Zahraničná politika


alt

Politiku USA voči Rusku poháňali viac emócie ako triezva uvážlivosť - nebezpečná slepá ulička medzi Moskvou a Washingtonom

30.09.2020

S blížiacim sa termínom amerických prezidentských volieb ozývajú sa v USA hlasy, ktoré naznačujú očakávanie, že ak sa do Bieleho domu dostane demokratický kandidát Joe Biden, mohlo by dôjsť k niektorým významnejším zmenám zahraničnopolitického kurzu Spojených štátov - a to aj vo vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou. V auguste bol uverejnený otvorený list amerických odborníkov, ktorého signatármi sú aj mnohí bývalí činiteli americkej prezidentskej administratívy, nevynímajúc ministrov a veľvyslancov. Autori listu vyzývajú na triezve prehodnotenie amerických záujmov v Rusku, predovšetkým na lepšie pochopenie toho, čo USA od Moskvy očakávajú. Z listu vyplýva, že ruskú politiku Spojených štátov doteraz poháňali viac emócie ako triezva uvážlivosť. Z jeho obsahu možno vyvodiť záver, že ak Joe Biden 3. novembra zvíťazí, Trumpovo obdobie bude vnímané ako dočasné zlyhanie amerického politického systému. A to by pravdepodobne mohlo vrátiť pokojnejšiu atmosféru rusko-americkým vzťahom.

Čítaj viac
alt

Zadrží Vladimír Putin "železnú päsť" Alexandra Lukašenka ? - alebo sa bieloruský prezident spolieha na svojho staršieho syna Viktora ?

25.08.2020

Riaditeľ Centra pre strategické a zahraničnopolitické štúdie v Minsku Arsenij Sivickij minulý týždeň tvrdil, že „podpora Kremľa Lukašenkovi nie je taká jednoznačná, ako by sa mohla javiť bezprostredne po voľbách.“ Podľa jeho názoru medzi Moskvou a Západom existuje zhoda v tom, že bieloruská kríza by sa mala vyriešiť tak, aby Bielorusko zostalo vo sfére vplyvu Ruska a budúci politický režim v Bielorusku by nevytváral Európanom problémy z hľadiska ich bezpečnosti. Ako príklady možného riešenia situácie uvádzal dva príklady. Jeden z modelov sa uplatnil počas ústavnej krízy v Moldavsku v roku 2019, kde Kremeľ spolu so západnými partnermi vytvorili antioligarchickú koalíciu a vytlačili z politickej scény opozičnú Demokratickú stranu a jej šéfa - miliardára Vlada Plahotniuca. Druhý model použitý v politickej kríze v roku 2018 v Arménsku vyvrcholil revolúciou, ktorá nastolila demokratickú vládu Nikolu Pašinjana. Ruská vojenská prítomnosť v Arménsku aj po vnútropolitických zmenách ďalej pokračuje a vzťahy s Ruskom sa zachovali v zhode s historickými tradíciami.

Čítaj viac
alt

Opozícia v Minsku sa nezaoberá odchodom z aliančných štruktúr s Ruskom - je reálny model "finlandizácie" Bieloruska ?

19.08.2020

Konflikt medzi autokratom Alexandrom Lukašenkom a väčšinou občanov Bieloruska - ktorí sa vzbúrili proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb - dostal sa do kritického štádia neistoty, keď sa množia prognózy i špekulácie, ale zatiaľ si nikto netrúfa s určitosťou predvídať, ako režim posledného európskeho diktátora skončí. Racionálnejšie uvažujúci analytici nepochybujú o tom, že Moskva zasahuje do záležitostí Bieloruska - zatiaľ ešte na strane Lukašenka - avšak ani nepochybujú o tom, že ruský prezident Vladimír Putin predstiera možnosť vojenského zásahu, aby vymámil čo najväčšie politické ústupky od predstaviteľov Európskej únie, zainteresovaných na zmene režimu v Minsku v prospech víťaznej kandidátky opozície Sviatlany Cichanovskej. Ruské špeciálne služby dôverne poznajú situáciu v krajine, takže namiesto „násilného“ scenára Kremeľ akceptuje každé riešenie, len aby sa nezaplietol do konfliktu, potenciálne plodiaceho nepríjemné komplikácie v širšom geopolitickom rámci - možno aj nepríjemnosti na politickej scéne v Rusku.

