Prezident Trump odpálil "otváraciu salvu" obchodnej vojny - sebavedomej Číne už nevyhovuje svetový poriadok zavedený USA

Prezident Trump odpálil "otváraciu salvu" obchodnej vojny - sebavedomej Číne už nevyhovuje svetový poriadok zavedený USA


13.03.2018

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho vláda zavedie clá vo výške 25 % na dovoz ocele a 10 % na dovoz hliníka. Označuje sa to ako jedno z najzávažnejších rozhodnutí v posledných desaťročiach, pretože môže začať „dominový efekt“ - sériu odvetných colných taríf, ktoré negatívne narušia doterajší režim fungovania globálnej ekonomiky. Napríklad protiopatrenia už avizoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a podobne sa pripravujú aj ďalší obchodní partneri Spojených štátov. Tarify Donalda Trumpa sa považujú za otváraciu salvu v začínajúcej obchodnej vojne, pričom osobitnú pozornosť v tomto kontexte vyvoláva očakávanie, ako zareaguje Peking, ktorý má záujem udržať si otvorené trhy na Západe.

Komentátor Gideon Rachman z britského denníka Financial Times varuje, že dve najväčšie ekonomiky sveta smerujú ku konfrontácii. Základy amerického vzťahu s Čínou sa minulý týždeň rozpadli. Podstatou ich vývoja je príklon USA k protekcionizmu a obrat Číny k vláde jedného muža. Pôvodne Číňania predpokladali, že Spojené štáty budú aj naďalej podporovať voľný obchod. Američania verili, že ekonomická liberalizácia v Číne nakoniec povedie k politickej liberalizácii. Oba tieto predpoklady sú teraz rozbité. Čínsky Národný ľudový kongres schválil ústavnú zmenu, ktorá umožní doživotnú vládu prezidenta Si Ťin-pchinga. Prezident Donald Trump oznámil  tarify na oceľ a hliník a twítoval, že „obchodné vojny sú dobré a ľahko sa vyhrávajú.“  Šéf Bieleho domu ignoruje riziko, že jedného dňa sa USA a Čína môžu dostať do skutočnej vojny.

 

Denník podotýka, že Trumpove opatrenia majú globálnu povahu a spôsobia relatívne malé priame škody Číne. Ale budúce tarify - podľa riaditeľa Národnej obchodnej rady Bieleho domu Petra Navarra - najmä tie, ktoré sú zamerané na duševné vlastníctvo, budú pravdepodobne presnejšie zamerané na Peking. Americká ekonomická výzva Číne prichádza súčasne s tým, ako Peking zvyšuje svoju vlastnú ideologickú a geopolitickú výzvu Washingtonu. Počas vlády prezidenta Si Ťin-pchinga sa Čína pustila do ambiciózneho programu „budovania ostrovov“ v Juhočínskom mori, aby presadila svoje územné a námorné nároky. Jej cieľom je ukončiť americkú dominanciu v západnej časti Tichého oceánu - mieste najdôležitejších komerčných námorných trás na svete.

 

Nástup lídrov, ako sú prezidenti Trump a Si, odráža širší ideový posun v oboch krajinách. Tridsať rokov stagnujúcich alebo klesajúcich reálnych miezd väčšiny amerických pracujúcich úplne podkopalo vieru v globalizáciu a voľný obchod v USA. Donald Trump bol najhlasnejším protekcionistickým hlasom v prezidentskej kampani v roku 2016 a dokonca aj Hillary Clintonová bola nútená odmietnuť dohodu o voľnom trans-pacifickom obchode (TPP), ktorú kedysi propagovala.  Americkí prezidenti tiež verili, že kapitalizmus bude fungovať ako trójsky kôň - podkope systém jednej strany v Číne. Ale politický vývoj v Číne vyvrátil tieto očakávania amerických prezidentov. Čína sa nestala demokratickejšou. Ani nie je už ochotná žiť pokojne v Američanmi predurčenom a nimi ovládanom svetovom poriadku.

 

Podľa denníka Financial Times čínski intelektuáli začali argumentovať, že „svetový poriadok pod vedením USA je oblek, ktorý už nesedí“ - ako sa vyjadrila predsedníčka Výboru pre zahraničné záležitosti Národného ľudového kongresu Fu Ying. Britský denník konštatuje, že nová kombinácia protekcionistickej a nacionalistickej Ameriky a sebavedomej a nacionalistickej Číny je potenciálne výbušná. Existujú však aj aspekty ideológie Donalda Trumpa, ktoré môžu spôsobiť, že ich konflikt bude menej pravdepodobný. Na rozdiel od všetkých jeho nedávnych predchodcov americký prezident má malý záujem na podpore demokracie v zahraničí. Je pravdepodobné, že sa nebude zaoberať obratom Číny k „vláde jedného muža“, ktorý avizoval prezident Si Ťin-pching.[*]

 

 

 


Späť