Ako verbujú ruské služby agentov na jedno použitie na Západe – Operácie pod „falošnou vlajkou“ slúžia Putinovym sabotážam v Európe
Koncom augusta slovenská polícia oznámila, že v spolupráci so spravodajskými zložkami – SIS a Vojenským spravodajstvom – bol zmarený podpaľačský útok na fabriku firmy Skyeton v Haniske pri Prešove, ktorá vyrába drony pre ukrajinskú armádu. Ako podozriví páchatelia boli identifikovaní dvaja občania Lotyšska a jeden Ukrajinec; neskôr polícia zadržala ako podozrivého zo spoluúčasti na pokuse o sabotáž ďalšieho Ukrajinca. Po odhalení pripravovanej sabotáže agentúra Reuters, slovenskí ústavní činitelia a niektoré redakcie dostali e-mail, v ktorom sa k zmarenej sabotáži prihlásila skupina Global Citizens War 1984 (GCAW1984). Analytici si všimli, že má narýchlo vytvorené krytie: doménu jej webovej stránky zaregistrovali tohto roku na jar, tesne pred útokom v auguste nahrali naň manifest skupiny a použitý text nesie ruské jazykové stopy. Analýza expertov odhalila, že pripravovaný útok na fabriku firmy Skyeton v Haniske pri Prešove bola „operácia pod falošnou vlajkou.“
Za operácie pod falošnou vlajkou sa považujú spravodajské alebo vojenské akcie, pri ktorých ich skutočný organizátor zakrýva svoju identitu a navodzuje dojem, že akciu vykonal niekto iný – napríklad iný štát, teroristická skupina alebo domáci aktér. Motívom iniciátorov operácií pod falošnou vlajkou je zmiasť vyšetrovanie, odviesť zodpovednosť alebo vyprovokovať reakciu dotknutej strany voči nesprávnemu aktérovi. Organizátorovi takejto operácie ide o to, aby utajil svoju úlohu v sabotážnej akcii, pri príprave atentátu alebo kybernetického útoku. V podmienkach hybridnej vojny operácia pod falošnou vlajkou slúži na manipuláciu verejnej mienky alebo medzinárodného spoločenstva. Často sa ako príklad spomína Gliwický incident, keď príslušníci SS preoblečení v poľských uniformách prepadli nemeckú rozhlasovú stanicu v Geiwitz, vysielali provokatívne vyhlásenie v poľštine a na mieste zanechali mŕtvolu väzňa z koncentračného tábora, čo Hitler použil ako zámienku na inváziu do Poľska.
V súčasnej dobe príkladmi operácií pod falošnou vlajkou sú kybernetické útoky, keď útočníci zámerne zanechávajú digitálne stopy smerujúce na iný štát alebo skupinu (napr. falošné jazykové nastavenia kódu, cudzie IP adresy). Pri kybernetických operáciách sa falšujú tzv. digitálne odtlačky – a to používaním nástrojov, kódu alebo infraštruktúry spájanej s iným štátom alebo skupinou. Stopy sa falšujú nastavením jazyka systému, časových pásiem kompilácie alebo metadát tak, aby smerovali na iného páchateľa. Využíva sa tiež recyklovanie už zverejneného malvéru iných aktérov. Pri informačných mediálnych operáciách sa používajú falošné účty s ukradnutou identitou a šíria sa manipulované dokumenty alebo nahrávky falošného pôvodu. Pri kybernetických operáciách pod falošnou vlajkou nie je vylúčená ani kompromitovaná infraštruktúra tretích strán, keď sa používajú servery VPN alebo botnety registrované v inej krajine, prípadne priamo sa preberie štruktúra inej skupiny.
V súčasnosti v operáciách pod falošnou vlajkou je využívaný model „agentov na jedno použitie.“ Bolo preukázané, že ruské spravodajské služby – predovšetkým vojenská GRU – sa snažia prostredníctvom sociálnych sietí cez tisícky inzerátov verbovať tzv. sabotérov, pričom cieľom je celá Európa Ide o lacných, ľahko nahraditeľných ľudí často bez ideologickej motivácie, jednoducho najatých za peniaze cez internet. Muži v priemernom veku 34 rokov boli verbovaní cez aplikácie ako Telegram, pričom často nemali nijaké preukázateľné väzby na Rusko a boli motivovaní iba peniazmi. Prof. Bart Schuurman z Leidenskej univerzity analyzoval scenár takéhoto náboru a opísal proces jeho náboru takto:
1. Prvý kontakt: Človek sleduje proruské kanály na Telegrame a natrafí na výzvu: „Ak si skutočný patriot, klikni na tento odkaz a uvidíme, čo dokážeš”. To je prvý krok k náboru.
2. Neškodná testovacia úloha: Regrút dostane jednoduchú úlohu – napríklad ísť do mesta ako Brusel a vylepiť plagáty proti NATO alebo s proruskými odkazmi, celé to natočiť a poslať riadiacemu dôstojníkovi. Ak je dôstojník s výsledkom spokojný, dostane záujmová osoba malú odmenu v kryptomene, možno 50 €.
3. Postupná eskalácia: Nasleduje ďalšia inštrukcia – „Vieš vyrobiť Molotovov koktail? Vieš urobiť video, ktoré ukáže, že funguje?” -za 100€. Potom už úloha znie: „Hodiť ho na sklad so zásobami pre Ukrajinu a natočiť to -za oveľa vyššiu sumu.
4. Koniec: Takto to pokračuje, kým záujmovú osobu si nezaviažu k spolupráci.
Ľudia bez spravodajského výcviku sú obvykle verbovaní na jednorazové úlohy v operáciách pod cudzou vlajkou. Ak dôjde k odhaleniu ich účasti na sabotážnom čine, právne nie je jednoduché im dokázať, že spolupracovali s cudzou mocnosťou. Ide totiž aj o to, že kontrarozviedka síce intenzívne monitoruje sociálne siete – vrátane spomínaného Telegramu – ale nemá záujem odkryť iné prostriedky osvedčené pri odhaľovaní sabotérov a agentov cudzích mocností. Je to klasický konflikt medzi transparentnosťou trestno-právneho procesu a záujmom národnej bezpečnosti. Spravodajské prostriedky a metódy sledovania, dešifrovania, infiltrácie a analýzy komunikácie sa dajú opakovane použiť len vtedy, ak protivník nevie, že existujú. Ich odhalenie v jednom prípade by znefunkčnilo ich použitie v budúcnosti. Z toho dôvodu aj v súčasnosti ruské aktivity pod falošnou vlajkou na Západe neboli verejne prezentované takými argumentmi, ktoré by ruským službám prezradili potenciál našich bezpečnostných štruktúr.