Čítaj viac
alt

USA sa po druhý raz negatívne zapísali do povedomia Iráncov - Spojené štáty sú opäť na pokraji vojenského konfliktu

04.01.2020

Denník The Wall Street Journal konštatoval, že „Cielené zabitie iránskeho generála nasmerovalo USA na križovatku na Strednom východe.“ Existujú rôzne alternatívy budúceho vývoja situácie v tomto regióne, ale ani jedna nedáva šancu k aspoň trochu optimistickým prognózam. Zabitie Kássima Sulejmáního nie je koniec konfliktu medzi USA a Iránom, ale vojnový akt, ktorý Washingtonu sotva väčšina Iráncov zabudne. Podľa znalcov pomerov v krajine s viac ako 80 miliónmi obyvateľov dve tretiny z nich ho považovali za najvplyvnejšiu sekulárnu autoritu režimu a dokonca si ho želali na poste prezidenta Iránskej islamskej republiky. Spojené štáty sa po druhýkrát negatívne zapísali do povedomia Iráncov, ktorý Američanom nevedia odpustiť, že keď v roku 1951 vtedajší premiér Muhammad Mosaddek znárodnil Anglo-iránsku ropnú spoločnosť a zvýšil ceny ropy, Washington spustil podvratnú operáciu na jeho zosadenie z postu predsedu vlády. CIA v rámci operácie „Ajax“ podplácala miestnu tlač i poslancov parlamentu a organizovala nepokoje, kvôli ktorým armáda v auguste 1953 uskutočnila vojenský puč a Američanom nepohodlného premiéra Mossadeka uväznila.

Čítaj viac
alt

Kritický pohľad na "militantný moralizmus" a "ducha krížovej výpravy" proti Rusku - Putin úspešne prekonal medzinárodnú izoláciu

29.12.2019

Francúzsky inštitút na prieskumy verejnej mienky a trhu IFOP (Institut d´études opinion et marketing en France et à l´international) v rámci prieskumu medzi obyvateľmi štyroch európskych krajín položil respondentom otázku, či by si v blízkej budúcnosti priali zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou. Podľa výsledkov prieskumu pozitívnu zmenu vo vzťahoch s veľkou krajinou na východe kontinentu si želá 84 % Nemcov, 78 % Talianov, 75 % Francúzov a 68 % občanov Veľkej Británie. Podobne ako títo Európania vnímajú perspektívu vzťahov s Ruskom aj pragmatickí politici, ktorí nepodľahli hysterickej rusofóbii šírenej hlavne spoza oceánu, ale realisticky hodnotia aktuálnu geopolitickú situáciu a jej potenciálne negatívne dôsledky pre Európu. A bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Hubert Védrine dokonca 20. decembra tohto roku v týždenníku Le Nouvel Observateur napísal, že „ľutuje - rovnako ako Henry Kissinger - že nebolo vynaložené žiadne úsilie na pridruženie Ruska k novému európskemu bezpečnostnému balíku, aspoň na začiatku, po zániku ZSSR.“ Niekdajší poradca prezidenta Francoisa Mitteranda k tomu ešte dodal, že rovnako ako dôverník prezidenta Jimmyho Cartera - Zbigniev Brzeziński si myslí, že by bolo lepšie „predstaviť si neutrálny štatút Ukrajiny.“

Čítaj viac
alt

Moskva obnovuje svoj geopolitický vplyv v systéme multipolárneho sveta - Je Rusko bezpečnostnou hrozbou pre Európu ?

21.05.2019

Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1992 viedol aj k deštrukcii v ruskej armády a Rusko sa stalo váhou svojho vplyvu z pohľadu Západu „regionálnou mocnosťou“. Krajina sa ocitla v stave spoločenskej a ekonomickej krízy, ale snažila sa o vytvorenie partnerských vzťahov s euroatlantickou alianciou a hľadala svoje miesto po zániku bipolárneho usporiadania sveta. Vznikla napríklad Rada NATO - Rusko (2002) ako základná štruktúra na zlepšenie vzťahov medzi alianciou a Ruskom. Poskytovala priestor na konzultácie o širokom spektre bezpečnostných problémov v euroatlantickej oblasti (terorizmus, Afganistan, konzultácie v oblasti protiraketovej obrany, nešírenie zbraní hromadného ničenia, pašeráctvo zbraní atď.). Rada prestala fungovať 1. apríla 2014 v dôsledku krízy na Ukrajine, keď sa Severoatlantická aliancia rozhodla, že pozastaví spoluprácu s Ruskom v rámci tejto inštitúcie.

