Politiku USA voči Rusku poháňali viac emócie ako triezva uvážlivosť - nebezpečná slepá ulička medzi Moskvou a Washingtonom

Politiku USA voči Rusku poháňali viac emócie ako triezva uvážlivosť - nebezpečná slepá ulička medzi Moskvou a Washingtonom


30.09.2020

S blížiacim sa termínom amerických prezidentských volieb ozývajú sa v USA hlasy, ktoré naznačujú očakávanie, že ak sa do Bieleho domu dostane demokratický kandidát Joe Biden, mohlo by dôjsť k niektorým významnejším zmenám zahraničnopolitického kurzu Spojených štátov - a to aj vo vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou. V auguste bol uverejnený otvorený list amerických odborníkov, ktorého signatármi sú aj mnohí bývalí činiteli americkej prezidentskej administratívy, nevynímajúc ministrov a veľvyslancov. Autori listu vyzývajú na triezve prehodnotenie amerických záujmov v Rusku, predovšetkým na lepšie pochopenie toho, čo USA od Moskvy očakávajú. Z listu vyplýva, že ruskú politiku Spojených štátov doteraz poháňali viac emócie ako triezva uvážlivosť. Z jeho obsahu možno vyvodiť záver, že ak Joe Biden 3. novembra zvíťazí, Trumpovo obdobie bude vnímané ako dočasné zlyhanie amerického politického systému. A to by pravdepodobne mohlo vrátiť pokojnejšiu atmosféru rusko-americkým vzťahom.

Podľa signatárov listu realita je nakoniec taká, že Rusko za vlády Vladimíra Putina funguje v strategickom rámci hlboko zakorenenom v nacionalistických tradíciách, ktoré rezonujú medzi elitami aj verejnosťou. Prípadný jeho nástupca - dokonca naklonený demokratom - bude pravdepodobne pôsobiť v rovnakom rámci. „Plánovanie politiky USA“ - uvádzajú autori dokumentu – „za predpokladu, že tento rámec môžeme a musíme zmeniť, je scestné. Rovnako by sme boli nerozumní, keby sme si mysleli, že nám nezostáva nič iné, ako držať sa súčasnej politiky. Musíme rokovať s Ruskom takým, aké je, nie takým, aké si prajeme, plne musíme využívať naše sily, ale otvorenou diplomaciou. Takto zameraní sa dokážeme vyrovnať s výzvou, ktorú Rusko predstavuje, a budeme sa snažiť usmerniť naše vzťahy konštruktívnejšou cestou. Ak by sme to neurobili, bude to mať príliš vysokú cenu.“

 

Otvorený list sa nevyhýba ani otázke sankcií proti Rusku, pričom konštatuje, že aj  keď by sankcie mali byť súčasťou „ruskej politiky“ USA, mali by byť uvážlivo cielené a používané spolu s ďalšími prvkami štátnej moci, najmä diplomacie. Neustále hromadenie sankcií predpísaných kongresom ako trestu za ruské kroky na Kryme a na východe Ukrajiny, otrava v Salisbury, porušovanie zmluvy INF a zasahovanie do volieb znižujú akýkoľvek stimul, ktorý by Moskvu priviedol k zmene, pretože tieto sankcie považuje Rusko za trvalé. Z toho dôvodu sa žiada obnoviť flexibilitu sankčného režimu so zameraním na cielené sankcie, ktoré možno rýchlo zmierniť výmenou za ruské kroky, ktoré povedú k rokovaniam o prijateľných riešeniach nevyriešených konfliktov, vrátane preukázateľného ruského úsilia prestať zasahovať do volebného procesu v Spojených štátoch.

 

List svedčí o tom, že v USA sú mnohí triezvo rozmýšľajúci politici, diplomati, generáli a kompetentní experti, ktorí si uvedomujú, že nemá zmysel, aby sa dve krajiny, ktoré majú moc, navzájom zničili a do 30 minút ukončili civilizáciu - ako ju poznáme - kvôli nedostatku plne funkčných diplomatických vzťahov. V dôsledku ukrajinskej krízy došlo k prerušeniu kľúčových vládnych kontaktov, zatvoreniu konzulátov a drastickému zníženiu počtu zamestnancov veľvyslanectiev. Diplomatické kontakty sa príliš často mylne považujú za odmenu za dobré správanie, ale - zdôrazňujú signatári otvoreného listu - „ide o presadzovanie našich záujmov a odovzdávanie tvrdých správ. Potrebujeme ich ako súčasť základnej bezpečnosti, aby sme minimalizovali mylné predstavy a nesprávne výpočty, ktoré môžu viesť k nežiaducej vojne. Obnovenie normálnych diplomatických kontaktov by malo byť najvyššou prioritou Bieleho domu a mal by ich podporovať Kongres.“

 

Analytici si zatiaľ netrúfajú konkrétne predvídať, ako Rusko zareaguje na prípadnú zmenu v Bielom dome, pretože sa im zdá, že Kremeľ vo svojich zahraničnopolitických aktivitách viac „improvizuje,“ ako by sa cieľavedome držal zreteľne definovanej strategickej koncepcie. Avšak určitý náznak toho, že Moskva počíta s novým nájomníkom Bieleho domu, možno vyčítať z faktu, že prezident Vladimír Putin necestoval do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, aby sa tam nemusel stretnúť s Donaldom Trumpom, ktorý zaiste chcel z ich schôdzky vytĺcť predvolebný politický kapitál. Kremeľ ako prijateľnú diplomatickú výhovorku neprítomnosti Putina v New Yorku využil pandémiu, ale predovšetkým mu išlo o to, aby sa vyhol komunikácii s „chromou kačicou“ - keďže tak sa javia ruským analytikom Trumpove vyhliadky na víťazstvo v prezidentských voľbách. Na druhej strane Bidenovo víťazstvo nebude automaticky znamenať prevrat v americko-ruských vzťahoch, pretože kauza Alexeja Navaľného a vývoj v Bielorusku môžu umocniť komplikácie v ich konštruktívnej komunikácii, za ktorú sa verejne prihovorilo 103 amerických autorít, obávajúcich sa nebezpečnej slepej uličky vo vzťahoch medzi USA a Ruskom.


Späť