Možno predpokladať, že Fico vyhodnotil situáciu tak, že Putin v dobyvačnej vojne na Ukrajine zvíťazí, a preto chce získať sympatie ruského diktátora.

Robert Fico kopíruje aj iné zahraničnopolitické prístupy Kremľa, čo dokázal vo februári tohto roku, keď vycestoval do USA, kde nadšene vystúpil na konzervatívnej konferencii CPAC (Conservative Political Action Conference). Pri tejto príležitosti chválil prezidenta Trumpa a s odvolaním sa na svojho „priateľa, maďarského premiéra Viktora Orbána“ deklaroval, že Európa potrebuje rozmanitosť názorov. Americkí analytici si všimli, že ruská eufória z Trumpa už pominula, ale „pre Putina ponúka nová americká administratíva príležitosť nielen na priaznivú ekonomickú dohodu v čase rastúceho nebezpečenstva pre Rusko, ale aj na to, ako sa dostať z chaosu na Ukrajine bez straty tváre.“ Vo vzťahu k aktuálnej administratíve vo Washingtone zdá sa, ako keby Fico čítal „noty z Kremľa,“ keď nevyberavo útočí proti Európskej únii, ale bez slova kritiky  prehliada Trumpovi deštrukčnú colnú vojnu a jeho nevraživosť voči Európe.

Obrat v zahraničnopolitickej rétoriky premiéra Fica do značnej miery súvisí s jeho vnútropolitickou pozíciou. Znervózňujú ho prieskumy volebných preferencií, krehkosť vládnej koalície i potenciálne negatívne vyhliadky sociálno-ekonomického vývoja na Slovensku. Zneužíva strach z rozšírenia vojnového konfliktu na Ukrajine a straší jeho následkami pre Slovensko. Kormidlo vládnej politiky otáča pomaly na Východ, ale robí to opatrne, pretože nielen, že nechce riskovať vzburu občanov, ktorí Slovensko považujú za súčasť Európy, ale uvedomuje si, že reálne je Slovensko zakotvené v ekonomických štruktúrach Západu. Čím by napríklad zaplátal diery v štátnej kase, keby nebolo dotácií z eurofondov ? Z toho dôvodu si vymyslel zahraničnopolitickú doktrínu „štyroch svetových strán,“ hoci aj jeho cesta do Moskvy svedčí o tom, že primárne inklinuje na jednu stranu.

„Ťarbavá“ opozícia bojuje proti Ficovej kolaborantskej politike rečičkami na tlačových konferenciách a pouličnými demonštráciami, ktoré už vyčerpávajú svoj protestný potenciál. Žiaľ, iba „vydedený“ opozičný vodca Igor Matovič ako jediný z opozičných vodcov vycestoval do Kyjeva, aby tam – v čase, keď sa Robert Fico „krčil“ pri kremeľskom múre – demonštroval v Kyjeve na Majdane, že nie všetci Slováci stoja za Ficom a že mnohí zostávajú solidárni s Ukrajinou, ktorá sa bráni pred ruským agresorom. Ani prezident republiky Peter Pellegrini nekoná tak, ako sa od ústavného činiteľa v jeho postavení očakáva. Susednú krajinu na východ od našich hraníc napadol agresor, ktorý koná v rozpore s medzinárodným právom. Po našich skúsenostiach z augusta 1968 predstavuje pre nás potenciálne ohrozenie, a preto by prezident ako hlava štátu mal zaujať rovnaký postoj, ako naši spojenci v NATO a v Európskej únii !