Ženy v štruktúrach spravodajských služieb

Ženy v štruktúrach spravodajských služieb


03.10.2017

Môj referát na 10. medzinárodnom sympóziu na tému „Spravodajské služby v zmenenom operačnom prostredí“, usporiadanom Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD) a Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy 6.12.2016 v Bratislave uvádzam v tejto rubrike ako prvý príspevok. Chcel by som pravidelne publikovať vlastné názory a poznatky, ale aj názory a skúsenosti mojich kolegov so spravodajskej komunity.

Dame Stella Rimington – „prvá dáma špionáže“

 

K úvahám o postavení a poslaní žien v štruktúrach spravodajských služieb ma do určitej miery inšpiroval rozhovor v britskom denníku The Guardian, kde šéf kontrarozviedky MI5 Andrew Parker hovoril o úlohách tejto bezpečnostnej služby na obdobie  najbližších piatich rokov a medzi inými spomenul predsavzatie dosiahnuť v nábore rovnováhu pohlaví 50 na 50.  Uvedenej téme som venoval pozornosť už skôr, ale keď som to spomenul mojim profesionálnym kolegom zo spravodajskej komunity, zdalo sa im, že ženy v spravodajských službách si skôr zaslúžia pozornosť ako námet pre popkultúru, než aby sa osobitne rozoberal ich význam a prínos pre efektívne fungovanie rozviedky alebo kontrarozviedky. Vieme však, že ani v popkultúre nedominujú ženy, ale hrdinovia typu Jamesa Bonda a ženám sa dostávajú skôr periférne úlohy. Ba dokonca možno považovať za ironicky príznačné, že spisovateľ Ian Fleming podľa literárnych historikov opísal Bondovu šéfku - pani „M“ – na základe charakteristík, ktoré sa vzťahovali na vedúce postavy britskej spravodajskej komunity mužského pohlavia, ako boli admirál John Godfrey, William Melville, Claude Dansey alebo Maxwell Knight. Až neskôr prišla v roku 1992 do čela britskej MI5  prvá žena – Dame Stella Rimingtonová, ktorú BBC nazvala „prvou dámou špionáže.“ Ďalšou ženou na poste generálneho riaditeľa MI5 bola barónka Eliza Manningham Buller (2002-2007); spravodajská dôstojníčka z aristokratickej rodiny osvedčila sa ako šéfka sekcie boja proti írskemu terorizmu a vo funkcii riaditeľky MI5 viac priblížila službu  britskej verejnosti – a to tým, že zriadila webovské stránky na internete a zaviedla nábor agentov prostredníctvom inzerátov v novinách.

 

Zastúpenie žien v britskej spravodajskej komunite

 

Podľa najnovších údajov spravodajského a bezpečnostného výboru britskej Dolnej snemovne ženy na vedúcich pozíciách v bezpečnostnej službe MI5 predstavujú 27 %, v rozviedke MI6 pätinu z celkového stavu riadiaceho manažmentu a v štruktúrach britskej rádiorozviedky - Government Communications Headquarters (GCHQ) toto číslo činí iba 18 %. Kvôli úplnosti štatistického prehľadu o spravodajských bezpečnostných štruktúrach vo Veľkej Británii ešte spomeniem Úrad pre bezpečnosť a boj proti terorizmu (OSCT) – vznikol v roku 2007 – kde na vedúcich pozíciách pôsobí iba 16 % žien. Britská parlamentná komisia označila uvedené čísla za kritický stav a niektorí poslanci naliehali, aby sa pri nábore žien hľadali nové a inovatívne spôsoby, ktoré poskytnutú príležitosť pre talentované ženy nielen v operatívnej činnosti, ale aj útvaroch spravodajskej analýzy a SIGINT-u, ktorý v aktuálnom operačnom prostredí plní niekedy nenahraditeľnú funkciu. V tomto rámci nábor žien pre britské spravodajské agentúry sa orientuje hlavne na ženy v „strednom veku“ s ustáleným sociálnym a rodinným zázemím. Flexibilné pracovné prostredie v spravodajskej službe kladie totiž na ženy - v porovnaní s mužmi – zvýšené nároky, čo si vyžaduje od žien emocionálnu stabilitu a určitú životnú zrelosť.

