Svetová bilancia vojenských výdavkov - výdavky Ruska klesli o 20 %, Čína je na druhom mieste, USA vynaložia na armádu 700 miliárd  $

Svetová bilancia vojenských výdavkov - výdavky Ruska klesli o 20 %, Čína je na druhom mieste, USA vynaložia na armádu 700 miliárd $


02.05.2018

Štokholmský medzinárodný mierový výskumný inštitút (SIPRI) uverejnil komplexnú ročnú aktualizáciu databázy vojenských výdavkov v roku 2017 a porovnanie údajov z predchádzajúcich rokov. Zaslúži si pozornosť, pretože zachytáva vývoj vojenských výdavkov na celom svete. SIPRI udržiava totiž najkomplexnejší, najkonzistentnejší a najrozsiahlejší zdroj údajov o vojenských výdavkoch. Na základe týchto údajov si možno urobiť predstavu o aktuálnom geopolitickom vývoji a potenciálnych rizikách, ktoré svet čakajú v bližšej i vzdialenejšej budúcnosti. SIPRI nie je propagandistická inštitúcia ani nástroj tzv. hybridnej vojny. Inštitút pôsobí od roku 1966 v Štokholme, pracuje s údajmi z otvorených zdrojov a vďaka svojej odbornej a vedeckej reputácii je uznávaný ako užitočný nástroj na výskum medzinárodných konfliktov, otázok zbrojenia, kontroly zbraní a odzbrojenia.

Podľa komplexnej ročnej aktualizácie databázy vojenských výdavkov SIPRI celkové svetové vojenské výdavky sa v roku 2017 zvýšili na úroveň 1 739 miliárd $, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast  o 1,1 %. Vojenské výdavky v roku 2017 predstavovali 2,2 % globálneho hrubého domáceho produktu (HDP), resp. 230 $ na hlavu obyvateľa našej planéty. Podľa vyjadrenia predsedu správnej rady SIPRI veľvyslanca Jana Eliassona „pokračujúce vysoké svetové vojenské výdavky sú dôvodom k vážnym obavám.“ Zo zverejnených údajov vyplýva, že čínske vojenské výdavky v roku 2017 opäť vzrástli a pokračovali v rastúcom trende výdavkov, ktorý trvá už viac ako dve desaťročia.  Výrazne rastú výdavky krajín, ako sú Čína, India a Saudská Arábia. Na celosvetovej úrovni sa váha vojenských výdavkov jednoznačne posúva mimo euroatlantického regiónu.

 

Čína - ako druhý najväčší globálny investor - zvýšila v roku 2017 svoje vojenské výdavky o 5,6 % na úroveň 228 miliárd $. Čínsky podiel na svetových vojenských výdavkoch vzrástol z 5,8 % v roku 2008 na 13 % v minulom roku. India vynaložila na ozbrojené sily 63,9 miliardy $, čo predstavuje oproti roku 2016 zvýšenie o 5,5 $. Výdavky Južnej Kórey v porovnávanom období vzrástli o 1,7 %. Je zrejmé, že napätie medzi Čínou a mnohými jej susedmi zvyšuje rast vojenských výdavkov v Ázii. Podobne pôsobia aj rivalita a ozbrojené konflikty na Strednom východe, kde Saudská Arábia zvýšila svoje vojenské výdavky v roku 2017 o 9,2 % a ich úrovňou 69,4 miliardy $ sa dostala na tretie najvyššie miesto na svete. Podiel vojenských výdavkov na hrubom domácom produkte krajín tohto regiónu predstavoval 5,2 %, pričom žiaden iný región na svete nevyčlenil na tento účel viac ako 1,8 % HDP.

 

Za osobitne zaujímavý možno považovať údaj o tom, že vojenské výdavky Ruska po prvýkrát od roku 1998 klesli a výškou 66,3 miliardy $ boli o 20 % nižšie ako v roku 2016. I keď modernizácia ozbrojených síl zostáva prioritou Ruska, jeho vojenský rozpočet bol obmedzený hospodárskymi problémami po roku 2014. V dôsledku obáv z rastúcej hrozby z Ruska sa vojenské výdavky v strednej a západnej Európe zvýšili o 12, resp.1,7 %. Európske štáty, ktoré sú členmi NATO, sa dohodli na zvýšení svojich vojenských výdavkov.  Celkové vojenské výdavky všetkých 29 členských krajín NATO dosiahli v roku 2017 úroveň 900 miliárd $, čo predstavuje 52 % svetových výdavkov. Najvyššou mierou sa na tom podieľali Spojené štáty, ktoré v roku 2017 vynaložili na svoju armádu toľko, ako sedem ďalších krajín s najvyššími vojenskými výdavkami. Úroveň vojenských výdavkov USA 610 miliárd $ sa v rokoch 2016 a 2017 nezmenila. V roku 2018 americké vojenské výdavky výrazne narastú až do výšky 700 miliárd $, aby sa zvýšili personálne stavy armády Spojených štátov a modernizovali sa systémy konvenčných i jadrových zbraní.    


Späť