Čítaj viac
alt

Prečo si prezident Trump našiel hodinku času na premiéra Pellegriniho - Danko by mal zájsť na školenie zo stratégie k Orbánovi

04.05.2019

Oficiálne zdroje na Slovensku prezentovali návštevu premiéra Petra Pellegriniho v Bielom dome ako úspech slovenskej diplomacie, ale opozičné médiá sa snažili jej význam bagatelizovať. Bývalý slovenský veľvyslanec v USA a v Maďarsku Rastislav Káčer tvrdil, že za prijatím Pellegriniho u prezidenta Donalda Trumpa je lobing, čo v kontexte s tým, že o desať dní po Pellegrinim bude Trumpovým hosťom predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, svedčí o tom, že diplomat Káčer si svoj výklad „vycucal z prsta“, aby ulahodil médiám tzv. hlavného prúdu. Ide totiž o to, že ak dvaja premiéri so skupiny V4 krátko po sebe navštívia amerického prezidenta, tak to nie je výsledok nejakého lobingu, ale zámer Washingtonu „dať na poriadok“ vzťahy s dvomi stredoeurópskymi krajinami, kde majú Spojené štáty svoje „špecifické“ záujmy. Keďže Slovensko ani Maďarsko nie sú ekonomickí giganti, tak aj bežnému čitateľovi povrchných novinárskych článkov je celkom jasné, prečo si svetovou politikou zaneprázdnený americký prezident našiel na Pellegriniho a Orbána hodinku času. Orbánov hovorca Zoltan Kovacs na Twitteri upresnill, že programom rozhovoru jeho šéfa s Trumpom bude obranná spolupráca, dvojstranné vzťahy, regionálna bezpečnosť a energetická bezpečnosť. Lajčákov maďarský kolega Péter Szijjártó považoval za potrebné doplniť vysvetlenie: „Američania musia pochopiť, že na základe infraštruktúry sme závislí od ruských energetických zdrojov.“

Čítaj viac
alt

Čína nebude nasledovať Rusko v jeho protizápadnej geopolitickej križiackej výprave - rusko-čínske zbližovanie má svoje limity

12.04.2019

Po dvojhodinovom rozhovore ruského prezidenta Vladimíra Putina s japonským premiérom Šinzó Abem v januári tohto roku v Kremli, ktorý neviedol bližšie k riešeniu hlavnej otázky rusko-japonských vzťahov - odstráneniu dlhotrvajúceho územného sporu o štyri Kurilské ostrovy - najmä v Tokiu hovorili o rýchlom zblížení Moskvy s Pekingom. Aj analytici v iných krajinách špekulovali o rusko-čínskej aliancii - a to najmä v súvislosti s rastúcim geopolitickým napätím vo vzťahoch Moskvy a Pekingu so Spojenými štátmi. Pozorovatelia upozorňovali na to, že prezidenti Vladimír Putin a Si Ťin-pching sa stretli viac ako 25-krát a prvá zahraničná cesta čínskej hlavy štátu smerovala do Moskvy, pričom Putin vyzdvihoval svoje vzťahy s čínskym prezidentom ako najlepší osobný vzťah, ktorý má so zahraničným partnerom. Zavesil mu na krk zlatú reťaz Rádu Sv. Ondreja, čo je najvyššie civilné vyznamenanie v Rusku. Putin dostal od Si Ťin-pchinga Rad priateľstva, udeľovaný cudzincom za osobitný príspevok k rozvoju spolupráce s Čínskou ľudovou republikou.