 

Kariéra žien v CIA

 

Postavením žien a otázkami ich profesionálno-kariérneho postupu v spravodajských službách sa zaoberajú nielen vo Veľkej Británii, ale osobitnú pozornosť venujú tejto téme aj v Spojených štátoch, kde v apríli 2012 vtedajší riaditeľ CIA generál David H. Petraeus zriadil osobitnú poradnú skupinu pre ženy vo vedení. Jej poslaním bolo hľadať spôsoby, ako zlepšiť kariérny postup žien v CIA. Na čelo tejto expertnej skupiny pozval generál Petraeus bývalú ministerku zahraničných vecí Madeleine K. Albrightovú so zreteľom na jej životné skúsenosti kariérnej diplomatky i jej rešpektovanú spoločenskú autoritu. V tíme externe spolupracovali aj piati bývalí významní armádni, bezpečnostní a spravodajskí činitelia, ktorí dôverne poznali vnútorné podmienky fungovania bezpečnostných a spravodajských štruktúr USA. Záverečná správa skupiny s odporúčaniami bola dokončená vo februári 2013 a je k dispozícii na internetovej stránke CIA. Dokument konštatuje, že ženy tvoria 46 % personálu CIA, čo v porovnaní s rokom 1980 predstavuje nárast o 8 %. Dôležitý je údaj, že za obdobie od roku 1980 sa zvýšilo zastúpenie žien v riadiacich funkciách z 9 % až na 44 percent.  Výsledkom analýzy expertnej skupiny sú viaceré systémové odporúčania, ktoré by mali zmeniť kultúru personálnej práce v agentúre. Medzi zaujímavé výsledky personálnej analýzy patrí zistenie, že ženy by častejšie ako muži v určitých obdobiach svojej kariéry využili flexibilné možnosti práce – napríklad možnosť pracovať na čiastočný úväzok - keby to nemalo negatívny dopad na vývoj ich ďalšej kariéry v službe.

 

Problémy diskriminácie žien v spravodajskej komunite USA

 

Problematikou postavenia žien v spravodajskej službe a otázkami ich služobného postupu sa začali zaoberať v CIA už v roku 1991, keď vznikla štúdia, ktorá odhalila kariérnu diskrimináciu žien v spravodajskej službe, favorizovanie mužov pri obsadzovaní vedúcich pozícií a dokonca oficiálne tolerovanú prax sexuálneho obťažovania žien. Podľa údajov tejto štúdie ženy vtedy tvorili štyridsať percent príslušníkov CIA, ale iba 17 % boli dôstojníčky operatívy a len 9 % žien sa dostalo do riadiacich funkcií. V roku 1992 cca 250 žien podalo skupinovú žalobu kvôli profesionálnej diskriminácii a obťažovaniu; súd ich žalobe vyhovel. Proces reformy prístupu k uplatneniu žien v americkej spravodajskej komunite nebol však jednoduchý a až v roku 2010 sa stala žena najvyššou šéfkou významnej spravodajskej agentúry USA. Na post riaditeľky National Geospatial-Intelligence Agency (NGA) nastúpila v roku 2010 Letitia Longová, ktorá túto zodpovednú funkciu zastávala až do roku 2014. Predtým štyri roky pôsobila ako námestníčka riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby (DIA). Podotýkam, že táto dáma nie je jediná žena, ktorá sa prepracovala až do najvyšších poschodí americkej spravodajskej komunity.

 

Utajené údaje o ženách v SIS

 

Dovolil som si stručný torzovitý exkurz do problémov, súvisiacich s postavením žien v štruktúrach spravodajskej komunity vo Veľkej Británii a v USA. Na porovnanie som získal informáciu o štruktúre žien, ktoré sú v služobnom pomere v Slovenskej informačnej službe. Ženy predstavujú v SIS 39,89 % celkového personálneho stavu služby; na operatívnych útvaroch pôsobí 14,95 % a na logistických útvaroch 80,05 %. Vysokoškolské vzdelanie všetkých stupňov má 65,27 % príslušníčok spravodajskej služby. Na riadiacich funkciách je zaradených 24,78 %, z toho pozície na úrovni manažmentu zastáva 14,28 percenta žien. Jediný verejne prístupný údaj poskytuje internetová stránka Slovenskej informačnej služby, kde sa v správe o činnosti SIS v roku 2015 uvádza, že „mužov pôsobí v službe 60 % a žien 40 %“. Z mojich zdrojov je mi známe, že na spravodajsky významnej pozícii pôsobí iba jediná žena. Ale aj na iných riadiacich postoch v službe boli alebo sú ženy, ako to uvádzajú predchádzajúce údaje. Na rozdiel od britských poslancov výboru pre spravodajské a bezpečnostné služby Dolnej snemovne  členovia Osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti SIS ani členovia  Osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nepovažujú postavenie a poslanie žien v spravodajskej komunite za tak závažnú otázku, aby jej venovali náležitý záujem. Zastávam názor, že téma si zaslúži systematickú pozornosť, a preto by mala SIS vypracovať systém flexibilného využívania žien v špeciálnych profesiách a zaviesť opatrenia, ktoré by rozšírili uplatnenie žien v službe a rozšírili podmienky pre ich kariérny postup.  

