Európa potrebuje lepšie vzťahy s Ruskom - bez diktátu z Washingtonu

Európa potrebuje lepšie vzťahy s Ruskom - bez diktátu z Washingtonu


04.10.2017

Skutoční znalci Ruska vedia, že je to krajina s autokratickým politickým režimom, ktorej značná časť obyvateľov - hlavne staršie generácia - je poznačená mnohými desaťročiami života v boľševickej totalite. Rusko je kultúrne bohatá krajina, hoci väčšia časť ruskej spoločnosti inklinuje ku konzervatívnym hodnotám a liberálne vnímanie problémov považuje za pomýlené.

Rusko inštinktívne cíti svoje zaostávanie za niektorými civilizačnými trendmi, ale usiluje sa dobehnúť „päťročnice“ zmeškaného vývoja a držať krok so svetom. Pragmatický prezident Vladimír Putin sa snaží už viac ako jednu dekádu zvrátiť strategickú nerovnováhu - vytvorenú po skončení studenej vojny - a presadiť model multipolárneho sveta, kde by Rusko malo dôstojné miesto a autoritu veľmoci, za ktorú kedysi Západ považoval bývalý Sovietsky zväz.

Vojenská angažovanosť Moskvy na východe Ukrajiny i v Sýrii vyvoláva u niektorých obavy a podaktorí dokonca skĺzli na platformu rusofóbie, ktorú šíria aj niektoré médiá na Slovensku. Realistickí politici v Európe sa však nedali ovplyvniť propagandistickou hystériou intenzívne zaznievajúcou z amerického Kongresu a verejne zdôrazňujú geopolitickú nevyhnutnosť pozitívneho vzťahu medzi Ruskom a ostatnými krajinami Európy. Už po štvrtý krát zvolená nemecká kancelárka Angela Merkelová  opakovane pripomenula, že napriek vážnym konfliktom je potrebné, aby Západ nadviazal dialóg s Moskvou. Podľa jej názoru usporiadanie pomerov v Európe nie je možné bez účasti Ruska. Aktuálne zdôraznila, že „Kremeľ hrá dôležitú úlohu pri riešení severokórejskej krízy.“

Podobným tónom hovoril o potrebe lepších vzťahov Európy s Ruskom bez diktátu Spojených štátov už pred dvoma rokmi predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý povedal, že napätie vo vzťahu s Ruskom treba zmierniť - aj napriek tomu, že to nie je veľmi populárne. Doslova sa vyjadril takto: „ K Rusku treba pristupovať slušne. Nemôžeme si nechať náš vzťah diktovať z Washingtonu.“ Dokonca šéfka zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie Federica Mogheriniová v rozhovore pre denník Corriere della Sera hovorila o tom, že silné Rusko je v najlepšom záujme Európy. Pri tejto príležitosti vyzdvihla, že „Rusko a Európa úspešne spolupracujú na riešení iránskej jadrovej otázky a iných podobných záležitostí.“ Podobne pochválila spoluprácu s Ruskom aj kancelárka Merkelová v súvislosti so spoločným diplomatickým úsilím o dohodu s Iránom.

Euroatlantická aliancia i Moskva nepostupovali na Ukrajine so strategickou prezieravosťou. Aktuálna situácia však naznačuje, že bez realistického vnímania záujmov toho druhého a ochoty ku kompromisom, ukrajinská kríza môže prehlbovať historicky zakorenený antagonizmus z obdobia studenej vojny. Našťastie v poslednom období pribúda signálov o tom, že obe proti sebe stojace strany naznačujú vôľu spoločne hľadať riešenie. Iba na Slovensku podaktorí „experti“ v médiách tzv. hlavného prúdu zostali zakuklení vo svojom rusofóbnom brnení, ktoré im prekáža vnímať realitu tak, ako ju vnímajú  napr. Merkelová, Juncker alebo Mogheriniová. 


Späť