Rusko je rukojemníkom vnútropolitickej vojny v USA - ako vnímajú v Moskve výsledok novembrových volieb amerického prezidenta

Rusko je rukojemníkom vnútropolitickej vojny v USA - ako vnímajú v Moskve výsledok novembrových volieb amerického prezidenta


21.10.2020

Prakticky o dva týždne by sa mal svet dozvedieť meno nového prezidenta Spojených štátov. Vďaka americkým prezidentským voľbám 3. novembra stalo sa Rusko rukojemníkom vo vnútropolitickej vojne prebiehajúcej v USA. V populárnom ruskom vtipe sa hovorí, že americké prezidentské voľby sú jednou z najdôležitejších udalostí ruskej vnútornej politiky. Analytici pripúšťajú, že je na tom niečo pravdy: výsledok americkej kampane bude mať veľký vplyv na ďalšie kroky Kremľa - a to nielen v zahraničí, ale aj doma. Všeobecne vládne presvedčenie, že obľúbencom Kremľa je stále Donald Trump a Moskva považuje víťazstvo Joea Bidena za ohrozenie jej vlastných záujmov. Avšak v skutočnosti medzi vládnucou ruskou elitou neexistuje konsenzus o tom, ktorý z prezidentských kandidátov by bol pre Rusko lepší, takže postoj Kremľa k Trumpovi je oveľa komplikovanejší, ako sa to bežne hovorí.

Trumpovo volebné víťazstvo v roku 2016 bolo pre Kremeľ príjemným prekvapením -uvádza vo svojej analýze politologička Taťjana Stanovaja z moskovského centra Nadácie Carnegie. Pripomína, že rétorika súčasného pána Bieleho domu o Rusku bola úplne iná ako u jeho predchodcov: žiadna kritika, žiadne kázanie, žiadna propagácia liberálnych hodnôt - iba výzvy na „vyjednávanie“ s Putinom. Moskva dúfala, že jeho zvolenie zmení bilaterálne vzťahy. Donald Trump navyše rozbil jednotný front Západu, hašteril sa a odcudzil sa európskym spojencom v NATO. Do určitej miery obmedzil tiež úlohu USA v medzinárodných konfliktoch a zdôrazňoval, že hlavným nepriateľom USA nie je Rusko, ale Čína. Inými slovami - zdalo sa, že Trump sľubuje pre Rusko dve veci: deštruktívny element, ktorý by zavrhol predchádzajúce americké prístupy a urobil politiku USA viac zameranú dovnútra; a popri tom „kreatívny prvok,“ ktorý vzbudzoval v Moskve nádej na „spolužitie“ a uzavretie dohody.

 

Prvý element sa viac-menej prejavil, aj keď za cenu oveľa prísnejších a početnejších sankcií a deštrukcie samotných základov vzájomných vzťahov. Druhé očakávanie však vôbec nevyšlo: od roku 2018 už bolo jasné, že nemožno počítať s nijakou dohodou, ani  s akýmkoľvek náznakom dohody, ktorá by vyvolala novú protiruskú rétoriku v USA a oslabila Trumpovu pozíciu. Napriek štyrom rokom nenaplnených nádejí, nových sankcií a zdecimovaných vzťahov, sen o dosiahnutí dohody s Trumpom žije v Kremli ďalej: prinajmenšom samotný prezident Vladimír Putin by pravdepodobne radšej rokoval s Trumpom ako s Bidenom. V Moskve panuje pocit, že ak Donald Trump nedokáže vytiahnuť Rusko z jeho špirály konfrontácie s USA, tak to nemôže urobiť nikto.
 
Trumpovo prezidentstvo má pre Rusko ešte stále vyššiu cenu: okrem sankcií teraz existuje skutočná hrozba pre plynovod Nord Stream 2, pričom Trumpova posadnutosť hrozbou zo strany Číny zničila takmer všetky dohody o kontrole zbraní. Ale šance Joea Bidena na víťazstvo vyzerajú dosť silné na to, aby sa Rusko začalo pripravovať na túto eventualitu. Moskva je v súčasnosti opatrnejšia ako v roku 2016, keď vynaložila značné úsilie na diskreditáciu demokratickej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej. Podľa politologičky Stanovej medzi ruskou elitou neexistuje univerzálny postoj k Trumpovmu prezidentstvu i rizikám súvisiacim s blížiacimi sa voľbami. V Moskve sa však vyskytuje niekoľko myšlienkových smerov. Existujú ľudia, ktorí stále veria, že Trump je „ich človek“. To sú tí, ktorí verili, že Donald Trump, ak bude môcť, ponúkne Rusku veľa výhod a bude predzvesťou začiatku novej éry vzájomných vzťahov. Bolo to dominantné myslenie až do júla 2018, keď sa Putin stretol s Trumpom v Helsinkách, plný očakávaní prielomu a vyzbrojený množstvom návrhov - z ktorých sa nič neuskutočnilo. Medzi ruskou elitou je čoraz viac tých, ktorí považujú Trumpa za „cieľ sám osebe“ - a ich hlas v kremeľských kanceláriách je zjavne slabší.