 

Ženy sú v spravodajskej službe nenahraditeľné

 

Bývalý riaditeľ Mossadu Tamir Pardo v rozhovore pre izraelský časopis Lady Globes uviedol charakteristiku ženských vlastností, ktoré tzv. nežné pohlavie predurčujú na to, aby v tajnej vojne spravodajských služieb boli nenahraditeľné. A nemal na mysli ani tak ich sexuálny pôvab, ale predovšetkým schopnosť „multitaskingu“, teda vykonávať viac vecí naraz. Podľa bývalého šéfa izraelskej rozviedky „ženy majú dar rozlúštiť situáciu. Na rozdiel od stereotypov, ženy prekonávajú mužov, pokiaľ ide o vnímanie terénu, čítanie situácií a priestorové vnímanie. Keď sú dobré, sú veľmi dobré.“ Vyzdvihol tiež, že ženy dokážu  „lepšie hrať svoju rolu“ než muži, pretože dokážu potlačiť svoje ego, aby dosiahli cieľ. Ženám pomáha aj fakt, že sú vnímané ako slabšie pohlavie a špionáž je mužská práca – čo robí ženy ideálne pre špionáž. K výhodám žien patrí schopnosť spriateliť sa, ľahko čítať v ľuďoch, zistiť ich motivácie i zraniteľnosť.

 

Prekonaná teória rodových stereotypov

 

Pozitívne vyjadrenie Tamira Pardo vyvracia – a zároveň potvrdzuje – teóriu rodových stereotypov, tradičných predsudkov, ktoré sa týkajú mužskosti a ženskosti a považujú sa za dané, prakticky nemenné. Pre rodový stereotyp je typické nediferencované paušálne prisudzovanie určitých vlastností všetkým príslušníkom daného pohlavia. Podľa sociálnych psychológov je charakteristický emocionálnosťou a iracionalitou, zjednodušeným výkladom javov. Napríklad o mužoch sa stereotypne predpokladá, že neplačú. Ženám sa zase pripisuje citlivosť, submisívnosť, poriadkumilovnosť a iné vlastnosti, ktoré sa v prevažujúcej miere nevyskytujú u mužov. Pre rodové stereotypy je charakteristická značná zotrvačnosť a proces ich zmien viac-menej zaostáva za deklarovanými spoločenskými princípmi občianskej rovnoprávnosti a rovnosti.  Je skutočnosťou, že ani v civilizačne najvyspelejších krajinách neboli úplne prekonané rodové stereotypy, podporujúce hierarchický – nerovný vzťah medzi ženami a mužmi. V takomto kontexte slová bývalého šéfa Mossadu o kvalitách žien majú osobitný význam a zavážia ako argument, aby sme k verbovaniu žien do spravodajských služieb pristupovali bez predsudkov a nekládli ich kariérnemu postupu prekážky.

 

Známy príklad agentky Mossad-u

 

Tamir Pardo v rozhovore pre časopis Lady Globes uviedol, že v Mossade existuje rovnaký počet agentov mužského i ženského pohlavia. Jeden z najznámejších prípadov izraelskej ženskej agentky sa týka operácie, ktorej cieľom bolo vylákať informátora Mordechaia Vanunu z Londýna do Talianska, odkiaľ bol tajne unesený do Izraela (1985). Na základe zistenia psychológov Mossadu, že Vanunu sa cíti osamelý, bola na neho nasadená izraelská agentka Cheryl Haninová, vydávajúca sa za americkú turistku „Cindy.“ Dohovorili si spoločnú dovolenku v Ríme, kde namiesto „radovánok“ s Cindy ho čakalo komando Mossadu, ktoré  ho omámeného zavlieklo na izraelskú loď, aby ho dopravila do Izraela, kde ho súd odsúdil na 18 rokov do väzenie za prezradenie izraelského tajného jadrového programu britským novinám Sunday Times. Cheryl Haninová bola americká Židovka, ktorá sa vydala v Izraeli za dôstojníka izraelskej spravodajskej služby a pred akciou proti jadrovému technikovi Vanunu absolvovala výcvik v Mossade.

