Problematická perspektíva ťažby ropy v Rusku - podarí sa USA podkopať stabilitu ruskej ekonomiky a obmedziť ruský export plynu ?

Problematická perspektíva ťažby ropy v Rusku - podarí sa USA podkopať stabilitu ruskej ekonomiky a obmedziť ruský export plynu ?


04.07.2018

Kongres Spojených štátov drvivou väčšinou v lete minulého roku schválil uvalenie nových sankcií proti Rusku, čo sa významnou mierou dotklo odvetví zameraných na ťažbu ropy a zemného plynu. V súčasnosti možno konštatovať, že ruské ropné a plynárenské spoločnosti sa plne prispôsobili novým podmienkam a sankčnému režimu. Produkcia ropy a plynu v Rusku za posledných päť rokov rástla aj napriek relatívne nízkej cenovej konjunktúre a odvetvovým sankciám uloženými USA a Európskou úniou. Veľké investície z predchádzajúcich rokov, početné daňové úľavy a tiež devalvácia rubľa umožnili neznižovať ťažbu, ale zabezpečili jej rekordný rast. Avšak ďalšie vyhliadky ruskej produkcie ropy a plynu nie sú jednoznačné.

Centrum výskumu v energetike na Moskovskej škole manažmentu Skoľkovo vydalo v marci tohto roku štúdiu o dôsledku sankcií na ruský ropný a plynárenský priemysel. Jeho riaditeľka Tatiana Mitrová prezentovala závery štúdie na internetovom portále moskovského centra Nadácie Carnegie, kde publikovala článok, v ktorom poukazuje na to, že ruskí analytici sa v názoroch na túto tému rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že účinok sankcií je nulový - ba dokonca, že sankcie stimulujú nahrádzanie dovozu a vývoj vlastných technológií. Iní hovoria o katastrofických dôsledkoch, ktoré by sa mali prejaviť v blízkej budúcnosti v dôsledku extrémnej závislosti na zahraničných financiách a technológiách.  Autorka podotýka, že súčasná klamlivo nízka účinnosť sankcií by nemala viesť k chybným záverom; v dlhodobom horizonte sú schopné ohroziť udržanie objemu produkcie a rozvoj exportnej plynovodnej štruktúry, postupne vytlačiť Rusko zo zahraničných trhov, zúžiť kanály na generovanie príjmov z exportu a podkopať stabilitu ekonomiky.

 

Azda najväčšie problémy pre ruský plynárenský priemysel môžu vzniknúť rozšírením sankcií na exportné plynovody. Až donedávna hlavnými obhajcami Gazpromu boli „európski spojenci“, ale je otázne, dokedy sú Európania na tejto pozícií pripravení zotrvať. Autorka pripomína, že ruské ropné a plynárenské spoločnosti sa plne prispôsobili podmienkam a režimu sankcií. Produkcia ropy a plynu v posledných rokoch v Rusku rastie. Analýza dostupnosti technológií a investícií, rovnako ako modelovanie ťažby ropy a plynu preukázali, že až do roku 2020 Rusko má potenciál na ďalšie zvyšovanie produkcie ropy a plynu.  Ďalšie vyhliadky nie sú však také jednoznačné.  V strednodobom horizonte do roku 2025 objem ťažby ropy nebude trpieť katastrofálne - i keď sa predpokladá asi 5-percentný pokles produkcie ropy - a považuje sa za urgentné uviesť do prevádzky plynovod Nord Stream-2.

 

Z dlhodobého hľadiska do roku 2030 bude udržanie objemu ťažby ropy v Rusku oveľa zložitejšie. Rozvoj produkcie si bude vyžadovať mimo konvenčných ropných polí používanie metód intenzívnej ťažby (vrátane viacvrstvového hydraulického štiepenia), uplatnenie nekonvenčných spôsobov využitia ložísk ropy v horninách alebo ťažbu v pobrežnom kontinentálnom šelfe (vrátane Arktídy). Ruské spoločnosti však v súčasnosti prakticky nemajú vlastné technológie a vybavenie na využívanie netradičných a podmorských ložísk, ani prístup k zahraničným technológiám, ktorý je obmedzený sankciami.  Samozrejme, že ruské firmy sa zaoberajú vývojom vlastných technológií a hľadajú nových zahraničných partnerov, ale aj tak podľa prepočtov produkcia do roku 2030 by mala klesnúť o 10 % súčasného objemu.

 

Perspektíva vývozu plynu nie je tiež až tak tragická. Je nepravdepodobné, že by Rusko po roku 2025 výrazne zvýšilo dodávky plynu do Európy. Existuje však Čína a globálny trh so skvapalneným plynom (LNG).  Oneskorený účinok sankcií voči Rusku poskytne čas ostatným  účastníkom svetového trhu s ropou a plynom, aby postupne začali nahrádzať ruskú ropu a plyn v medzinárodnom obchode.  Úplne vytlačiť Rusko zo zahraničných trhov - minimálne smerom do Ázie - je však  nepredstaviteľné. Ale tvrdo obmedziť možnosti ruského exportu do Európy - to v princípe je možné na základe sankcií a nadmernou ponukou zo strany konkurenčných dodávateľov.  Na svetových trhoch nikdy neexistovala taká rozmanitosť dodávok uhľovodíkov, ako je to teraz.

 

 

 


Späť