Súčasná stratégia Ruska sa nelíši od staromódneho zastrašovania Moskvy - odstrašovanie spočíva na princípe "nejednoznačnosti"

Súčasná stratégia Ruska sa nelíši od staromódneho zastrašovania Moskvy - odstrašovanie spočíva na princípe "nejednoznačnosti"


24.11.2018

S kýmkoľvek hovoríte vo Washingtone - s výnimkou amerického prezidenta - môžete počuť zlovestnú mantru: Rusi sú späť. Moskva zasieva rozbroje medzi západnými štátmi a snaží sa obnoviť svoju sféru vplyvu v bývalých sovietskych republikách i mimo nich. Ruská federácia má nielen viac jadrových zbraní ako ktorákoľvek iná krajina na svete, ale tiež investuje do arzenálu moderných jadrových zbraní s nízkou účinnosťou, ktoré by boli použiteľné v obmedzenom jadrovom boji. Mnohí analytici sa obávajú, že Rusko bude prvé, ktoré siahne po jadrových zbraniach v budúcej vojne a urobí to tak rýchle, aby bombardovaním protivníka ukončilo konflikt - je to eskalácia označovaná ako „ eskalácia k deeskalácii.“ Spojené štáty si myslia, že môžu brániť seba a svojich spojencov modernizáciou vlastného jadrového arzenálu. Predovšetkým Washington by mal vyvíjať viac jadrových zbraní s nižšou účinnosťou na nasadenie v bojových operáciách alebo riskovať, že bude v budúcej vojne porazený.

Riaditeľka programu Ruska a Eurázie vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) - Olga Likerová vo svojom článku v časopise Foreing Affairs tvrdí, že „tí, ktorí sa trápia s ruským arzenálom, nesprávne chápu zámery Kremľa a predkladajú nesprávne riešenia.“ Podľa nej skutočným nebezpečenstvom nie je nová a agresívnejšia ruská jadrová stratégia. Súčasná stratégia Ruska sa veľmi nelíši od jednoduchého staromódneho zastrašovania: Rusko je presvedčené, že akákoľvek veľká vojna so Spojenými štátmi by mohla viesť k masívnemu jadrovému útoku USA, a preto si zachováva svoj vlastný nukleárny arzenál, aby odradilo takýto útok. Jeho politike „zámernej nejednoznačnosti“ sa však darí vyvolávať vo Washingtone obavy, udržiavať nebezpečný cyklus eskalácie, ktorý prehlbuje podozrenie a zvyšuje riziko, že zrážky budú eskalovať.

 

Pre mnohých západných analytikov je táto stratégia eskalácie podstatou ruskej jadrovej stratégie  a súvisí tiež so slabším potenciálom konvenčnej armády Ruska. V roku 2010 Rusko vydalo novú vojenskú doktrínu, v ktorej jasne uviedlo, že Rusko použije jadrové zbrane iba za dvoch okolností: buď ako reakciu na útok so zbraňami hromadného ničenia, jadrovými alebo inými - alebo „tvárou v tvár konvenčnej ofenzíve“ ohrozujúcej „samotnú existenciu štátu.“ Najnovšia doktrína Ruska z roku 2014 opätovne potvrdila tieto formulácie. Zdôraznila tiež potrebu vyvinúť „nejednoznačnú“ odstrašujúcu schopnosť - schopnosť predchádzať útokom bez toho, aby sa muselo siahnuť po hrozbe jadrovej vojny. Analytička Likerová zdôrazňuje, že tento postoj je ďaleko od agresívneho myslenia, ktoré mnohí politici vo Washingtone považujú za jadro ruského postupu. Balistické rakety s dlhou dráhou letu má Rusko predovšetkým na odradenie americké jadrového útoku - rovnako ako za sovietskych čias. Ruskí stratégovia sa tiež domnievajú, že Spojené štáty by sa hneď na začiatku pokúsili odstrániť ruský jadrový arzenál - a to s využitím konvenčných alebo jadrových strategických zbraní. Preto Rusko - rovnako ako predtým Sovietsky zväz - použije svoje najzraniteľnejšie systémy jadrových zbraní ihneď, ako dostane upozornenie na prichádzajúci útok USA.

