Rusi "ochladli" vo vzťahu k Číne - neprehliadli, že Čína neuznala anexiu Krymu a v konfrontácii so Západom sa neprejavila ako spojenec

Rusi "ochladli" vo vzťahu k Číne - neprehliadli, že Čína neuznala anexiu Krymu a v konfrontácii so Západom sa neprejavila ako spojenec


08.07.2018

Minulý mesiac pri príležitosti summitu Šanghajskej organizácie spolupráce stretli sa ruský prezident Vladimír Putin a jeho čínsky partner Si Ťin-pching, ktorý zaujal svojím vyhlásením, že „prezident Putin a ja si myslíme, že čínsko-ruské komplexné strategické partnerstvo je zrelé, pevné a stabilné.“ Podľa Putina vzájomný obchod medzi Moskvou a Pekingom čoskoro dosiahne úroveň 100 miliárd $. Pán Kremľa kalkuluje s tým, že v budúcnosti dôjde k prepojeniu čínskeho projektu „Jeden pás - Jedna cesta“ s ruským projektom Euroázijskej ekonomickej únie, čo by malo zlomiť globálnu hegemóniu Spojených štátov a petrifikovať multilaterálne usporiadanie sveta. V takomto kontexte je zaujímavé si všimnúť, ako vzťah s Čínou vnímajú v súčasnosti obyvatelia Ruska.

Internetový portál ruského denníka „Vzgljad“ prezentoval aktuálne výsledky sociologického prieskumu Nadácie pre verejnú mienku (FOM) - ktorej hlavným klientom sú administrácia prezidenta a ústredné orgány štátnej správy Ruskej federácie - ako obyvatelia Ruska vnímajú Čínu. Za posledné tri roky sa stali vo vzťahu k Číne výrazne „chladnejšími“; viac ako polovica Rusov (62 %) považuje však Čínu za priateľskú krajinu - v roku 2015 bolo toto číslo na úrovni 77 %. Počet respondentov, ktorí považujú Čínu za nepriateľský štát, vzrástol z 9 % na 16 %. O desať bodov - z 15 % na 25 % - stúplo množstvo tých, ktorí si myslia, že vzťahy s Čínou v porovnaní s minulým rokom sa zhoršili. Za uplynulé tri roky sa výrazne znížil - z 56 % na 45 % - aj počet tých, ktorí zaregistrovali zlepšenie vzťahov Ruska a Číny.

 

Podľa názoru prezidenta nadácie „ Peterburgskaja politika“ Michaila Vinogradova základom uvedenej zmeny môže byť pocit závisti. Za tri roky sa fakticky nezmenil názor Rusov, že Čína ich krajinu ekonomicky predbieha (70 %); v súčasnosti si to myslí 68 % obyvateľov Ruska, ale napriek tomu sú Rusi presvedčení, že Moskva hrá oveľa dôležitejšiu úlohu na medzinárodnej scéne ako Peking. Politológ Vinogradov  tvrdí, že „Rusi pociťujú potrebu nejakého ideálneho štátu, s ktorým sa chcú porovnávať, kde je všetko >správne usporiadané< z hľadiska ekonomiky.“ V tejto súvislosti najčastejšie spomínajú Bielorusko. Ruská spoločnosť nevníma aktivizáciu rusko-čínskych vzťahov v médiách, a preto myšlienka „obratu na Východ“ sa nachádza v akejsi kríze.

 

Z aspektu „mediálneho obrazu“ sa téma rusko-čínskych vzťahov vo verejnom povedomí presúva na perifériu. Vinogradov zdôrazňuje, že teraz ju napríklad zatieňuje nadchádzajúce stretnutie prezidentov Vladimíra Putina s Donaldom Trumpom. V porovnaní s Ruskom sa postavenie Číny vo svetovej politike chápe ako druhoradé. Okrem toho Rusi, ktorí sledujú mediálnu agendu, si nemohli nevšimnúť, že v roku 2014 Čína neuznala anexiu Krymu. V rozpore s očakávaniami, keď Západ uvalil na Rusko finančné sankcie, ruskí podnikatelia nezískali namiesto toho prístup k úverom čínskych bánk. Čínske investície v Rusku sú stále výnimkou. Rusi majú dojem, že Peking sa pri konfrontácii Moskvy so Západom neprejavil ako jednoznačne spoľahlivý spojenec.    

 

Ruský denník uvádza, že „hororový príbeh“ - „plazivú čínsku okupáciu Ďalekého východu“ vyvracajú fakty: čínski občania opúšťajú tento región. Príčinou určitého znepokojenia bol „divoký cestovný ruch“ Číňanov pri jazere Bajkal, ale tento lokálny problém bol už vyriešený. Podľa minuloročného prieskumu Oddelenia pre Ďaleký východ Ruskej akadémie vied 64 % opýtaných hodnotilo vzťahy Ruska s Čínou ako „dobré“ (vzťahy s Japonskom takto označilo iba 18 %). Ruský sinológ Andrej Ostrovský konštatoval, že „obyvatelia Ďalekého východu dokonale chápu, že Čína ich v skutočnosti živí.“ Podotkol, že Číňania sú často o Rusku lepšie informovaní ako Rusi o Číne. Na leteckej linke Moskva-Peking 90 % cestujúcich predstavujú Číňania a iba 10 % Rusi a cudzinci, ktorí používajú Moskvu ako tranzitný bod.  

 

 

 


Späť