Igor Cibula

Igor Cibula


Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky : „Spravodajskí dôstojníci a britská kráľovná na lži a výmysly nereagujú.“ Na väčšinu novinárov som však dodnes nezanevrel, pretože ich považujem za jeden z pilierov demokracie. Sám som začínal svoju kariéru ako novinár a v rokoch 1968/69 a potom začiatkom deväťdesiatych rokov som bol považovaný za jedného z najvplyvnejších vnútropolitických komentátorov.

Ako spravodajský dôstojník zahraničnej rozviedky som začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Pretože som podporoval politický kurz A. Dubčeka a nesúhlasil so sovietskou okupáciou v auguste 1968, prišiel som o miesto v novinách i v rozviedke.Odobrali mi pas a na Západ som po prvýkrát vycestoval až po páde komunizmu v roku 1990. Po rehabilitácii som pôsobil v československej rozviedke, ktorá sa nazývala Úrad pre zahraničné styky a informácie. Svoju spravodajskú činnosť v zahraničí som vykonával pod krytím novinárskou profesiou. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky som zastával post riaditeľa rozviedky SIS (1993-1995). Nástupom tretej vlády V. Mečiara sa moja spravodajská kariéra skončila.

Za tejto vlády sme spolu s generálom Vladimírom Mitrom založili tzv. paralelnú tajnú službu, ktorá poskytovala vtedajšej opozícii informácie o protizákonných aktivitách SIS, vrátane únosu Michala Kováča ml. do Rakúska. Po páde Mečiarovho režimu som sa venoval problematike bezpečnostných projektov v súkromnom sektore a v rokoch 2006-2007 som prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. V období 2008-2018 som prednášal predmet Spravodajské služby na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2006 som inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, kde som do roku 2018 pôsobil vo funkcii predsedu ABSD. Od roku 2017 svoje politické názory prezentujem na stránke www.orientacia.sk, ako aj na sociálnej sieti Facebook.

Okrem uvedených aktivít sa venujem analýze aktuálnych problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, hlavne so zameraním na otázky geostrategického charakteru. Okrem toho monitorujem tzv. otvorené zdroje zo sféry medzinárodnej politiky a poskytujem môj servis vybraným subjektom. Zaujímam sa aj o vnútropolitický vývoj na Slovensku, a preto som sa rozhodol teraz - keď som sa dožil 75 rokov - podeliť sa s verejnosťou o svoje názory na situáciu, v ktorej žijeme.

Sledujte ma na sociálnych sieťach


Najnovšie články
na portáli


Robert Fico podceňuje protivníkov a situáciu na Slovensku - Smer-SD zo slovenskej politickej scény nezmizne

09.06.2019

Iba povrchní pozorovatelia politického vývoja na Slovensku predpokladali, že Robert Fico vzdá súboj o pozíciu predsedu strany Smer-SD bez boja a pokorne vyprázdni priestor premiérovi Petrovi Pellegrinimu. Platí síce prirovnanie, že po neúspechu v prezidentských voľbách v roku 2014 a nevydarenej ašpirácii na post predsedu Ústavného súdu SR je bývalý trojnásobný premiér povestnou „chromou kačicou“ - čo je politická metafora pre amerického prezidenta, ktorý po zvolení svojho nástupcu v úrade má obmedzený politický vplyv tým, že na svojom poste zostane už iba krátke obdobie - ale napriek tomu Ficova vytrvalá vôľa po moci je zatiaľ silnejšia, ako vnímanie aktuálneho stavu spoločnosti a posudzovanie nálad nespokojnosti v jeho vlastnej politickej strane. Spolieha sa na svoje komunikačné schopnosti, znalosť vnútrostraníckych štruktúr a protivníkov v zápase o moc vo vlastnej strane podceňuje, pretože ich opatrné taktizovanie považuje za prejav ich slabosti a tiež odzrkadlenie deficitu stúpencov zmien, ktoré Smer-SD potrebuje.

Čítaj viac

Eurovoľby naznačili prekreslenie politickej mapy Slovenska - Smer-SD má stále ešte šancu udržať sa nad vodou

27.05.2019

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu sú signálom určitého rozloženia politických síl na Slovensku, ale nie celkom slúžia ako lakmusový papierik naznačujúci zloženie Národnej rady SR, ktoré bude po parlamentných voľbách na budúci rok. Pri volebných prognózach treba brať do úvahy, že do súťaže o hlasy opozičných voličov vstúpia dve nové politické strany. S istotou možno predvídať, že avizovaná politická strana „stred“ Andreja Kisku „ukrojí“ z elektorátu dnešnej opozície a taktiež môže ubudnúť z košiara voličov vládnych strán - Smer-SD a Slovenskej národnej strany, ktorí by sa mohli rozhodnúť pre novú politickú stranu Štefana Harabína. I keď neúspešný prezidentský kandidát po voľbách popieral, že by sa ďalej angažoval na domácej politickej scéne, nedávna registrácia občianskeho združenia „Harabínovci vlastenci“ potvrdzuje zákulisné informácie, že ide o sondážny krok, smerujúci k založeniu politickej strany. Samotný sudca Najvyššieho súdu potvrdil, že zakladatelia združenia prebrali celý jeho prezidentský „predvolebný program zahraničnej a vnútornej politiky, otázky tradičnej slovenskej a kresťanskej rodiny, otázky bezpečnosti našich občanov pred ilegálnou moslimskou migráciou.“ Podľa aktuálneho prieskumu potenciálnych preferencií agentúry Focus by mohlo Harabínovu stranu voliť 20 % občanov - a to doterajších voličov spomínaných vládnych strán, ako aj Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, hnutia Borisa Kollára Sme rodina a tiež KDH.

Čítaj viac

Moskva obnovuje svoj geopolitický vplyv v systéme multipolárneho sveta - Je Rusko bezpečnostnou hrozbou pre Európu ?

21.05.2019

Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1992 viedol aj k deštrukcii v ruskej armády a Rusko sa stalo váhou svojho vplyvu z pohľadu Západu „regionálnou mocnosťou“. Krajina sa ocitla v stave spoločenskej a ekonomickej krízy, ale snažila sa o vytvorenie partnerských vzťahov s euroatlantickou alianciou a hľadala svoje miesto po zániku bipolárneho usporiadania sveta. Vznikla napríklad Rada NATO - Rusko (2002) ako základná štruktúra na zlepšenie vzťahov medzi alianciou a Ruskom. Poskytovala priestor na konzultácie o širokom spektre bezpečnostných problémov v euroatlantickej oblasti (terorizmus, Afganistan, konzultácie v oblasti protiraketovej obrany, nešírenie zbraní hromadného ničenia, pašeráctvo zbraní atď.). Rada prestala fungovať 1. apríla 2014 v dôsledku krízy na Ukrajine, keď sa Severoatlantická aliancia rozhodla, že pozastaví spoluprácu s Ruskom v rámci tejto inštitúcie.

Čítaj viac