Igor Cibula

Igor Cibula


Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky : „Spravodajskí dôstojníci a britská kráľovná na lži a výmysly nereagujú.“ Na väčšinu novinárov som však dodnes nezanevrel, pretože ich považujem za jeden z pilierov demokracie. Sám som začínal svoju kariéru ako novinár a v rokoch 1968/69 a potom začiatkom deväťdesiatych rokov som bol považovaný za jedného z najvplyvnejších vnútropolitických komentátorov.

Ako spravodajský dôstojník zahraničnej rozviedky som začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Pretože som podporoval politický kurz A. Dubčeka a nesúhlasil so sovietskou okupáciou v auguste 1968, prišiel som o miesto v novinách i v rozviedke.Odobrali mi pas a na Západ som po prvýkrát vycestoval až po páde komunizmu v roku 1990. Po rehabilitácii som pôsobil v československej rozviedke, ktorá sa nazývala Úrad pre zahraničné styky a informácie. Svoju spravodajskú činnosť v zahraničí som vykonával pod krytím novinárskou profesiou. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky som zastával post riaditeľa rozviedky SIS (1993-1995). Nástupom tretej vlády V. Mečiara sa moja spravodajská kariéra skončila.

Za tejto vlády sme spolu s generálom Vladimírom Mitrom založili tzv. paralelnú tajnú službu, ktorá poskytovala vtedajšej opozícii informácie o protizákonných aktivitách SIS, vrátane únosu Michala Kováča ml. do Rakúska. Po páde Mečiarovho režimu som sa venoval problematike bezpečnostných projektov v súkromnom sektore a v rokoch 2006-2007 som prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. V období 2008-2018 som prednášal predmet Spravodajské služby na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2006 som inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, kde som do roku 2018 pôsobil vo funkcii predsedu ABSD. Od roku 2017 svoje politické názory prezentujem na stránke www.orientacia.sk, ako aj na sociálnej sieti Facebook.

Okrem uvedených aktivít sa venujem analýze aktuálnych problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, hlavne so zameraním na otázky geostrategického charakteru. Okrem toho monitorujem tzv. otvorené zdroje zo sféry medzinárodnej politiky a poskytujem môj servis vybraným subjektom. Zaujímam sa aj o vnútropolitický vývoj na Slovensku, a preto som sa rozhodol teraz - keď som sa dožil 75 rokov - podeliť sa s verejnosťou o svoje názory na situáciu, v ktorej žijeme.

Sledujte ma na sociálnych sieťach


Najnovšie články
na portáli


Vládnu koalíciu stimuluje už iba vôľa po moci - vyhliadky koalície nie sú ružové, ale ani opozícia nie si je istá víťazstvom

14.09.2019

Vývoj posledných dní naznačuje, že súčasná vládna koalícia je už iba imaginárnym spoločenstvom, ktoré sa v praxi stále viac a viac vzďaľuje od dohodnutých programových cieľov, ako boli formulované v pôvodnej koaličnej zmluve, podpísanej 23. marca 2016. Z úzko utilitárnych príčin - teda nie kvôli programovým hodnotám - koaliční partneri sa z času na čas dovolávajú koaličnej zmluvy, ak sa im to javí ako účelné. Udržanie súčasnej vládnej koalície stimuluje už iba vôľa po moci a nádej, že sa koaličným stranám podarí pod „strechou“ exekutívy urvať čo najviac z ubúdajúcich volebných preferencií. Ani pre jednu z koaličných strán nie je prioritou spoločný koaličný program, ale percentá volebných prieskumov získané za každú cenu. Iba tak si možno vysvetliť nenáležité vyjadrenia predsedu strany Smer-SD Roberta Fica k odsúdeniu Kotlebovho poslanca Milana Mazureka, hlasovanie poslancov strany Most-Híd za Ľubomíra Galka ako kandidáta na post podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo kategoricky odmietavé stanovisko predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka k návrhu na zvýšenie spotrebnej dane z cigariet, aby sa tak pomohlo budúcoročnému štátnemu rozpočtu.

Čítaj viac

Otázniky nad vplyvom odchodu Johna Boltona z Bieleho domu na vzťahy USA s Ruskom - podarí sa uchovať ich posledný komunikačný kanál ?

12.09.2019

Prekvapivé odvolanie Johna Boltona z pozície poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť vyvolalo obavy v Izraeli, otázniky v Teheráne a nezostalo bez ozveny ani v Moskve, kde si kladú otázku, ako jeho odchod z Bieleho domu ovplyvní vzťahy Spojených štátov s Ruskom. V Moskve Boltonov vplyv často spájali s odstúpením Spojených štátov od zmluvy o raketách stredného a krátkeho doletu (INF) a s nezáujmom o predĺženie platnosti zmluvy START-3. Ale rozhodnutie Trumpa o zmluve INF a jeho postoj k dohode START-3 nie sú ani tak založené na zásadnom postoji „Preč s kontrolou zbrojenia!“, ale na vnímaní Číny ako hlavnej hrozby pre USA. Prepustenie Johna Boltona z funkcie poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť je jedným z prekvapení, o ktorých sa vie, že k nim dôjde, ale nevie sa kedy. Už na jar sa ukazovalo, že Trump pochybuje o Boltonovi - ktorého vymenoval len o rok predtým - a že zjavne uprednostňuje ministra zahraničných vecí Mika Pompea, ktorý mal s Boltonom napäté vzťahy. Začiatkom jesene prezidentovi došla trpezlivosť. Či poslednou „kvapkou“ bol príbeh s pozvaním Talibanu na summit s Trumpom v Camp-Davide alebo niečo iné, to nie je také dôležité. Bez obvyklých Trumpovch ceremónií bol Bolton prepustený.

Čítaj viac

Slovensko prežíva krízu politických elít - súboj o moc v krajine "ženie vodu na mlyn" populistom a radikálnym extrémistom

07.09.2019

Najnovšie prieskumy volebných preferencií opakovane potvrdzujú očakávanie, že po parlamentných voľbách vo februári 2020 strany tzv. demokratickej opozície dokážu vytvoriť vládu. Napriek tomu nie všetci analytici považujú túto alternatívu politického vývoja na Slovensku za stopercentnú istotu, pretože kalkulujú s možnosťou, že by strana Smer-SD získala vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky najviac poslaneckých kresiel a tým aj poverenie zostavovať vládu ako prvá z parlamentných subjektov. Ide síce len o špekulácie, ale s reálnym pozadím, a preto sa už teraz uvažuje nad riešeniami, ako takejto situácii zabrániť. Za východisko sa považuje vytvorenie predvolebnej koalície aliancie Progresívne Slovensko/Spolu a strany Andreja Kisku Za ľudí, ktorá by mohla počtom poslancov prečísliť Smer-SD a tým získať poverenie na zostavovanie vlády.

Čítaj viac