Zo summitu Trumpa s Putinom v Helsinkách sa očakáva aspoň povzbudivý signál - budú riešiť aktivity Iránu v Sýrii ?

Zo summitu Trumpa s Putinom v Helsinkách sa očakáva aspoň povzbudivý signál - budú riešiť aktivity Iránu v Sýrii ?


07.07.2018

Stretnutie prezidentov Donalda Trumpa a Vladimíra Putina v Helsinkách nevyvoláva veľké očakávania, pretože vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom sa nachádzajú na najnižšom bode od čias skončenia studenej vojny. Analytici poukazujú na to, že možno až od začiatku osemdesiatych rokov Moskva a Washington nikdy neboli tak blízko k priamemu vojenskému konfliktu, ako sú dnes. Práve preto sa od pripravovaného summitu očakáva aspoň signál, ktorý poskytne ruskej a americkej vláde príležitosť začať obnovu spolupráce tam, kde to jednoznačne vyhovuje záujmom oboch strán.

Podľa americkej agentúry Bloomberg na summite Trump-Putin 16. júla 2018 v Helsinkách bude na prvom mieste agendy úloha Iránu v Sýrii. O tejto téme rokuje Kremeľ s partnermi v Bielom dome a súčasne aj s Teheránom, aby prezidenti Donald Trump a Vladimír Putin na svojom stretnutí dosiahli aspoň jednu dohodu. Putin v zásade súhlasí s americkými a izraelskými požiadavkami, aby sa iránske jednotky v južnej Sýrii zdržiavali ďaleko od hranice s Izraelom a boli nahradené vojakmi lojálnymi vláde v Damašku. Trump sa odklonil od politiky svojho predchodcu, ktorý žiadal odchod prezidenta Bašára Assada - čo bol postoj USA predtým, ako Rusko zvrátilo priebeh občianskej vojny za pomoci Iránu v prospech Assadovho režimu.

 

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton, ktorý sa nedávno stretol s ruským prezidentom, aby pripravil základy summitu v Helsinkách, oznámil v televízii CBS News, že Assad už nie je „strategickou otázkou“, ale Irán. „Uvidíme, čo sa stane, keď sa obaja stretnú“ - povedal Bolton, ktorý dlho  obhajoval požiadavku na zmenu iránskeho režimu. Podľa jeho vyjadrenia „existujú možnosti na väčšie rokovania, aby sa pomohlo dostať iránske sily zo Sýrie a stiahnuť ich späť do Iránu, čo by bolo významným krokom vpred.“ Existujú však veľké otázniky okolo Putinovej schopnosti presadiť dohodu, zahrňujúcu aktivitu Iránu v Sýrii, aj keď ponúka rozmiestnenie vojsk, aby sa stabilizovali príslušné pohraničné oblasti.

 

Šéf think-tanku Ruská rada pre medzinárodné záležitosti Andrej Kortunov - blízky Kremľu -  konštatoval, že Rusko môže nahradiť Spojené štáty ako nepostrádateľný arbiter v rôznych konfliktoch na Strednom východe, ale len keby sa Putin na tom dohodol s Trumpom. Kortunov povedal, že „Trump nemôže prinútiť Putina, aby sa odvrátil od Iránu. Putin nie je ochotný príliš tvrdo tlačiť na Irán a nemôže dôverovať Trumpovi.“ Rusko a Saudská Arábia už „nahnevali“ Irán a urobili „radosť“ Trumpovi tým, že sa dohodli znížiť produkciu ropy, aby zvýšili jej ceny. Zároveň  sa Moskva snaží zachrániť tzv. iránsku jadrovú dohodu, ktorej sa Trump vzdal - a snaží sa zmierniť sankcie, ktoré opätovne zaviedol. Ministri zahraničných vecí Ruska, Číny, Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie diskutovali včera o tejto otázke na rokovaniach s iránskymi predstaviteľmi vo Viedni.

 

Vplyvný expert Andrej Kortunov uvádza, že Putinova stratégia spočíva v snahe nájsť stred v priestore medzi konfliktnými záujmami hlavných hráčov na Strednom východe. Najmä môže dať Izraelu „zelenú“, aby bombardoval akýkoľvek iránsky konvoj, ktorý sa pokúsi dodať Hizballáhu moderné zbrane a súčasne umožniť Teheránu, aby pokračoval v dodávkach konvenčných zbraní Iránom podporovaným silám v Libanone. Izraelský analytik Ehud Yaari z Washingtonského inštitútu pre politiku Blízkeho východu sa domnieva, že pre Irán je hlavným cieľom zachovať si vplyv v Sýrii a udržať zásobovacie trasy otvorené. Šéf Levantského inštitútu pre strategické štúdie v Bejrúte tvrdí, že „Rusko má záujem, aby Irán vykrvácal v Sýrii, aby Irán bol oslabený, ale aby Irán neskolaboval, pretože by mohlo stratiť Assadov režim, ktorý je jeho hlavnou kartou.“

 


Späť