Čítaj viac
alt

Možno za 5-7 rokov budeme hovoriť o NATO v minulom čase - dôležitým ohnivkom Slovenska zo Západom nie je NATO, ale Európska únia

26.01.2019

Pretože téma členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii sa stala súčasťou verejného diškurzu a médiá tzv. hlavného prúdu neposkytujú priestor rôznorodým názorom na výhody či nevýhody členstva v NATO, žiada sa poohliadnuť po diskusiách, venovaných tejto otázke v zahraničí, kde nemajú zábrany pochybovať o tom, či existencia NATO zodpovedá aktuálnym potrebám udržiavania strategickej stability vo svete. Obvykle sa kritické pohľady na existenciu NATO v súčasnosti prezentujú na Slovensku v rusofóbnom kontexte a odporcovia členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii bývajú niekedy dokonca verejne prezentovaní ako agenti Moskvy, či dokonca samotného prezidenta Vladimíra Putina. V takejto atmosfére nie je jednoduché seriózne uvažovať o tom, aký má pre Slovensko význam členstvo v Severoatlantickej aliancii alebo dokonca vyjadrovať pochybnosti o výhodách plynúcich z tohto spojenectva.

Čítaj viac
alt

Prognózy na rok 2019 pre Európu neveštia nič optimistické - Slovensko sa musí triezvo orientovať v sieti geopolitických siločiar

31.12.2018

Nie príliš optimistickú prognózu na rok 2019 prezentoval bývalý nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ktorý v predvečer Nového roku varoval, že „krízy ohrozujúce Európu sa nevyčerpajú a čoskoro budú ešte zjavnejšie. Rok 2019 bude tak prinajlepšom rokom defenzívneho manévrovania a nie rokom začiatku európskej obnovy.“ Podľa jeho názoru „z dlhodobého hľadiska je však jedinou voľbou rekonštruovaná Európa. Práve tento rozpor bude definovať vek prechodu, kde niet skratiek ani jednoduchých liekov.“ Všetko to, čo sa deje vo Veľkej Británii okolo Brexit-u, „žlté vesty“ v uliciach francúzskych miest, pokračujúci - i keď viac-menej slabnúci - prúd migrantov cez Stredozemné more do Európy i silnejúca ozvena Trumpovej colnej vojny s Čínou neveštia nič nádejného pre budúci vývoj pomerov na „starom kontinente“ - ako sa zvykne Európe hovoriť.

Čítaj viac
alt

Ruský plyn a elektrina pre Kóreu - "Sebadôvera" je najčastejší slogan spojený s ekonomikou Pchjongjangu

15.09.2018

Situácia na Kórejskom polostrove sa môže zmeniť predovšetkým na pozadí vzťahov dvoch superveľmocí - Spojených štátov a Číny. V posledných mesiacoch sme však svedkami toho, že do uvedeného procesu sa snaží aktívne zapojiť aj Rusko, ktoré hralo dôležitú úlohu pri rozdelení Kórejského polostrova pozdĺž 38. rovnobežky v auguste 1945, keď Sever od tejto demarkačnej línie obsadila Sovietska armáda a Juh jednotky americkej armády. Moskva už dlhšie naznačuje, že je síce spojencom režimu v Pchjongjangu, ale jej cieľom je zachovanie dobrých vzťahov s oboma kórejskými republikami. Diplomacia Kremľa je presvedčená o tom, že efektívnejším spôsobom riešenia konfliktnej situácie je ruský konštruktívny prístup k Soulu a k Pchjongjangu, než americká stratégia nepriateľského postoja voči Severu.

Čítaj viac
alt

Generál Šándor: Krym je ruský a ruský zostane - poslanec Peter Marček "zaťal do živého"

30.07.2018

Médiá tzv. hlavného prúdu sa nevyberaným a tendenčným spôsobom pustili do poslanca Národnej rada SR Petra Marčeka, keď avizoval, že s niekoľkými ďalšími kolegami navštívi polostrov Krym. Ku kritike sa pridala strana Most-Híd a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pripomenulo, že Slovenská republika „naďalej považuje Krym za územie Ukrajiny.“ Nakoniec sa ukázalo, že Marček pôjde na Krym ako jediný z poslancov nášho parlamentu a že s ním pôjde aj skupina podnikateľov, ktorí chcú preskúmať, aké sú možnosti pre ich podnikanie na Kryme.

