Igor Cibula

Igor Cibula


Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky : „Spravodajskí dôstojníci a britská kráľovná na lži a výmysly nereagujú.“ Na väčšinu novinárov som však dodnes nezanevrel, pretože ich považujem za jeden z pilierov demokracie. Sám som začínal svoju kariéru ako novinár a v rokoch 1968/69 a potom začiatkom deväťdesiatych rokov som bol považovaný za jedného z najvplyvnejších vnútropolitických komentátorov.

Ako spravodajský dôstojník zahraničnej rozviedky som začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Pretože som podporoval politický kurz A. Dubčeka a nesúhlasil so sovietskou okupáciou v auguste 1968, prišiel som o miesto v novinách i v rozviedke.Odobrali mi pas a na Západ som po prvýkrát vycestoval až po páde komunizmu v roku 1990. Po rehabilitácii som pôsobil v československej rozviedke, ktorá sa nazývala Úrad pre zahraničné styky a informácie. Svoju spravodajskú činnosť v zahraničí som vykonával pod krytím novinárskou profesiou. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky som zastával post riaditeľa rozviedky SIS (1993-1995). Nástupom tretej vlády V. Mečiara sa moja spravodajská kariéra skončila.

Za tejto vlády sme spolu s generálom Vladimírom Mitrom založili tzv. paralelnú tajnú službu, ktorá poskytovala vtedajšej opozícii informácie o protizákonných aktivitách SIS, vrátane únosu Michala Kováča ml. do Rakúska. Po páde Mečiarovho režimu som sa venoval problematike bezpečnostných projektov v súkromnom sektore a v rokoch 2006-2007 som prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. V období 2008-2018 som prednášal predmet Spravodajské služby na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2006 som inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, kde som do roku 2018 pôsobil vo funkcii predsedu ABSD. Od roku 2017 svoje politické názory prezentujem na stránke www.orientacia.sk, ako aj na sociálnej sieti Facebook.

Okrem uvedených aktivít sa venujem analýze aktuálnych problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, hlavne so zameraním na otázky geostrategického charakteru. Okrem toho monitorujem tzv. otvorené zdroje zo sféry medzinárodnej politiky a poskytujem môj servis vybraným subjektom. Zaujímam sa aj o vnútropolitický vývoj na Slovensku, a preto som sa rozhodol teraz - keď som sa dožil 75 rokov - podeliť sa s verejnosťou o svoje názory na situáciu, v ktorej žijeme.

Sledujte ma na sociálnych sieťach


Najnovšie články
na portáli


Reči o Putinovom nástupcovi by predstavovali hrozbu pre jeho moc - pokračuje stagnácia a popularita režimu sa stráca

27.01.2020

Po zasadnutí Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie 15. januára si ruskí občania uvedomili, že už nikdy nebudú mať možnosť hlasovaním rozhodovať o Vladimírovi Putinovi. A tiež sa potvrdilo, že s ním budú ďalej žiť v dohľadnej budúcnosti. Vo svojej výročnej správe o stave štátu prezident Putin sľúbil, že v roku 2024 - keď sa skončí jeho súčasné funkčné obdobie - odstúpi z postu prezidenta. Zároveň načrtol sériu rozsiahlych ústavných reforiem, ktoré by mali pravdepodobne vstúpiť do platnosti v tomto roku. Rusko zostane prezidentskou republikou, ale pôsobenie budúcich prezidentov sa obmedzí na dve funkčné obdobia. Parlament bude mať právo menovať ministrov federálnej vlády, vrátane premiéra; v súčasnosti ich navrhuje prezident a schvaľuje ich parlament. Zmeny sa budú týkať aj rozšírenia právomocí Štátnej rady, ktorá je v súčasnosti pomerne bezvýznamným poradným orgánom, čo mnohých vedie k domnienke, že sa Vladimír Putin považuje za predseda Štátnej rady po roku 2024. Teda za štyri roky môže prezident Putin odísť zo svojho súčasného postu a sústrediť sa na beh sveta, zatiaľ čo jeho asistenti sa zameriavajú na dianie v Rusku.

Čítaj viac

Komu sa podarí osloviť sklamaných voličov - prečo opozícia nedokáže presvedčiť prívržencov strany Smer-SD

24.01.2020

Analytici a komentátori - politikov nevynímajúc - nie sú si istí, ako dopadnú voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky koncom februára, pričom však prívrženci tzv. demokratickej opozície si iba zriedkavo kladú otázku, prečo sa opozičným politikom darí oslovovať sklamaných voličov Smeru oveľa menej, ako by si to želali. Iba niektorí z analytikov pochopili, že „noví politici“ koalície Progresívne Slovensko/Spolu a strany Za ľudí sú pre Ficových voličov ich sociálnou mentalitou a ideovou orientáciou diametrálne odlišne hodnotovo ukotvení. Okrem toho svoju úlohu v neprospech tzv. nových politikov zohrávajú aj ich charakteristiky, na ktoré upozornili tiež opozícii naklonené médiá. Napríklad Michal Truban má síce povesť úspešného podnikateľa a investora, ale okrem charizmy vodcu mu chýba aj adekvátny politický intelekt, čo sa odráža v jeho pomerne dosť chabej komunikačnej výbave. Ex-prezident Andrej Kiska nepôsobí zase presvedčivo tým, ako sa správa voči svojim potenciálnym koaličným partnerom ani svojimi neskrývanými ambíciami posadiť sa na stoličku premiéra, čo sa trochu jednoduchším voličom môže javiť ako kľúčový bod programu jeho politickej strany.

Čítaj viac

Pochybnosti o výsledku parlamentných volieb - spolieha sa opozícia na súdny proces s podnikateľom Kočnerom ?

18.01.2020

Voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky o šesť týždňov vyvolávajú všelijaké špekulácie politických komentátorov a analytikov a znervózňujú vládnych, ale tiež opozičných politikov, ktorí nie sú si celkom istí svojím víťazstvom a desia sa toho, ako budú víťazi volieb z opozičného tábora zostavovať novú vládu. Podaktorí sa spoliehajú na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá bude moderovať zložitý proces formovania exekutívy, politickým zafarbením pripomínajúcej „leopardiu kožu.“ Aktuálne prieskumy volebných preferencií naznačujú, že tzv. demokratická opozícia môže „poskladať“ vládu, avšak nie je isté, aká bude jej životnosť a vnútorná stabilita, keďže animozita medzi niektorými opozičnými predákmi neustúpila do pozadia ani počas predvolebnej kampane. Donedávna verejnosť pútali skôr vnútroopozičné spory než programové ciele, na ktorých by sa opozičné politické strany mali dohodnúť.

Čítaj viac