10:21
Igor Cibula

Igor Cibula

Novinár, spravodajský dôstojník, politický analytik

V roku 1990 i neskôr niektorí novinári o mne uvádzali lživé tvrdenia a klamali čitateľov, že som bol plukovníkom Štátnej bezpečnosti, ktorého vyškolili v období komunistického režimu v dezinfomáciách. Vtedy som sa držal toho, čo mi povedali kolegovia z britskej rozviedky : „Spravodajskí dôstojníci a britská kráľovná na lži a výmysly nereagujú.“ Na väčšinu novinárov som však dodnes nezanevrel, pretože ich považujem za jeden z pilierov demokracie. Sám som začínal svoju kariéru ako novinár a v rokoch 1968/69 a potom začiatkom deväťdesiatych rokov som bol považovaný za jedného z najvplyvnejších vnútropolitických komentátorov.

Ako spravodajský dôstojník zahraničnej rozviedky som začínal na 1. správe FMV (1968-1970). Pretože som podporoval politický kurz A. Dubčeka a nesúhlasil so sovietskou okupáciou v auguste 1968, prišiel som o miesto v novinách i v rozviedke.Odobrali mi pas a na Západ som po prvýkrát vycestoval až po páde komunizmu v roku 1990. Po rehabilitácii som pôsobil v československej rozviedke, ktorá sa nazývala Úrad pre zahraničné styky a informácie. Svoju spravodajskú činnosť v zahraničí som vykonával pod krytím novinárskou profesiou. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky som zastával post riaditeľa rozviedky SIS (1993-1995). Nástupom tretej vlády V. Mečiara sa moja spravodajská kariéra skončila.

Za tejto vlády sme spolu s generálom Vladimírom Mitrom založili tzv. paralelnú tajnú službu, ktorá poskytovala vtedajšej opozícii informácie o protizákonných aktivitách SIS, vrátane únosu Michala Kováča ml. do Rakúska. Po páde Mečiarovho režimu som sa venoval problematike bezpečnostných projektov v súkromnom sektore a v rokoch 2006-2007 som prednášal o spravodajských službách na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. V období 2008-2018 som prednášal predmet Spravodajské služby na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2006 som inicioval založenie Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, kde som do roku 2018 pôsobil vo funkcii predsedu ABSD. Od roku 2017 svoje politické názory prezentujem na stránke www.orientacia.sk, ako aj na sociálnej sieti Facebook.

Okrem uvedených aktivít sa venujem analýze aktuálnych problémov z oblasti medzinárodných vzťahov, hlavne so zameraním na otázky geostrategického charakteru. Okrem toho monitorujem tzv. otvorené zdroje zo sféry medzinárodnej politiky a poskytujem môj servis vybraným subjektom. Zaujímam sa aj o vnútropolitický vývoj na Slovensku, a preto som sa rozhodol teraz - keď som sa dožil 75 rokov - podeliť sa s verejnosťou o svoje názory na situáciu, v ktorej žijeme.

ABSD www.absd.sk

Sledujte ma na sociálnych sieťach

Najnovšie články
na portáli

Možno Pellegrini tuší ďalšiu "čiernu labuť" - kauzy Kočner a Gorila môžu pomôcť rastu preferencií Harabína a Kotlebu

17.10.2019

V turbulentnej spoločenskej atmosfére Slovenska stratili odvahu predvídať výsledok parlamentných volieb vo februári 2020 politickí komentátori, analytici i politici, i keď tí viac propagandisticky naladení snažia sa vyvolávať ducha optimistických prognóz, že nakoniec „dobro zvíťazí nad zlom.“ Podaktorí sa nádejajú, že predvolebnú kampaň vystupňujú v ich prospech kauzy Kočner a Gorila - ako aj vražda Kuciaka - ktoré médiá servírujú voličom v konšpiráciou prifarbenej bulvárnejšej forme, aby vyvolali v nich čo najväčší odpor k súčasnej vláde a presvedčili ich o tom, že garnitúra „nových politikov“ zmení pomery v spoločnosti k lepšiemu. Nie všetci však podľahli schéme čierno-bieleho videnia reality, a preto ani neprekvapuje, že aj prívrženci opozície medzi serióznymi komentátormi pripúšťajú, že veci nemusia ísť tým smerom, ako by to chceli Matovič, Hlina, Sulík, Kiska či Harabín trebárs s Kotlebom. Špekulácie o tom, kto stojí v pozadí kampane oživujúcej tému Gorily, naznačujú, že iniciátori takýchto opozičných aktivít sa snažia dramaticky vyhrocovať spoločenskú atmosféru, aby „pohli stojaté vody“ verejnej mienky, ktorú kopírujú prieskumy volebných preferencií, neveštiace istotu určitého víťazstva opozície, ale skôr hrôzu mocensko-politického povolebného patu.

Čítaj viac

Čo je možné a nemožné vo vzťahoch Ruska a Európy - zblíženie medzi Moskvou a Pekingom i rivalita USA-Čína by mali otvoriť oči EÚ

12.10.2019

Európa - na rozdiel od Spojených štátov - nie je v konflikte s Ruskom. Predsa však medzi nimi existuje vzájomné nepochopenie, časom vedúce k odcudzeniu, ktoré ovplyvňuje niekoľko dôvodov. Predtým boli vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom založené na myšlienke, ktorá vznikla už v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, že Rusko sa „modernizuje“ a mení sa na „normálnu krajinu“ - Rusko sa tak bude „podobať na zvyšok Európy“. Teraz je táto predstava minulosťou, rovnako ako aj myšlienka, že Rusko bude pevne spojené s EÚ, a to bez toho, aby prevzalo jej inštitúcie. Ukrajinská kríza nielenže rozdelila Európu od Ruska, ale tiež podnietila Rusko, aby sa obrátilo do seba. To znamená, že Rusko sa dnes nevníma ako východná hranica Európy, ale ako veľký nezávislý geopolitický aktér v globálnom meradle. Rusko - aj keď z kultúrneho hľadiska zostalo európskym - nie je z politického hľadiska ani „ázijské“ ani „euroázijské.“ Rusko je Rusko.

Čítaj viac

Hašterenie opozície nevyvoláva o voličov pocit istoty - Andrej Kiska deklaruje politickú pozíciu "ani ryba ani rak"

09.10.2019

Zdá sa, že voliči i opoziční politici sa zhodnú iba v jednom: treba zlikvidovať všadeprítomnú rakovinu korupcie, pod „kožu zažratý“ klientelizmus, zneužívanie verejných funkcií i partokraciu, ktorá na Slovensku funguje od čias Vladimíra Mečiara a doteraz sa jej darilo za všetkých vlád. Do parlamentných volieb chýba ani nie päť mesiacov, ale sotva niekto zo serióznych analytikov si trúfa predpovedať, aká bude nová vláda, aj keď z doterajších prieskumov volebných preferencií možno usudzovať, že by to mohol byť politicky multispektrálny kabinet, na pomenovanie ktorého sa na Slovensku zaužíva metaforický - tak trochu aj pejoratívny adjektív - „zlepenec.“ Neistotu volebných predpovedí v posledných dňoch umocňujú aj nové okolnosti, medzi ktorými dominuje roztržka v strane Sloboda a Solidarita. Nie je až tak veľkým prekvapením pre tých, kto pozornejšie sledovali, ako na seba čoraz intenzívnejšie narážali nadrozmerné „egá“ politikov tejto strany, ako sú napríklad Richard Sulík, Ľubomír Galko alebo Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Čítaj viac