Čítaj viac
alt

Až budúcnosť ukáže význam summitu Trump-Putin v Helsinkách - rusofóbna rétorika vo Washingtone sa však nezmení

17.07.2018

Až budúcnosť ukáže, aký je význam stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Helsinkách. Podľa ruských analytikov najdôležitejšia vec spočíva v tom, že dialóg sa začal a obe strany prejavili snahu o konštruktívnu spoluprácu. Trump mal viacero aktuálnych motívov, aby sa stretol s Putinom. Popri nevyhnutnosti pribrzdiť negatívny trend vo vzájomných vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ruskom ide predovšetkým o obchodnú vojnu s Čínou, ktorá sa považuje za „strategického spojenca“ Moskvy. Vážnym problémom je Trumpovo vypovedanie tzv. jadrovej dohody s Iránom, kde rolu mediátora konfliktu môže prevziať iba Rusko, ktoré má v Teheráne dvere otvorené. S Ruskom môže tiež vyriešiť dilemu americkej angažovanosti v Sýrii, keďže Putin nielen vojensky, ale aj diplomaticky dokázal vytvoriť pozitívny partnerský vzťah prakticky so všetkými aktérmi konfliktu na Strednom východe. A bez Ruska nemožno úspešne realizovať ani denuklerizáciu Kórejského polostrova, ktorú považuje Donald Trump za cieľ svojej politiky v tejto časti Ázie.

Čítaj viac
alt

Rusko kopíruje veľmocenské maniere Spojených štátov - možno považovať ruskú agresiu v Pobaltí za reálnu hrozbu ?

06.06.2018

Na margo súčasnej rusofóbnej propagandy, ktorá straší hlavne Európu potenciálnym nebezpečenstvom ruskej agresie, je vhodné pripomenúť nedávne vyjadrenie bývalého estónskeho prezidenta Toomasa Hendrika Livesa, ktorý vykonával funkciu hlavy štátu v období 2006-2016 a neskôr pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu. V rozhovore pre ukrajinský denník Evropejskaja pravda konštatoval: „Nemyslím si, že agresia je v genokóde Rusov.“ Bývalého predsedu Sociálnodemokratickej strany Estónska sotva možno považovať za vplyvového „agenta“ Moskvy, keďže jeho rodičia ušli pred sovietskym režimom do Švédska a potom do Spojených štátov, kde vyštudoval a potom pôsobil ako redaktor rozhlasovej stanice Slobodná Európa.

Čítaj viac
alt

Svetová bilancia vojenských výdavkov - výdavky Ruska klesli o 20 %, Čína je na druhom mieste, USA vynaložia na armádu 700 miliárd $

02.05.2018

Štokholmský medzinárodný mierový výskumný inštitút (SIPRI) uverejnil komplexnú ročnú aktualizáciu databázy vojenských výdavkov v roku 2017 a porovnanie údajov z predchádzajúcich rokov. Zaslúži si pozornosť, pretože zachytáva vývoj vojenských výdavkov na celom svete. SIPRI udržiava totiž najkomplexnejší, najkonzistentnejší a najrozsiahlejší zdroj údajov o vojenských výdavkoch. Na základe týchto údajov si možno urobiť predstavu o aktuálnom geopolitickom vývoji a potenciálnych rizikách, ktoré svet čakajú v bližšej i vzdialenejšej budúcnosti. SIPRI nie je propagandistická inštitúcia ani nástroj tzv. hybridnej vojny. Inštitút pôsobí od roku 1966 v Štokholme, pracuje s údajmi z otvorených zdrojov a vďaka svojej odbornej a vedeckej reputácii je uznávaný ako užitočný nástroj na výskum medzinárodných konfliktov, otázok zbrojenia, kontroly zbraní a odzbrojenia.

Čítaj viac
alt

Mníchov otestuje realizmus Európy - triezve vnímanie Ruska namiesto ekonomickej vojny a izolácie

12.02.2018

Mníchovská bezpečnostná konferencia - ktorá sa začne v bavorskom hlavnom meste v piatok 16.februára 2018 - je významné medzinárodné fórum politickej, diplomatickej a bezpečnostnej elity, príležitosť na otvorený dialóg o aktuálnych témach súčasného sveta, rozdeleného ozbrojenými konfliktami a súperením veľmocí. Podľa organizátorov podujatia jeho agenda sa zameria hlavne na budúcu úlohu Európskej únie ako globálneho aktéra a jej vzťahy s Ruskom a so Spojenými štátmi. Témy konferenčnej diskusie naznačila už tradičná vopred vydaná „Mníchovská bezpečnostná správa 2018“ s alarmujúcim podtitulom „Na okraj priepasti - a späť ?“

Čítaj viac
alt

"Agent Kremľa" znovu na Pražskom hrade - porážka "siedmej veľmoci" v českých prezidentských voľbách