 

Využitie Nikah al-mutah v špionáži

 

Príklad využívania emocionálnej manipulácie mužov na ich kontrolu a spravodajské vyťažovanie v praxi Mossadu uviedol vo februári tohto roku arabský internetový portál Al Bawaba, ktorý má centrálu v Ammáne a pobočku v Dubaji. V článku od jordánskej agentúry SyndiGate sa zmieňuje o „ženskej špionážnej jednotke“ Mossadu, ktorá zahŕňa mnoho arabských žien, predovšetkým z Maroka. Agentúra sa odvoláva na informácie bližšie nešpecifikovaného Ould El Kabliho, že Mossad vytvoril v Maroku sieť „krásnych žien“, ktoré musia byť moslimského pôvodu od narodenia. Sieť sa údajne orientuje na aktiváciu tzv., teda „dočasných manželstiev“ – čo je vlastne podľa islamu nábožensky schválená určitá forma prostitúcie. Nevesty sa ponúkajú hlavne významným arabským osobnostiam, najmä z regiónu Perzského zálivu. Agentky z tejto štruktúry majú monitorovať cudzincov v Maroku, ktorí sú považovaní za hrozbu záujmom Izraela – alebo tiež osobnosti, významné pre vzťahy medzi Marokom a Izraelom. Okrem toho majú získavať aj informácie o Američanoch arabského pôvodu, pôsobiacich v americkej administratíve alebo v rozvojových mierových projektoch na Strednom východe. Zaujímajú ich Arabi i cudzinci, ktorí sú známi prejavmi protiizraelského cítenia. Nemožno vierohodne určiť mieru spoľahlivosti informácií portálu Al Bawaba, ale určite zrkadlia praktiky spravodajských služieb v regióne.           

           

Dovolím si zdôrazniť, že môj referát nie je mienený ako argumentačná obhajoba pokryteckej  a falošnej doktríny genderového rovnostárstva, ktorým zamorujú svet fanatickí vyznávači evanjelia tzv. politickej korektnosti. Skôr mi ide o to, že sa chcem podeliť o moje poznámky o nezastupiteľnej úlohe žien v efektívnom fungovaní spravodajských služieb. Zaiste niektorí z vás uvádzané konkrétnosti poznáte, ale napriek tomu som ich spomenul, aby som ilustroval význam problematiky ženského fenoménu a akcentoval potrebu venovať mu pozornosť aj v súvislosti s aktuálnym operačným prostredím spravodajských služieb.

 

Významný podiel žien na zadržaní bin Ládina

 

Pre ďalšie uvažovanie týmto smerom možno považovať za zaujímavú inšpiráciu štúdiu o zmene postavenia amerických žien a ich úlohe v spravodajskej komunite, ktorej autorkou je Amy J. Martin z katolíckej Marymount University v Arlingtone. Autorka ju prezentovala na 11. výročnej konferencii International Association for Intelligence Education (IAFIE).  Okrem toho, že štúdia obsahuje historický prehľad niektorých prostriedkov spravodajskej činnosti žien, prezentuje tiež ich dispozície poskytovať pomoc a podporu, ako aj schopnosť viesť spravodajské operácie po celom svete. Ako príklad spomeniem významný podiel žien v analytickej skupine, ktorá rozhodujúcou mierou prispela k úspechu operácie na vypátranie a zadržania Usámu bin Ládina. Skupina analytičiek z tímu CIA – známeho pod kódovým označením „Alec Station“ – dokázala pracovať aj 18 hodín denne, aby spracovali obrovské množstvá dát a poznatky sprostredkovali kolegom. Jedna z nich – Susan Hasler – neskôr v rozhovore pre televíziu CNN povedala, že ženy sú dobrými protiteroristickými analytikmi, pretože ich vlastné ego im nekomplikuje plniť náročné úlohy; ženy na rozdiel od mužov dokážu pripustiť, že niečo nepoznajú, majú medzeru vo vedomostiach, a preto požiadajú o pomoc. Vzdelaná analytička CIA z farmárskej rodiny odišla po 21 rokoch zo služby a venuje sa písaniu románov z prostredia, kde pôsobila. Súhlasím s jej názorom, že „atribúty úspešných spravodajských dôstojníkov sú vytrvalosť, húževnatosť, trpezlivosť a oddanosť.“

