Muž, ktorý sa nebál povedať pravdu Stalinovi do očí - špióni generála Fitina prispeli k odhaleniu tajomstva atómovej bomby

Muž, ktorý sa nebál povedať pravdu Stalinovi do očí - špióni generála Fitina prispeli k odhaleniu tajomstva atómovej bomby


20.06.2020

Pred 79 rokmi - 22. júna - Nemecko vojensky napadlo Sovietsky zväz a prekvapivým útokom zaskočilo sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorým hitlerovská agresia „otriasla“, hoci zo spravodajských zdrojov dostával informácie o tom, že sa Adolf Hitler na takúto operáciu pripravuje a po víťazstvách v západnej Európe Wehrmacht sústreďuje svoje sily v blízkosti sovietskych hraníc. Archívne fondy spravodajských služieb v Moskve poskytujú nemálo dokumentov, svedčiacich o hrozbe blížiacej sa agresie. Sovietske vojenské velenie však nevyvíjalo žiadne preventívne aktivity, aby čelilo bezprostrednému ohrozeniu, i keď pribúdalo signálov naznačujúcich, že vojna s Nemeckom je neodvratná. Dokonca aj britský premiér Winston Churchill a americký prezident Franklino D. Roosevelt varovali Moskvu pred blížiacim sa útokom na ZSSR, ale Stalin to pripisoval ich snahe zatiahnuť Sovietsky zväz do vojny s Hitlerom.

Už viacerí ruskí autori - medzi nimi aj historik špeciálnych služieb Nikolaj Dolgopolov - konkrétne uviedli, ako Stalin reagoval na informácie o blížiacej sa agresii Nemecka. Bolo to 17. júna 1941, keď vtedajší šéf sovietskej zahraničnej spravodajskej služby Pavol Michajlovič Fitin spolu s ľudovým komisárom Štátnej bezpečnosti Vsevolodom Merkulovom prišli do Kremľa, aby Fitin predložil Stalinovi podrobnú správu, ktorej hlavný záver bol - vojna je na spadnutie! Stalin ich ani neponúkol, aby sa posadili, ale ani on si nesadol, ale s fajkou v ústach sa prechádzal po kancelárii. Potom so zjavnou nespokojnosťou sa uprene pozrel na Fitina a vyniesol verdikt. Nepresvedčili ho informácie získané z najspoľahlivejších zdrojov v Nemecku - ani to, že sa mu šéf rozviedky osobne zaručil, že k nemeckému útoku na ZSSR v najbližších dňoch určite dôjde. Ako konštatuje historik Dolgopolov, Stalinovo odmietnutie bolo tragické pre dušu Fitina, ale aj pre sovietsku armádu a - ako sa ukázalo po niekoľkých dňoch - aj pre celú krajinu.

 

Prečo Stalin neveril konkrétnymi faktami dôkladne vyargumentovanej spravodajskej informácii ? Predovšetkým z toho dôvodu, že dostával obrovské množstvo informácií a správ, ktoré si často navzájom protirečili. A okrem toho - viac dôveroval sám sebe. Predložená správa Fitina odporovala strategickým plánom pevne sformovaným v jeho hlave, čo ho nahnevalo. Nemohol pripustiť, že by ho Hitler oklamal. Koniec koncov dohoda s Hitlerom bola uzavretá tesne pred Fitinovou správou. Situáciu ilustruje fakt, že 14. júna 1941 vydala agentúra TASS vyhlásenie, v ktorom vyvrátila všetky klebety „o blízkosti vojny medzi ZSSR a Nemeckom.“ Zdôraznila, že „podľa ZSSR, Nemecko dôsledne dodržiava podmienky sovietsko-nemeckého paktu práve tak, ako Sovietsky zväz.“ Nikolaj Dolgopolov poznamenáva, že nebolo chybou Fitina, ak Nemci opakovane menili dátum útoku na ZSSR. Totiž spravodajské zdroje pravidelne informovali, že Hitler začne ofenzívu 15. mája alebo v prvej dekáde júna a v posledných šifrách z Berlína a Tokia sa objavil úplne iný dátum - 22. jún. A dokonca uvádzali čas - 4,00 h.

