Igor Cibula

Igor Cibula


Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky : „Spravodajskí dôstojníci a britská kráľovná na lži a výmysly nereagujú.“ Na väčšinu novinárov som však dodnes nezanevrel, pretože ich považujem za jeden z pilierov demokracie. Sám som začínal svoju kariéru ako novinár a v rokoch 1968/69 a potom začiatkom deväťdesiatych rokov som bol považovaný za jedného z najvplyvnejších vnútropolitických komentátorov.

Ako spravodajský dôstojník zahraničnej rozviedky som začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Pretože som podporoval politický kurz A. Dubčeka a nesúhlasil so sovietskou okupáciou v auguste 1968, prišiel som o miesto v novinách i v rozviedke.Odobrali mi pas a na Západ som po prvýkrát vycestoval až po páde komunizmu v roku 1990. Po rehabilitácii som pôsobil v československej rozviedke, ktorá sa nazývala Úrad pre zahraničné styky a informácie. Svoju spravodajskú činnosť v zahraničí som vykonával pod krytím novinárskou profesiou. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky som zastával post riaditeľa rozviedky SIS (1993-1995). Nástupom tretej vlády V. Mečiara sa moja spravodajská kariéra skončila.

Za tejto vlády sme spolu s generálom Vladimírom Mitrom založili tzv. paralelnú tajnú službu, ktorá poskytovala vtedajšej opozícii informácie o protizákonných aktivitách SIS, vrátane únosu Michala Kováča ml. do Rakúska. Po páde Mečiarovho režimu som sa venoval problematike bezpečnostných projektov v súkromnom sektore a v rokoch 2006-2007 som prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. V období 2008-2018 som prednášal predmet Spravodajské služby na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2006 som inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, kde som do roku 2018 pôsobil vo funkcii predsedu ABSD. Od roku 2017 svoje politické názory prezentujem na stránke www.orientacia.sk, ako aj na sociálnej sieti Facebook.

Okrem uvedených aktivít sa venujem analýze aktuálnych problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, hlavne so zameraním na otázky geostrategického charakteru. Okrem toho monitorujem tzv. otvorené zdroje zo sféry medzinárodnej politiky a poskytujem môj servis vybraným subjektom. Zaujímam sa aj o vnútropolitický vývoj na Slovensku, a preto som sa rozhodol teraz - keď som sa dožil 75 rokov - podeliť sa s verejnosťou o svoje názory na situáciu, v ktorej žijeme.

Sledujte ma na sociálnych sieťach


Najnovšie články
na portáli


Amerika nemôže súhlasiť s Ruskom, ani ignorovať jeho kroky - postavenie Ruska v trojuholníku Washington - Peking - Moskva

08.11.2019

Súčasný stav vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi možno opísať ako konfrontáciu. Ide však o kvalitatívne odlišnú konfrontáciu ako tomu bolo počas studenej vojny. Je založená skôr na konflikte záujmov než na svetonázore, aj keď ideologický prvok v nej naďalej pretrváva. Rusko sa aktívne stavia proti liberálnemu svetovému poriadku a usiluje sa o polycentrický svetový poriadok, zatiaľ čo USA sa usilujú udržať si svoje dominantné postavenie v globálnom systéme. Základným dôvodom rusko-americkej konfrontácie je deficit uspokojivého vyrovnania po skončení studenej vojny. Po porážke v studenej vojne pod značkou ZSSR sa Rusko odmietlo integrovať do amerického systému ako juniorský partner Spojených štátov. Okrem toho postupom času sa začalo usilovať o obnovenie pozície veľmoci. Amerika po víťazstve v studenej vojne fakticky odpísala Ruskú federáciu ako veľkú medzinárodnú mocnosť, pričom považovala rovnocenné partnerstvo s Ruskom za podmienok, ktoré navrhla Moskva, za neprijateľné.

Čítaj viac

Vladimír Putin prestáva byť "politickým bohom" - Rusi chcú radikálne zmeny, ale obávajú sa ich sociálnych dôsledkov

07.11.2019

V poslednom období sa v Rusku čoraz zreteľnejšie prejavuje názor, že je čas presunúť pozornosť vedenia krajiny zo zahraničnej politiky na domácu. Rusko sa už stalo opäť veľkým, a preto je čas zaoberať sa domácou ekonomickou a sociálnou agendou. S prezidentskými voľbami na jar minulého roku ruskí občania spájali nádeje na zmenu, očakávali nový politický cyklus a predovšetkým riešenie sociálno-ekonomických problémov, súvisiacich s nelichotivým stavom ruskej ekonomiky. Za stabilne akútne problémy považujú Rusi rast nezamestnanosti, prístup k zdravotnej starostlivosti, rozširovanie priepasti medzi chudobnými a bohatými, ako aj nie dobrú environmentálnu situáciu. Rastúce sociálne napätie v Rusku umocnila dôchodková reforma, ktorá zvýšením vekovej hranice odchodu do dôchodku podnietila skepticizmus v sociálno-ekonomickej sfére a utlmila mobilizačný účinok krymskej protizápadnej a militaristickej rétoriky v médiách.

Čítaj viac

Premiér Pellegrini ťahá za kratší koniec povrazu - Fico by nemal podliehať ilúzii, že politik za svoje chyby neplatí !

01.11.2019

Vnútropolitické udalosti posledných týždňov potvrdzujú neistú mocenskú pozíciu premiéra Petra Pellegriniho v materskej strane Smer-SD. Najvypuklejšie sa to prejavilo pred pár dňami, keď mala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská predložiť do parlamentu zákon o reforme zdravotníctva - tzv. stratifikácii nemocníc, ale napriek Pellegriniho podpore sa tak nestalo, pretože ho tesne pred predložením na rokovanie Národnej rady SR stopol predseda strany Smer-SD Robert Fico. Argumentoval tým, že návrh zákona nemá podporu poslancov jeho strany, SNS, Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko a hnutia Sme rodina. Realita je však taká, že keby mal Fico záujem reformu podporiť, tak poslanci Smer-u za projekt reformy zdravotníctva zahlasujú. Zásadná odlišnosť postoja Roberta Fica od názorov premiéra Pellegriniho v tejto otázke nie je jediným príkladom, ako sa pozície oboch politikov rozchádzajú. Diferencie medzi nimi sa nedávno prejavili aj vo vzťahu k osobe podpredsedu Národnej rady SR Martina Glváča i v názore na zákaz zverejňovania prieskumov volebných preferencií 50 dní pred voľbami. V takomto kontexte treba chápať tiež nenáležité vyjadrovanie predsedu Národnej rady SR Andreja Danka na adresu Pellegriniho, ktorý mu už dávnejšie „leží v žalúdku“ - čo potvrdil aj svojou kritikou, že sa mu nepozdávajú premiérové slová, že by si vedel predstaviť vládnuť s Kiskom: "To bolo napľutie do tváre voličov Roberta Fica."

Čítaj viac