 

Zápas s predsudkami ženy stimuluje

 

Počas môjho pôsobenia v spravodajských štruktúrach som sa prakticky nestretol so ženami, ktorým by sa dali vytknúť závažné defekty po profesionálnej stránke. Uvedené konštatovanie sa však nevzťahuje na moje služobné skúsenosti so spravodajskými dôstojníkmi mužského pohlavia. Boli medzi nimi elitní profesionáli a odborníci spoľahlivých kvalít, potom ešte priemerní zamestnanci, ale aj takí, ktorí podľa mojich očakávaní nespĺňali náročné kritéria pre pôsobenie v spravodajskej službe. Nie som však idealista, pretože i ženy v spravodajských službách sú rovnako rôznorodé ako ostatná populácia. Avšak stereotypné predsudky sociálneho prostredia a z toho prameniace bariéry nedôvery– nielen akási vrodená ženská svedomitosť – ich nútia k tomu, aby k svojim služobným povinnostiam pristupovali s maximálnou zodpovednosťou a dokázali mužským kolegom, že sú ich rovnocennými partnermi. Zostáva pravdou, že ak sa chce žena presadiť v takomto prostredí, musí preukázať vyššiu úroveň svojho pracovného výkonu a profesionalitu, ako sa to očakáva od muža v rovnakom alebo podobnom služobnom zaradení. Zmienila sa o tom aj Letitia Longová - šéfka spravodajskej agentúry NGA (National Geospatial-Intelligence Agency) – keď v denníku Washington Post hovorila o svojej spravodajskej kariére a spomínala, ako na poradách v období svojich profesionálnych začiatkov niektorí mužskí kolegovia sústredene a niekedy dokonca s neskrývanými pochybnosťami očakávali, čo povie k diskutovanej téme – a to len preto, že tam bola jediná žena.

 

Ľudské zdroje sú nenahraditeľné

 

Uviedol som  niekoľko poznámok k postaveniu a poslaniu žien v  štruktúrach bezpečnostných a spravodajských  služieb,  ktoré predovšetkým utajeným spôsobom získavajú informácie, potrebné pre riadenie štátu a ochranu spoločnosti pred aktuálnymi bezpečnostnými hrozbami. Viacerí kolegovia predo mnou hovorili o zmenách operačného prostredia, na ktoré musia tieto služby reagovať. Nazdávam sa, že jednou z týchto zmien je neregulovaná migrácia ľudí z iného kultúrno-civilizačného prostredia a s tým súvisiaci problém rozšírenia sociálneho priestoru pre medzinárodný terorizmus. Napriek nesporne efektívnemu rozsiahlemu prieniku informačných a elektronických technológií do spravodajskej činnosti využitie HUMINT-u, teda ľudských zdrojov v spravodajských službách je nenahraditeľným prostriedkom účinného boja proti medzinárodnému terorizmu. Spravodajský prienik do kultúrno-civilizačne uzavretých a samo sa izolujúcich komunít v Európe si vyžaduje, aby spravodajské služby euroatlantického spoločenstva väčšou mierou využívali na kontakt so záujmovými osobami ženy.

 

Ženský faktor je však dôležitý nielen v HUMINT-e, ale aj v ostatných segmentoch spravodajskej aktivity. Ženy zohrali kľúčov úlohu v operáciách elektronického monitorovania komunikácie (SIGINT) a preukázali svojej špičkové kvality aj v kryptológii a pri analýze spravodajských informácií. V USA, Izraeli i vo Veľkej Británii chápu významný príspevok žien pre zvyšovanie efektívnosti spravodajských služieb. Preto sa téme využívania predností ženských kvalít vo svojej činnosti systematicky venujú, vrátane otázok ich kariérneho postupu i flexibilného prístupu k ich pracovnému zaradeniu. Na Slovensku nie sú zatiaľ k dispozícii informácie o tom, že by vrcholní predstavitelia spravodajského spoločenstva venovali tejto téme pozornosť.

 

 

 

 

 

 

 

           

 


Späť