 

Prečo teda mnohí americkí a západní analytici prichádzajú k omnoho temnejším záverom o ruských jadrových zámeroch ? Veľká časť odpovede spočíva v tom, že Rusko v posledných rokoch rozvinulo svoj jadrový arzenál. Zmluvy o kontrole zbrojenia obmedzili počty nasadených strategických hlavíc, ale neuplatňovali žiadne limity na kapacity s nižšou účinnosťou a dosahom. Podľa konzervatívneho odhadu Rusko teraz disponuje cca 2000 taktickými jadrovými zbraňami, zatiaľ čo Spojené štáty majú iba niekoľko stoviek. Okrem toho Rusko modernizuje svoj inventár taktických prostriedkov, ako napríklad rakety Iskander a Kalibr., ktoré môžu byť vybavené jadrovými hlavicami, hoci v súčasnosti používajú konvenčné systémy. Ruské vojenské cvičenia často zahŕňajú systémy Iskander a Kalibr, čo naznačuje, že Rusko môže stupňovať konflikt nasadením nízko účinných jadrových zbraní proti svojmu nepriateľovi. Ruská námorná doktrína z roku 2017 obsahuje vetu, že pripravenosť a ochota použiť nestrategické jadrové zbrane v eskalujúcom konflikte môže úspešne odvrátiť nepriateľa. Odkaz na eskaláciu neuvádza, či Rusko ako prvé prekročí jadrový prah.

 

Podľa Olgy Likerovej (pôsobila aj v spoločnosti Rand Corporation i v Pentagone) nesprávne interpretujú ruské verejné stanoviská ako „politiku na okraji vojny.“ V tejto súvislosti spomenula jeden z prejavov prezidenta Vladimíra Putina, kde hovoril, že najnovšie strategické zbrane Ruska by mohli prekonať protiraketovú obranu USA, ale Rusko by nezaútočilo - išlo by iba o odvetu. Aj neskôr Putin potvrdil, že Rusko použije nukleárne zbrane iba vtedy, keby hrozil americký útok alebo by k nemu došlo - teda ruský arzenál je určený na odstrašovanie a nie na eskaláciu. Medzi pozorovateľmi však prevláda názor, že Rusko nemá stratégiu používania jadrových zbraní v počiatočnom štádiu konvenčného konfliktu. Ruská vláda odmietla jasne vysvetliť presný účel svojich taktických jadrových zbraní - zámerná nejednoznačnosť je pravdepodobne určená na zvýšenie odstrašujúceho účinku, ale v skutočnosti iba zvyšuje riziká eskalácie.

 

Asi pred desiatimi rokmi sa ruské zásoby nestrategických jadrových zbraní a systémov dvojakého použitia značne znížili. Až potom, keď západní analytici zistili jadrové schopnosti rakiet Iskander, ruská rétorika začala zdôrazňovať tieto schopnosti. Rusko zdôrazňovalo jadrový prvok týchto systémov, pretože to znepokojuje potenciálnych protivníkov. Kremeľ predpokladá, že konfrontácia so Spojenými štátmi - dokonca jadrová - by mohla zostať obmedzená a obmedzená jadrová eskalácia by podľa takéhoto scenára prebehla v prospech Ruska. Napriek tomu väčšina ruských stratégov neverí, že takýto konflikt by bol svojim rozsahom obmedzený. Očakávajú, že vojenský konflikt s USA by viedol k útoku na Rusko, vrátane preventívneho útoku na jeho jadrový potenciál. Napriek tomu Rusko vyvíja taktické jadrové zbrane a systémy dvojakého použitia. Sú určené na to, aby vyslali Spojeným štátom silný signál o nebezpečenstvách preventívneho útoku.

 

Prevládajúcim názorom v administratíve prezidenta Donalda Trumpa je myšlienka, že ak Rusko vyvíja taktické jadrové zbrane, Spojené štáty musia demonštrovať, že sú pripravené konať rovnako. Analytička  Olga Likerová konštatovala, že logická úvaha, že menšie jadrové zbrane znamenajú, že jadrová vojna môže byť kontrolovaná, je hlboko chybná a nebezpečná. Podľa nej ak sa USA chcú vyhnúť tomu najhoršiemu, mali by sa postarať o tom, aby všetky budúce konflikty s Ruskom zostali úplne mimo jadrovej sféry. Väčší dôraz USA na konvenčné zbrane by nevylučoval možnosť, že by Rusko mohlo použiť jadrovú zbraň, ak by sa domnievalo, že je napadnuté, či už konvenčnými alebo jadrovými zbraňami. Pomohlo by to však zabrániť akémukoľvek agresívnemu konaniu Ruska vo východnej Európe alebo inde, čím sa rieši jedna z najväčších obáv členských štátov NATO.


Späť