30.01.2018

Pôvod metaforického pomenovania tlače „siedma veľmoc“ pochádza údajne od cisára Napolena Bonaparteho, keď sa o novinách hovorilo ako o šiestej veľmoci, ktorú Napoleon považoval za svojho vážneho protivníka v Európe - popri Anglicku, Rakúsku, Prusku a Rusku. Ríšsky kancelár Otto von Bismarck uvedený bonmot modifikoval na „siedmu veľmoc“, keďže do spoločenstva európskych mocností pribudlo zjednotené Taliansko. Metafora vyjadruje váhu a politický vplyv médií na spoločenské dianie a nadsadene zvýrazňuje ich význam v boji o moc.

Čítaj viac
alt

Ruský bankár varoval pred finančnými sankciami USA proti Rusku - Putinov hovorca upozornil, že nemôžu zostať bez primeranej reakcie !

26.12.2017

Niektorí experti očakávajú, že tesne pred prezidentskými voľbami v Rusku - ktoré budú 18. marca 2018 - americké ministerstvo financií pôjde do Kongresu USA so správou, ktorá odštartuje rozšírenie sankcií proti ruskému bankovému sektoru a proti niektorým osobám, blízkym prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Načasovanie tohto kroku má zreteľný aktuálny politický kontext, čo nepriamo naznačuje aj fakt, že ešte začiatkom decembra sa témou zostavovanie tzv. Putinovho sankčného zoznamu zaoberali poprední aktivisti ruskej opozície v hlavnom meste Litvy Vilnius na pravidelnej konferencii exilového fóra „Slobodné Rusko.“

Čítaj viac
alt

Nestabilná Ukrajina je nebezpečný tŕň v päte Európy - nezhody Kyjeva so susedmi sú prospešné pre Rusko

16.12.2017

Aktuálne púta Ukrajina pozornosť vnútropolitickými turbulenciami, ktoré prehlbujú jej vnútropolitickú krízu, fixujú nestabilitu vládnucého režimu a umocňujú sklamanie Ukrajincov, žijúcich v očakávaní, že zmena režimu vo februári 2014 im prinesie pozitívnu zmenu sociálnych pomerov a perspektívu dôstojného života v podmienkach európskeho štandardu. Obyčajní ľudia doteraz výraznú zmenu nepocítili a Ukrajina sa ocitla v komplikovaných vzťahoch nielen s Ruskom, ale aj s dvoma členskými štátmi Európskej únie - Poľskom a Maďarskom.

Čítaj viac
alt

Prezidentovi Andrejovi Kiskovi by sa zišlo, keby absolvoval školenie zo základov geopolitiky v Berlíne

05.12.2017

V utorok 5. decembra 2017 vystúpil na Berlínskom zahraničnopolitickom fóre nadácie Körberstiftung nemecký spolkový minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel. Domáce i zahraničné médiá si všimli, že šéf nemeckej diplomacie vyzval na väčšiu nezávislosť a sebavedomie voči Washingtonu, i keď uznal, že Spojené štáty by mali zostať najdôležitejším globálnym partnerom Berlína - ale s poznámkou, že toto partnerstvo nebude stačiť na ochranu strategických záujmov Nemecka.

Čítaj viac
alt

Naozaj sedí Srbsko na dvoch stoličkách ?

30.10.2017

Srbské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň vyjadrilo kritiku na adresu Štátneho departementu USA kvôli jeho výzve, aby Belehrad "prestal sedieť na dvoch stoličkách" a rozhodol sa medzi Ruskom a Západom. Vetu "Nemožno sedieť na dvoch stoličkách naraz" vyslovil v srbskom jazyku na 17. srbskom ekonomickom fóre v Belehrade námestník ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Hoyt Brian Yee.

Čítaj viac
alt

Európa potrebuje lepšie vzťahy s Ruskom - bez diktátu z Washingtonu

04.10.2017

Skutoční znalci Ruska vedia, že je to krajina s autokratickým politickým režimom, ktorej značná časť obyvateľov - hlavne staršie generácia - je poznačená mnohými desaťročiami života v boľševickej totalite. Rusko je kultúrne bohatá krajina, hoci väčšia časť ruskej spoločnosti inklinuje ku konzervatívnym hodnotám a liberálne vnímanie problémov považuje za pomýlené.

Čítaj viac