Rusko sa pokúša uniknúť vplyvu amerických sankcií - presvedčí Putin Bielorusko a Kazachstan o potrebe spoločnej meny - altynu ?

Rusko sa pokúša uniknúť vplyvu amerických sankcií - presvedčí Putin Bielorusko a Kazachstan o potrebe spoločnej meny - altynu ?


06.10.2018

Pojem „dedolarizácia“ sa v Rusku už vžil a používa sa na pomenovanie procesu odstránenia amerického dolára v medzinárodnom platobnom styku subjektov Ruskej federácie so zahraničnými obchodnými partnermi. Keď sa projektom dedolarizácie začali zaoberať ruské ministerstvo financií a Centrálna banka Ruska, obyčajní Rusi sa vystrašili, pretože to pochopili tak, že znamená úplný zákaz obehu cudzej meny, nútenej konverzie dolárových vkladov na ruble a - samozrejme - znehodnotenie rubľa. Ruská vláda naozaj pripravuje projekt dedolarizácie ekonomiky krajiny a ústredná banka, ako aj banka VTB a ďalšie významné ruské banky i veľké exportéri sa angažujú v príprave tohto projektu. Nepôjde však o obmedzenie ekonomickej slobody Rusov, ale o zavedenie zúčtovania v medzištátnom platobnom styku s najväčšími obchodnými partnermi Ruska - Čínou a krajinami Európskej únie - v jüanoch a eurách a so štátmi Euroázijskej ekonomickej únie v rubľoch.

Podľa názoru finančného analytika Alexandra Razuvajeva uvedené opatrenia sú trochu oneskorené, pretože sa mali zaviesť už v roku 2014 ako odpoveď na sankcie Západu voči Rusku. Ruský expert konštatoval, že neohrozujú postavenie amerického dolára ako svetovej rezervnej meny, ale určite budú chrániť ruský vývoz a dovoz pred sankciami Spojených štátov. Ide totiž o to, že Ruská federácia priamo s USA obchoduje iba vo veľmi malom rozsahu. Američania majú iné tromfy: vysoký podiel svojich finančných prostriedkov v ruských štátnych dlhopisoch a základnom imaní ruských spoločností. Okrem toho zvyšovanie sadzieb amerického FED-u prispieva k odlivu kapitálu z ruského finančného trhu i bez akéhokoľvek politického vplyvu. V tomto ohľade nastala veľmi zlá doba pre všetky trhy, vrátane Ruska, ktoré si zatiaľ odliv kapitálu kompenzuje vysokými cenami surovín.

 

Analytik Razuvajev podotýka, že účty v rubľoch by pravdepodobne nevyhovovali Minsku ani Astane, pretože teraz je rubeľ príliš slabý a volatilný. Vhodnou voľbou pre Bielorusko, Ruskú federáciu a Kazachstan by mohla byť nadnárodná menová jednotka - altyn - euroázijský analóg eura. Razuvajev k tomu poznamenal, že Nemecko sa svojho času vzdalo svojej takmer „národnej pýchy“ - nemeckej marky - v prospech eura a neprerobilo. Na uvedenú tému prezidenti Bieloruska, Ruskej federácie a Kazachstanu diskutovali už v čase zakladania Euroázijskej únie v Kazachstane v roku 2014. Dokonca bolo naplánované vytvorenie jednotnej Euroázijskej banky v Almate. Uvažovalo sa nad tým, že pravdepodobnou hlavným obchodným miestom ba sa mala stať Moskovská burza.

 

Ruský finančný analytik pripomína, že po prvýkrát myšlienku euroázijskej nadnárodnej menovej jednotky predniesol prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev pred štyrmi rokmi, ale doteraz nestratila svoju aktuálnosť, a preto je potrebné sa ňou zaoberať. Predovšetkým ide o to, že ekonomiky Ruskej federácie a Kazašskej republiky sú si veľmi blízke. Bieloruská ekonomika má síce odlišnú štruktúru, ale je príliš malá, aby mala vážny národohospodársky vplyv. Nová mena bude veľmi podobná ako kazašská mena tenge a ruský rubeľ. Je pochopiteľné, že euroázijská mena bude surovinovou menou, čo však nie je vôbec zlé. Rešpektovanou surovinovou valutou je napríklad kanadský dolár.

 

Alexander  Razuvajev tvrdí, že v súčasnej situácii by Rusov nemala znepokojovať Moskva, ale Washington - hoci sa to môže zdať niekomu čudné. Základnou hrozbou pre USA je totiž štátny dlh, najmä v súvislosti s rastúcimi americkými úrokovými sadzbami. V takomto kontexte  sa aktívne diskutuje na finančných fórach o myšlienke vytvorenia jednotnej meny pre Spojené štáty, Kanadu a Mexiko, ako aj o tvrdej reštrukturalizácii dlhov pre „zlé krajiny.“ Do tohto sveta „zlých“ patria Rusko, Turecko, Irán, Bielorusko, Čína atď. Ruský expert špekuluje, že nová mena by sa zaviedla v pomere jedna ku jednej, ale pre „zlé krajiny“ by to bolo možno jedna k desiatim, alebo dokonca možno až jedna ku sto. V takomto prípade by Rusi boli jednoznačne postihnutí stratou. Uvedený scenár dáva Razuvajev do príčinnej súvislosti s kolapsom na prehriatej burze cenných papierov v USA alebo dlhovou krízou spoločností nefinančného sektoru - až po impeachment prezidenta Donalda Trumpa.

 

 

 


Späť