 

Podľa nich môže byť aspoň nástrojom na zasiatie chaosu v politickej triede USA a zničenie západnej jednoty. Nezáleží teda na tom, že Rusko nemôže počas rokovaní od Trumpa niečo získať. Dôležité je to, že vďaka jeho rozporuplnej a deštruktívnej politike sú Spojené štáty exponovanejšie a krehkejšie, čo dáva Rusku voľnejšiu ruku na svetovej scéne aj doma. V tejto súvislosti majú Bidenove postoje k špecifickým otázkam - ako je jeho pripravenosť rozšíriť Zmluvu o znížení strategických zbraní (Nový START) - druhoradý význam. Na prvom mieste je Trumpov sklon k izolacionizmu, teda nezasahuje do vnútorných záležitostí Ruska, ani do konfliktov v postsovietskom priestore - ba dokonca ani v Sýrii. Uvedené myslenie je populárne medzi ruskými „silovikmi“  (bezpečnostnými štruktúrami), ktorí by sa chceli dohodnúť s Washingtonom na konkrétnych praktických veciach, pričom by si navzájom mali stáť v ceste v záležitostiach, v ktorých sa nezhodujú. Tento myšlienkový smer neobsahuje žiadne očakávania prielomu vo vzťahoch medzi Ruskom a USA.

 

Ďalej sú tu príslušníci ruskej elity, ktorí u Trumpa na prezidentskom poste vidia viac problémov ako výhod. Medzi týchto ľudí patrí veľká časť diplomatov a ďalší odborníci, ktorí radia exekutíve v otázkach zahraničnej politiky, ale ktorí sa nezúčastňujú na rozhodovacom procese. Pokiaľ ide o nich, zvýšená nepredvídateľnosť a znížená profesionalita americkej politiky za vlády Donalda Trumpa predstavuje hrozbu nielen pre Spojené štáty, ale pre celé globálne spoločenstvo - vrátane Ruska. Mnohí z nich sú presvedčení o tom, že prezidentstvo Hillary Clintonovej by pre Rusko bolo naozaj menej škodlivé. Z tohto dôvodu teraz dúfajú v Bidena, ktorý ako politik pochádzajúci zvnútra systému bude mať väčšiu moc, než koľko si musel vybojovať Trump na vykonávanie akýchkoľvek dohôd dosiahnutých s Ruskom.  

 

Posledný myšlienkový smer v radoch ruskej elity je veľmi jednoduchý: čím horšie sú vzťahy s Washingtonom, tým je viac dôvodov na uskutočňovanie konzervatívnej a represívnej agendy doma, čo posilňuje pozície niektorých osôb v štruktúrach elity. Mnoho „silovikov“ a „záchrancov“ režimu je pripravených brániť „národný záujem“ a „politickú stabilitu“ pred zahraničnými nepriateľmi bez ohľadu na to, či sú tvárou týchto nepriateľov Trump alebo Biden.  Zdá sa, že narastá konfrontačná rétorika a vzájomná nedôvera - veľké dôvody na sprísnenie politickej kontroly nad vnútornými záležitosťami. Hlas tejto poslednej skupiny je nateraz na periférii zahraničnopolitických diskusií v Kremli, ale je čoraz hlasnejší a častejšie ho počuť. Zhoršujúca sa konfrontácia so Západom - najmä kvôli otrave opozičného politika Alexeja Navaľného - poskytuje tejto časti elity ďalšiu výhodu.

 

Na rozdiel od roku 2016 nemá Rusko tentokrát chuť experimentovať. Negatívne dôsledky pôsobenia Donalda Trumpa v prezidentskom úrade a sklamanie z neho  viedli k triezvejšiemu a pragmatickejšiemu prístupu. Pre Kremeľ sa Trump ukázal ako neschopný premieňať zámery na konkrétne činy. Vďaka Trumpovmu volebnému zápasu bolo Rusko rukojemníkom boja prebiehajúceho na americkej vnútropolitickej scéne. Teraz existuje nádej, že víťazstvo demokratického prezidentského kandidáta  môže mať prinajmenšom jednu výhodu: odvráti pozornosť od problému ruských zásahov a následne zníži akýkoľvek dialóg s Ruskom pre Američanov na menej toxickú úroveň.  Prezident Vladimír Putin medzitým upriamil pozornosť na novú iniciatívu: diskusiu o kľúčových globálnych otázkach na stretnutiach stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Bude si to vyžadovať zodpovednejšie a profesionálnejšie zapojenie Spojených štátov, čo bude pre Trumpa náročné. Samozrejme, ak bude Trump znovu zvolený, Rusko sa bude utešovať, využívať krehkosť americkej politiky a snažiť sa „kapitalizovať“ nedostatok západnej jednoty. Existuje však aj pocit únavy z Donalda Trumpa: od deštrukcie strategických vzťahov, až po hrozbu pre Nord Stream 2 a postavenia Ruska ako rukojemníka politiky USA. Ale to všetko neznamená, že Bidenovo volebné víťazstvo by nebolo pre Rusko tou najhoršou vecou.


Späť