Igor Cibula

Igor Cibula


Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky : „Spravodajskí dôstojníci a britská kráľovná na lži a výmysly nereagujú.“ Na väčšinu novinárov som však dodnes nezanevrel, pretože ich považujem za jeden z pilierov demokracie. Sám som začínal svoju kariéru ako novinár a v rokoch 1968/69 a potom začiatkom deväťdesiatych rokov som bol považovaný za jedného z najvplyvnejších vnútropolitických komentátorov.

Ako spravodajský dôstojník zahraničnej rozviedky som začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Pretože som podporoval politický kurz A. Dubčeka a nesúhlasil so sovietskou okupáciou v auguste 1968, prišiel som o miesto v novinách i v rozviedke.Odobrali mi pas a na Západ som po prvýkrát vycestoval až po páde komunizmu v roku 1990. Po rehabilitácii som pôsobil v československej rozviedke, ktorá sa nazývala Úrad pre zahraničné styky a informácie. Svoju spravodajskú činnosť v zahraničí som vykonával pod krytím novinárskou profesiou. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky som zastával post riaditeľa rozviedky SIS (1993-1995). Nástupom tretej vlády V. Mečiara sa moja spravodajská kariéra skončila.

Za tejto vlády sme spolu s generálom Vladimírom Mitrom založili tzv. paralelnú tajnú službu, ktorá poskytovala vtedajšej opozícii informácie o protizákonných aktivitách SIS, vrátane únosu Michala Kováča ml. do Rakúska. Po páde Mečiarovho režimu som sa venoval problematike bezpečnostných projektov v súkromnom sektore a v rokoch 2006-2007 som prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. V období 2008-2018 som prednášal predmet Spravodajské služby na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2006 som inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, kde som do roku 2018 pôsobil vo funkcii predsedu ABSD. Od roku 2017 svoje politické názory prezentujem na stránke www.orientacia.sk, ako aj na sociálnej sieti Facebook.

Okrem uvedených aktivít sa venujem analýze aktuálnych problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, hlavne so zameraním na otázky geostrategického charakteru. Okrem toho monitorujem tzv. otvorené zdroje zo sféry medzinárodnej politiky a poskytujem môj servis vybraným subjektom. Zaujímam sa aj o vnútropolitický vývoj na Slovensku, a preto som sa rozhodol teraz - keď som sa dožil 75 rokov - podeliť sa s verejnosťou o svoje názory na situáciu, v ktorej žijeme.

Sledujte ma na sociálnych sieťach


Najnovšie články
na portáli


Čína nebude nasledovať Rusko v jeho protizápadnej geopolitickej križiackej výprave - rusko-čínske zbližovanie má svoje limity

12.04.2019

Po dvojhodinovom rozhovore ruského prezidenta Vladimíra Putina s japonským premiérom Šinzó Abem v januári tohto roku v Kremli, ktorý neviedol bližšie k riešeniu hlavnej otázky rusko-japonských vzťahov - odstráneniu dlhotrvajúceho územného sporu o štyri Kurilské ostrovy - najmä v Tokiu hovorili o rýchlom zblížení Moskvy s Pekingom. Aj analytici v iných krajinách špekulovali o rusko-čínskej aliancii - a to najmä v súvislosti s rastúcim geopolitickým napätím vo vzťahoch Moskvy a Pekingu so Spojenými štátmi. Pozorovatelia upozorňovali na to, že prezidenti Vladimír Putin a Si Ťin-pching sa stretli viac ako 25-krát a prvá zahraničná cesta čínskej hlavy štátu smerovala do Moskvy, pričom Putin vyzdvihoval svoje vzťahy s čínskym prezidentom ako najlepší osobný vzťah, ktorý má so zahraničným partnerom. Zavesil mu na krk zlatú reťaz Rádu Sv. Ondreja, čo je najvyššie civilné vyznamenanie v Rusku. Putin dostal od Si Ťin-pchinga Rad priateľstva, udeľovaný cudzincom za osobitný príspevok k rozvoju spolupráce s Čínskou ľudovou republikou.

Čítaj viac

Kiskovo rozhodnutie ďalej sa angažovať v politike desí opozíciu - uprednostní kariéru straníckeho lídra pred rodinou v Poprade ?

08.04.2019

Nemusíte sa zhodovať s názormi bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu, ale jeho nedávne vyjadrenie k zámeru prezidenta Andreja Kisku založiť si vlastnú politickú stranu si zaslúži pozornosť. Expremiér si v tejto súvislosti položil otázku: „Ak nemal povolenie, guráž a kapacitu uchádzať sa o druhý prezidentský mandát, ako bude mať kapacitu, guráž, odvahu, spôsobilosť viesť novú politickú stranu? Tomuto protirečeniu nedokážem porozumieť.“ S Dzurindovým pochybovačným vyjadrením v podstate korešponduje charakteristika opozičného denníka „N“, ktorý podotkol, že Kiska „skúša disciplínu, v ktorej je nováčikom.“ S nie príliš veľkou dôverou a dokonca i s neskrývaným dešpektom sa ku Kiskovým schopnostiam ako politika vyjadrovali aj iní, ktorí vybadali, že hlava štátu bola odkázaná na „barličky“ od svojich poradcov a považovali ho za „politicky negramotného prezidenta.“

Čítaj viac

Verejné debaty prezidentských kandidátov sú pre Rusov nepredstaviteľné - Ukrajina prezentuje nie simulovanú, ale reálnu konkurenciu politikov

07.04.2019

Komentátor britského denníka Robert Shrimsley v súvislosti s prezidentskými voľbami na Ukrajine napísal, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by mal byť herec alebo komik menej kvalifikovaný na to, aby kandidoval na prezidentský úrad, ako napríklad učiteľ, právnik alebo profesionálny politik. Samozrejme, Ukrajina má svoje vlastné problémy, ale toto nie je absolútne primárne. V Taliansku komik Beppe Grillo založil politické hnutie Piatich hviezd, ktoré sa teraz podieľa na vláde. Vzhľadom na frašku Brexit-u je také ťažké predstaviť si niečo podobné, čo sa deje vo Veľkej Británii, aj niekde inde? - položil si otázku britský komentátor.

Čítaj viac