Putinova vláda "železnej ruky" ako jediná alternatíva chaosu - prezidentuje stagnujúcej ekonomike ako jeho predchodca Leonid Brežnev

Putinova vláda "železnej ruky" ako jediná alternatíva chaosu - prezidentuje stagnujúcej ekonomike ako jeho predchodca Leonid Brežnev


10.03.2018

V nedeľu 18. marca 2018 uskutočnia sa voľby prezidenta Ruske federácie. Niet pochybností o tom, že znovu v prezidentských voľbách zvíťazí Vladimír Putin, ale napriek tomu analytici a svetové mienkotvorné médiá venujú tejto udalosti pozornosť a rozoberajú situáciu, v akej sa Rusko nachádza. Pozorovatelia si všimli, že za deň volieb bol vybraný 18. marec. Pred štyrmi rokmi - 17. marca 2014 - krymský parlament vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý sa na druhý deň stal členom Ruskej federácie. Putinovi stúpenci sa neobávajú o jeho volebné víťazstvo, ale starosti im robí iba účasť občanov vo voľbách, aby percento neúčasti voličov nedevalvovalo politickú legitimitu po štvrtýkrát zvoleného prezidenta.

Denník The Wall Street Journal uverejnil pri príležitosti ruských prezidentských volieb  esej, ktorú napísal doc. Chris Miller zo súkromnej Tuftovej univerzity v štáte Massachusetts. Pred nedávnom mu vyšla kniha“ „Putinomika: moc a peniaze pri oživení Ruska“. Autor eseje si kladie otázku, či Vladimír Putin zopakuje chyby Leonida Brežneva a pripomína, že Putin „prezidentuje“ stagnujúcej ekonomike, nemá jasného nástupcu a jeho prípadný odchod by mohol priniesť krajine chaos. Uvádza, že podľa ruskej ústavy nasledujúci šesťročný mandát by mal byť posledným pre prezidenta Putina, ale mohol by napodobniť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a zmeniť pravidlá. Ale už dosiahol jeden rekord: predstihol sovietskeho vodcu Leonida Brežneva, ktorý od roku 1964 sa držal pri moci až do svojej smrti v roku 1982.

 

Chris Miller konštatuje, že počas Brežnevovych posledných rokov Sovietsky zväz sa dostal do desaťročia stagnácie, z ktorej sa nikdy nezotavil. Putinovo Rusko je na podobnej ekonomickej ceste. Dnešný Kremeľ kompenzuje domáce zlyhania tým, že sa prezentuje v zahraničí. Putinova popularita vzrástla potom, ako v roku 2014 anektoval Krym a Rusi sa ujali svojej vojenskej misie v Sýrii. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že 72 % z opýtaných považuje dnes svoju krajinu za veľmoc, kým v roku 2012 to bolo iba 48 %. Vladimír Putin získal z tejto obnovenej pozície Ruska na svetovej scéne, ale vyhliadka, že by mohol zomrieť vo svojom prezidentskom úrade je pre Rusov málo príťažlivá. Nepoznajú alternatívu. Vladimír Putín nemá plán nástupníctva. Niektorí v Moskve špekulujú o zmene ústavy, aby si zachoval svoju moc, aj keď konkrétne povinnosti riadenia štátu prenechá niekomu inému.

 

Podľa mienky analytika Millera Putinov odchod do dôchodku môže byť spojený s rizikom. Rovnako ako každý diktátor čelí dileme: pri negovaní právneho štátu po odovzdaní moci si nemôže byť istý svojím bohatstvom ani osobnou bezpečnosťou. Niektorí jeho predchodcovia prežili po odchode z Kremľa pokojný odchod do dôchodku. Iní boli vykázaní na okraj ruskej spoločnosti alebo dopadli horšie.  Politická transformácia by mohla plynúť hladko, v súlade s ruskou ústavou, ale nemusela by. Za dve desaťročia rozšíril Vladimír Putin teóriu, že jedinou alternatívou k vláde „železnej ruky“ je chaos. Prieskumy tiež hovoria, že mnohí Rusi si myslia, že ich krajina si musí vybrať medzi autokraciou a nestabilitou.  Existujú všetky príznaky toho, že tomu verí aj prezident Putin.

 

Putin prevzal moc od Borisa Jeľcina bez problémov, pretože prezident Jeľcin bol chorý a zdiskreditovaný. Ale Vladimír Putin je v komplikovanejšej situácii. Ako prezident obmedzil provinčnú autonómiu a presadil kontrolu z centra. Ak si jeho nástupca bude chcieť získať podporu od vedúcich predstaviteľov provincií, bude možno musieť zmeniť tento stav. Už pred 25 rokmi voliči v Tatarstane - provincii bohatej na ropu v strednom Rusku - vyhlásili svoj región za „suverénny štát“ a žiadali od Moskvy väčšiu autonómiu. Mnohí Rusi nie sú spokojní s súčasným stavom, ale myslia si, že po odchode Putina by to mohlo byť ešte horšie. Ruskí vládcovia vedia, že odkladanie zmien môže priviesť situáciu do varu, ekonomická stagnácia sa vyostruje a spoločenský tlak stúpa.[*]

 

 

 

 


Späť