Západ hovorí o protizápadnom bloku Číny a Ruska - Moskva a Peking sa spojili, aby čelili globálnej hegemónii USA

Západ hovorí o protizápadnom bloku Číny a Ruska - Moskva a Peking sa spojili, aby čelili globálnej hegemónii USA


11.08.2018

Západ formuje protiruskú koalíciu, a preto so znepokojením sleduje, ako si Moskva vytvára vzťahy s krajinami, ktoré určujú tón svetovej politiky a nepatria do tábora euroatlantickej aliancie. Ešte v júni tohto roku však na konferencii v Singapure americký minister obrany James Mattis hovoril o historickom pokroku, ktorý spočíva v tom, že Rusko a Čína majú viac spoločných záujmov so Spojenými štátmi, ako tieto dve krajiny vzájomne medzi sebou. Zároveň konštatoval, že je rovnako nesprávne si myslieť, že by Rusko a Čína nemohli byť priateľmi, ako sa v období studenej vojny myslelo, že tieto krajiny sú „nerozpojiteľným“ monolitom. Aktuálna dynamika medzinárodných vzťahov naznačuje, že minister Mattis mal viac-menej pravdu.

Internetový portál ruského denníka Nezavisimaja gazeta avizoval, že v utorok 14.augusta 2018 príde na pozvanie tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaja Patruševa člen Politického byra ÚV KS Číny a riaditeľ Kancelárie komisie ÚV KS Číny Yang Jiechi, ktorý sa zúčastní 14. kola rusko-čínskych rokovaní o strategickej bezpečnosti. Hoci takéto rokovania prebiehajú pravidelne, Washington to vníma ako dôkaz, že Moskva a Peking formujú vojenský blok, ktorý má čeliť americkej globálnej hegemónii. V tejto súvislosti sa uvádza, že údajne Henry Kissinger poradil prezidentovi Donaldovi Trumpovi, aby konal po vzore Richarda Nixona, ktorý v roku 1972 si urobil „výlet“ do Číny, aby izoloval Sovietsky zväz, vtedy hlavného nepriateľa Spojených štátov.

 

Teraz bývalý štátny tajomník navrhol Trumpovi, aby využil Nixonovu stratégiu v opačnom smere. Teda nech sa spojí s Moskvou, aby izolovali Čínu, ktorá sa stala veľmocou ohrozujúcou pozície USA. Pretože však prebieha vyšetrovanie možnej tajnej dohody Trumpa s Ruskom pred voľbami, nič z toho nevzišlo. Washington sa súčasne postavil proti Rusku i Číne, čím ich tlačí do aliancie. Denník Financial Times varoval pred dvoma dňami, že Západ je krátkozraký, keď ignoruje spojenectvo, ktoré vytvárajú Moskva a Peking. Presne tak Washington a ďalšie štáty NATO odmietali koncom päťdesiatych rokov uveriť tomu, že v „tábore socializmu“ sa prehlbuje rozkol medzi Sovietskym zväzom a Čínou. Až v roku 1969 po ozbrojených konfliktoch medzi nimi na ostrove Damanskij skeptici uznali, že k rozkolu došlo.

 

V súčasnosti robí Západ opačnú chybu: nevšimol si vytvorenie protizápadného, antiamerického bloku medzi Moskvou a Pekingom. Podľa britského denníka prezidenti Vladimír Putin a Si Ťin-pching sa stretli najmenej 26-krát, odkedy generálny tajomník KS Číny v roku 2013 uskutočnil svoju prvú zahraničnú cestu - a to do Moskvy. Kedysi bol Sovietsky zväz „starším bratom“ Číny a teraz si úlohy vymenili. Ruská ekonomika je približne 10-krát menšia ako čínska a Rusko sa stalo v minulom roku hlavným dodávateľom ropy do Číny. Peking požičal Moskve desiatky miliárd dolárov na zabezpečenie budúcich dodávok ropy a plynu. Armády oboch krajín sa zúčastňujú spoločných manévrov. Ich námorníctva uskutočnili spoločné cvičenia vo východnej Ázii a v Stredomorí.

 

Britskí, americkí a japonskí politológovia prišli k záveru, že je nevyhnutné zastaviť zbližovanie medzi týmito dvomi krajinami a „vraziť medzi ne klin.“ Napríklad bývalý japonský vojenský atašé v Pekingu Bonji Ohara - ktorý teraz pôsobí ako výskumník v Nadácii Sasakawa Peace - tvrdí, že spoločný diplomatický tlak na obe krajiny je zbytočný, iba posilní ich jednotu. Je ľahšie pôsobiť na Rusko, ktoré je nespokojné s tým, že Čína sa stala dominantnou ekonomikou štátov strednej Ázie. V tomto šikovnejšie ako ostatní koná japonský premiér Šinzó Abe. Podľa vyjadrenia jedného z Abeho poradcov jeho úsilie zamerané na nadviazanie priateľstva s Putinom je určené nielen na riešenie problémov, týkajúcich sa ostrovov Južné Kurily, ale aj na oslabenie jednoty medzi Moskvou a Pekingom.   

 


Späť