 

Z praxe vtedajšej doby sa vie, že Fitinova misia k Stalinovi vzhľadom na jeho reakciu k správe sa mohla skončiť nielen stratou funkcie, ale aj horšie - mohol prísť o hlavu. A to bol aj dôvod, že skúsený komisár Štátnej bezpečnosti Vsevolod Merkulov nešiel prezentovať spravodajskú informáciu sám, ale pripojil sa k náčelníkovi rozviedky. Samotný Pavel Fitin opísal prijatie v Kremli: Nie bez veľkého vnútorného vzrušenia som hovoril, že materiály sú spoľahlivé, získané zo spoľahlivých zdrojov a že ich informácie - ktoré sme dostali od nich už skôr - sa potvrdili.“ Stalin si zapálil fajku a povedal: „Nikomu nemôžeme dôverovať,  okrem Wilhelma Piecka (jedného z vodcov nemeckých komunistov, ktorí žili v emigrácii v Sovietskom zväze - I. C.). Ale ak si myslíte, že je to hodnoverné, dvakrát to preverte.“ Boli odoslané žiadosti o potvrdenie. V čase, keď prebiehala celá táto byrokracia, prišli tri šifrované depeše našich nelegálnych rezidentov z Fínska, Talianska a Poľska: vojna sa začne 22. júna! V niektorých šifrách bol čas uvedený už na hodinu. Po 30 rokoch Fitin k tomu dodal: „Vďaka agentúre s veľkými spravodajskými možnosťami v krajinách, ako Nemecko, Anglicko, USA, Československo, Bulharsko, Francúzsko a niektoré ďalších, vedenie služby od konca roku 1940 do nemeckého útoku na Sovietsky zväz dostalo  údaje, podľa ktorých Nemecko - ktoré okupovalo 13 európskych krajín -  pripravuje útok na ZSSR. Napríklad náš rezident v Prahe informoval o premiestnení nemeckých vojenských jednotiek a vyslaní na hranice Sovietskeho zväzu. Podobné informácie prichádzali od iných rezidentov. Najdôležitejšie informácie sme samozrejme zaslali na tri adresy:  Stalin, Molotov, Vorošilov.“

 

Rozviedka pod vedením Pavla M. Fitina mala počas vojny tri úlohy: zhromažďovať informácie o dianí v Nemecku, o spojencoch a zisťovať, ako spojenci vidia po skončení vojny politickú mapu sveta. Jednou z najdôležitejších úloh bola operácia „Enormoz“ - odhalenie tajomstva výroby jadrových zbraní. Spravodajská služba bola prvá, ktorá venovala pozornosť využitiu jadrovej energie. V roku 1940 Leonid Kvasnikov - ktorý viedol oddelenie vedeckej a technickej rozviedky - upozornil na skutočnosť, že v amerických časopisoch chýbajú akékoľvek články a informácie z oblasti jadrovej fyziky. Okamžite dospel k záveru, že z vojenských dôvodov sa jadrová fyzika náhle zmenila na tajnú disciplínu na Západe. Fitin bez výhrad podporil iniciatívu svojho podriadeného. Rezidenti v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii dostali pokyny, aby sledovali všetky najnovšie trendy v oblasti jadrovej energie, najmä ak ide vojenskú problematiku. Keď sa v rokoch 1943-1944 zaoberalo týmto problémom sovietske vedenie, začali na tom pracovať predovšetkým spravodajskí dôstojníci. Ich úlohou bolo získať čo najviac informácií o plánoch na výrobu nových zbraní, o existujúcom technickom vývoji, ktorý sa uskutočňoval v Nemecku aj v krajinách  spojencov - v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii. Vďaka tomu sovietski vedci a inžinieri rýchlo dostali informácie o technologických úspechoch na Západe, čo výrazne skrátilo čas na ich vlastný vývoj. Keby Sovietsky zväz nezískal jadrové zbrane včas, ocitol by sa v strategicky nevýhodnom postavení voči USA a Veľkej Británii.

 

Pavol M. Fitin prevzal riadenie sovietskej rozviedky v roku 1939 ako 31-ročný. Jednou z jeho hlavných úloh po nástupe do funkcie bolo vytvoriť efektívny systém odbornej prípravy spravodajských dôstojníkov, keďže mnohí skúsení rozviedčíci sa v polovici tridsiatych rokov stali obeťami stalinských represií. Vďaka tomu sovietska spravodajská štruktúra znovu začala fungovať. Do roku 1941 bolo v systéme rozviedky v zahraničí vytvorených  40 rezidentúr, kde pracovalo 240 rozviedčíkov. Najdôležitejšími teritóriami boli Nemecko, Taliansko, Veľká Británia, Francúzsko, USA a Japonsko. Po siedmich rokoch na čele špionáže v máji 1946 bol 38-ročný Fitin v hodnosti generálporučíka menovaný za zástupcu komisára Ministerstva štátnej bezpečnosti v sovietskej okupačnej zóne v Nemecku. Hneď po zatknutí Lavrentija Beriu v roku 1953 bol „pre nespoľahlivosť“ prepustený zo služby a potom pracoval v civilnej sfére. Zomrel v roku 1971. Až po smrti mu v roku 2017 odhalili v Moskve sochu.  


Späť